Založ si blog

Hľadajú sa priority prirodzených vodcov

Na prvý pohľad a predovšetkým v súvislosti s novými volebnými pravidlami u nás, ktoré schválil parlament v posledný májový štvrtok,  je to aktuálna tajnička pre všetkých občanov, ktorým úprimne záleží na tom, aby si spomedzi seba vždy vedeli vybrať osobnosť, ktorá si nielen zaslúži stáť na ich čele, ale veru aj takú, ktorá ich nesklame, obstojí aj v skúškach osudu či pevnosti charakteru a celkom samozrejme si obháji aj predikát múdreho človeka. Jednoduché, pravda, ale nesmiete zabúdať, že osobnosť človeka sa posudzuje naozaj mnohorako, kde jeden vyniká, inému sa nedarí a naopak a nie vždy je samozrejmé vybrať si dobre!? Byť silný a odolný je skvelé odporúčanie, charakterovo pevný a nezlomný má dôveru širokého okolia, šikovným patrí svet, hovorí sa celkom zaslúžene aj vtedy, ak to naozaj nie je podľa „kostolného poriadku“ a žiadnou zvláštnosťou nebýva ani to, „za peniaze aj v Prahe dom“, nielen funkcia na Slovensku a tým by som vari vyčerpal dosť príležitostí vybrať si pre určitú komunitu vlastného vodcu. Nuž a parlament si predsa len vymyslel voľačo viac ako inovatívne, ale čo už, veru aj problematické!

Nové a už schválené volebné predpisy sú v podobe kontroly financovania politických strán a ich predvolebných kampaní, je určené 48 hodinové moratórium pre všetky druhy volieb u nás a je určený finančný limit pre volebnú kampaň a jeho správa výhradne cez transparentný účet. Ako sa hovorí, naozaj žiadna veľká zmena, skôr očakávaná klasika, ale predsa len v tom jednu zmenu nájdete – starostovia slovenských obecných samospráv musia mať dovŕšené minimálne stredoškolské vzdelanie, ináč nesplnia záväzný predpis! Na prvý pohľad je táto požiadavka celkom opodstatnená, vzdelanie človeka dané vysvedčením o maturitnej skúške je podľa zaužívaných zvyklostí u nás dokladom jeho duševnej úrovne a schopnosti v spoločnosti sa dobre orientovať, ale napriek tomu to väčšina občanov nepovažuje za dobre určenú podmienku oprávnenosti stať sa starostom! Dôvod je jasný, vzdelanostné a majetkové pomery kandidáta na post starostu nesmú obmedzovať jeho právomoci v súvislosti s ústavou, lebo nič sa nedá robiť, na výkon tejto funkcie sú naozaj potrebné celkom iné predpoklady a životná prax než doklad o školskom vzdelaní a je v tom veru viac ako dosť poriadnych paradoxov!

Len si predstavte, ten návrh podporujú samosprávy, všetci starostovia a primátori budú musieť byť najmenej stredoškoláci a povýšiť túto normu nad schopnosti či talent spravovať zverené územie a občanov v tomto prostredí je poriadnym krokom vzad! Teda predovšetkým z pohľadu praxe, lebo predsa len, život to v svojej mnohorakej podobe vyriešil už spoľahlivo a jednoznačne naozaj historicky.

Každý, kto má schopnosť a samozrejme aj potrebu všímať si akurát tieto veci, súvisiace s kvalitou života komunity v ktorej žije vie , že ľudia si svoje vzdelanie stanovené voľajakým vysvedčením či diplomom nepripínajú na svoj širák či chrbát ako voľajakú „človečiu ešpézetku“, ale to svoje miesto v spoločnosti vždy prezentujú činmi, konaním, reakciami i postojmi a podľa toho spoločnosť má a mala by určiť ich kredit. To je základ a podmienka správnej voľby pri výbere prirodzených vodcov a vôbec ma neprekvapilo, koľko odporcov si tá podmienka – napohľad samozrejmá, v parlamente a veru aj v praktickom živote našla. Nepáči sa ani len zamak ombudsmanke a skupina poslancov už hľadá podporu 30 kolegov, aby sa obrátili na Ústavný súd s protestom, že voľačo na tento spôsob „modernizácie“ je celkom nehumánne napriek tomu, že až 99 poslancov svojim hlasovaním podporovalo opak!

Viete, životné skúsenosti spoločnosti sú predsa len iné, než takéto presvedčenia podopreté papierom, verte mi! Môj dedo bol celkom isto neuveriteľne múdry a neskutočne rozhľadený človek, s úžasnými reakciami a rozhodnutiami, v priebehu svojho života absolvoval predovšetkým školy života v priestore, čo sa naozaj až po rokoch stalo Československom a kam sa vrátil po rokoch emigrácie v USA až po jeho vyhlásení, už aj s mojim otcom a verte mi, nikdy a nikomu nemusel dokazovať, či si svoje miesto v hierarchii tej novej republiky musí obhajovať a dokazovať maturitným vysvedčením, verte mi! Jeho akurátnosť a rozhľadenosť som spoznával vlastne až v tej chvíli, keď už nebol váženým trnavským roľníkom, lebo svoje poľnosti stihol predať ešte skôr, než mu ich znárodnili, ba ani neprišiel o peniaze, čo za ne utŕžil, lebo ich investoval do niekoľkých pozemkoch v intraviláni mesta ešte pred menou peňazí v roku 1953 a potom ich postupne predával a udržiaval si vysoký štandard váženého občana napriek starobe a zložitým časom ľudovej demokracie. Neuveriteľne som obdivoval, ako samozrejme a elegantne narábal so záujmom okolia o svoju osobu  a ako príjemne sa mi pri ňom, ako chlapcovi bez kontaktov  a priamej podpory okolia skvele žilo. Bol pre mňa frajer, pre okolie šikovný Amerikán a jeho znalosť angličtiny, pre neho osobne, pre širokú rodinu a veru aj pre spriaznené okolie predstavovala skrz tok spoľahlivých informácií  kapitál vedomostí neuveriteľnej hodnoty!

A to všetko bez stredoškolského vzdelania, ba viem, ako sa skvele držal aj v tej emigrácii, ako sa najskôr presadil ako dopravca – koňom naozaj rozumel, to  som mal možnosť spoznať ešte aj ja – jeho „dopravný podnik“ sa zachoval na starých fotografiách čo vari naozajstnými fotografiami ani neboli, potom sa presadil vo fabrike s výrobou porcelánovej produkcie, bol predákom pri výrobe izolátorov na vysokonapäťové vedenie a moja babina si pod jeho kuratelou založila „upratovaciu spoločnosť“ v činžovných bytoch v ich susedstve a verte mi, bolo mi nad slnko jasnejšie, prečo ho ľudia samozrejme zdravia, prečo majú potrebu sa s ním zhovárať, podať si ruku a verte mi, takto in medias res spoznať a uznať hodnotu človeka je skvelá metóda praktického žitia.

Ten druhý prípad, už po roku 1989, je v tomto ohľade naozaj komplikovanejším spôsobom uznávania i spoznávania ľudských hodnôt v tej podobe osobných vlastností a nie školských diplomov. Predovšetkým smutnejším, lebo – no radšej vám to v skratke porozprávam ešte raz, lebo to naozaj stojí za repetíciu, aj písomnú. Volal sa Ľudo, nebol rodákom z Považskej Bystrice, kde som bol doma, ale bol to správny a príjemný muž zamestnaný na MsNV, s ktorým som sa spoznal až vo chvíli, keď sa po novembri usilovala spoločnosť o zmeny v riadení spoločnosti. Predseda MsNV, samozrejme komunista odstúpil, bolo potrebné zvoliť nového „richtára“, ak smiem použiť tento starosvetský titul pre prvého občana mesta, teraz už samozrejme primátora a sedel som v tej zasadačke bývalého ONV, kde sa ten v podstate „revolučný orgán“ zišiel a pod jeho vedením riešil predovšetkým volebné povinnosti. Pamätáte sa, po prvý raz demokraticky, priamou voľbou, bez politických rozkazov a verte mi, kým on osobne, ako tá sila, čo to všetko organizovala prešiel takmer jednomyseľne v prvom kole volieb, potom už to narazilo nielen na neschopnosť hľadať konsenzus, ale veru aj na neznalosť volebných postupov. V tej chvíli, keď už ani na tretí pokus nepribudol ani jeden nový člen zastupiteľstva prišiel do auditória za mnou a celý nešťastný sa spýtal, čo má robiť, ako sa s tým má pokonať!?

Poznáte to, ľahká rada, dnes už majú tieto postupy v malíčku aj dietky v základných školách, keď si volia vlastný parlament a vynechaním najmenej podporených kandidátov v novom kole volieb bolo mestské zastupiteľstvo zvolené už spoľahlivo a rýchlo! Prišiel sa poďakovať, cítil sa mi byť zaviazaný a hoci bol odomňa oveľa mladší, vedel som oceniť jeho neuveriteľnú snahu a chuť tomu mestu a jeho starostiam a problémom porozumieť a riešiť ich ako prvoradú povinnosť uloženú mu životom. Do práce chodieval skoro ráno peši až z Dedovca, čo bola jeho adresa a to nebolo naozaj „na skok“, ako sa hovorí a svoje okolie s nadhľadom presviedčal, že tak to má byť, všetko sa najlepšie objavuje vlastným pohľadom! Bolo pravidlom, že prišiel za mnou neočakávane, vždy bolo jasné, že potrebuje poradiť, lebo stať sa z ničoho nič primátorom to naozaj nie je len tak a dá sa povedať, že svoju kariéru v tom zodpovednom kresle odštartoval dobre, ľudia aj spolupracovníci ho akceptovali a stal sa jednoznačne obľúbenou persónou!

A potom to prišlo, teda priniesol to čas, lebo revolučnosť určitých zmien po novembri 1989 si vyžiadala legislatívne pravidlá a nové samosprávne voľby priniesli pravidlo limitu vzdelania predpísané pre šéfa mestského zastupiteľstva v podobe vysokoškolského diplomu! Ľudo bol iba stredoškolák, žiadna výnimka nejestvovala a bolo jasné, že jeho dni v kresle, kde prežil spoločenskú zmenu a našiel svoje životné poslanie dobre ľuďom slúžiť sú zrátané definitívne! Ako keby sa nám strácal pred očami, optimizmus a odhodlanie ho celkom opustili a tak, ako sa ten čas jeho nevyhnutného konca blížil bolo jasné, že je z neho nešťastný a zlomený človek. Ale aj tak, voľačo na tento spôsob definitívy konca jeho primátorskej kariéry si nikto nevedel predstaviť, bol to pre všetkých v tomto meste šok!

Ľudo to sklamanie a osobné zlyhanie – lebo študovať na VŠ nešiel po osobnom rozhodnutí, že musí pomáhať rodine, predovšetkým rodičom na dedine neďaleko Bytče – nedokázal psychicky zvládnuť, trápil sa, hľadal odpovede, nenašiel ich a všetko vyriešil dobrovoľným odchodom zo sveta. Doma, v priestoroch práčovne domu, čo postavil pre svoju rodinu a doteraz som sa s tým nedokázal vyrovnať. Bol súčasťou môjho života iba krátko, ale tie časy boli vtedy neuveriteľne dramatické a spoločnosť meniace, takže naozaj sú obrovským mementom a verte mi, ak putujem Považím vlastným autom, ešte nikdy som v Bytči nezabudol odbočiť smerom do tých kopcov, kde má Ľudo „trvalú adresu“ od toho svojho tragického zlyhania.

Nech je vám všetkým, ako mojim spoluobčanom jasné, že sa nikdy nestanem prívržencom limitu, či sa musí kandidát na post starostu chváliť maturitným vysvedčením, alebo na post primátora vysokoškolským diplomom, lebo oprávnenosť stať sa vodcom svojich spoluobčanov mu jednoznačne dávajú celkom iné oprávnenia! Byť dobrým človekom, skvelým odborníkom, aj na takúto neuveriteľne špecifickú profesiu, naozaj nedáva žiadna iná škola než život sám, v spojení s ľudskými vlastnosťami v podobe cti, morálky, spravodlivosti, spolupatričnosti a empatie v kontexte aj so vzdelaním, čo tieto atribúty podopierajú a osvedčujú je presne to, čo je kvalifikáciou oprávňujúcou občana kandidovať na tento post! Držím sudcom Ústavného súdu palce, aby sa riadili naozaj skôr srdcom, než iba suchým slovom, čo je podmienkou bez výnimky a potom by to všetko malo byť celkom v poriadku, lebo volič jednoducho vie, ako sa rozhodovať treba.

Bude spravodlivé, veci opraviť a špeciálneho prokurátora vymeniť!

25.02.2017

V dome kde žijem, spokojne a v pohode, sa už dva týždne „všetci čerti ženia“, ako sme sa zhodli s našou domovníčkou, čo si už tiež naozaj veľa pamätá, aj keď sa ako žena voľačím, viac »

Vláda sa chváli, ale čo nechce, to nevidí ani cez lupu

24.02.2017

Európska komisia je svojim spôsobom kontrolný orgán štátov spojených v Európskej Únii a môžete si byť celkom istí, že jej zloženie, metodika práce a výsledky podliehajú nielen precíznej viac »

Parlamentná demokracia u nás je tak trošku ako lotéria

23.02.2017

Nič sa nedá robiť, v porovnaní s reálnou históriou štátu, v ktorom som sa narodil a kde už viac ako trištvrte storočia žijem, som celkom spoľahlivo voľačo ako pamätník, lebo v tom období viac »

boeing

Boeing otvorí svoju prvú továreň v Európe. V Británii

25.02.2017 23:49

Americký výrobca lietadiel Boeing otvorí v Británii továreň na súčiastky a chystá sa do nej investovať 20 miliónov libier.

polícia, vyšetrovatelia, Malajzia, Kim Čong-nam

Malajzia pohrozila zatykačom na severokórejského diplomata

25.02.2017 19:51

Malajzijská polícia oznámila, že vydá zatykač na severokórejského diplomata, ak odmietne spolupracovať v prípade útoku na Kim Čong-nama.

Nemecko, polícia

V Heidelbergu narazil muž autom do ľudí, jeden zo zranených zomrel

25.02.2017 19:24, aktualizované: 22:00

Polícia v Nemecku postrelila muža, ktorý v sobotu zjavne zámerne nabúral autom do chodcov v juhozápadnom meste Heidelberg.

SNS? Janusek, Stefanov

Začína sa súdny proces v kauze 'nástenkového tendra'

25.02.2017 18:26

V stredu 1. marca sa pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku začína pojednávanie v kauze takzvaného „nástenkového tendra“.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,029
Celková čítanosť: 1644918x
Priemerná čítanosť článkov: 1599x

Autor blogu

Kategórie