Založ si blog

História je niekedy viac ako zvláštna. . .

Svoje životné osudy som si nikdy nezapisoval, žiaden denník som si neviedol, ale nič sa nedá robiť, svoj život som prežíval v období naozaj velikánskych udalostí, ako sa prelomová udalosť v čase a predovšetkým v zásadných zmenách spoločnosti označovala a to sa veru zabudnúť nedá! Nechcem predstierať, že sú to voľajaké dôležité dejinné fragmenty, ale nič sa nedá robiť, druhá svetová vojna má v mojich spomienkach veľa reálnych zážitkov, lebo uznajte, kto už má k dispozícii svoju portrétnu fotografiu na nevybuchnutej britskej bombe, čo nám padla do dvora, koho si pred seba na koňa posadil rumunský kapitán, keď oslobodzoval mesto, kde som vtedy žil a aj to pokračovanie stálo za to!

Už som bol školák, keď mamina ani nežila od strachu, aby som nikde nerozprával o poučeniach, čo mi dal dedo Ján, keď sa stal prezidentom Gottwald a pánmi u nás komunisti, hoci my na Slovensku sme nechali víťaziť demokratov, už na prahu dospelosti, keď som sa spovedal z „vlastných prešľapov“, lebo podľa mňa bol Alfonz Bednár spravodlivým spisovateľom, keď písal o SNP pravdu a tá naozaj nemala iba podobu čestných hrdinov a ešte čestnejších činov a potom už to nemalo ďaleko od spoznania reality tej doby, že hovoriť pravdu sa k človeku vracia s poznaním rozbitej hlavy a zánikom snov o budúcom šťastí a slobode.  

To „oslobodzovanie spriatelenými vojskami“ som prežíval už ako nádejný rodič a manžel, perspektívny profesionál v branži, čo mi sľubovala dobrú kariéru, ale sumárna kalkulácia dostala očakávanú podobu – s prepáčením, „ponaučenia“, že všetko v živote má svojské pravidlá a lepšie mi bude v hutníckej profesii, kde je predsa len zložitejšie voľačo „liberálne vymýšľať“ a také to celkom extra, či dobe nehodné už vôbec nie a až do novembra 1989 som mal životné istoty iba  v réžii  vtedajšieho vedenia republiky!

Nikdy som sa neponosoval a za ničím som nebanoval, s výnimkou tých šteklivých myšlienok, keď som si predstavoval, ako sa stretnem s tým či s tými, čo mi takúto nenaplánovanú kariéru zariadili, zazvoním za ich dverami a svoju ľútosť a nenaplnené sny si „odventilujem“ štipľavým zauchom, ale nikdy som to nerealizoval. Mali šťastie, všetko to dávne už prikryl čas a fakt, že pomsta chutí aj studená som nikdy neakceptoval. A predstavte si, práve teraz sa to ku mne vracia takým viac ako prirodzeným oblúkom, lebo už takmer pol roka po smrti jedného z osnovateľov toho pozvania spriatelených vojsk k nám, Vasila Biľaka, sa všetko dostáva znova do svetla reflektorov pozornosti a zvedavosti s jedinou, doteraz vraj nezodpovedanou otázkou! Bol jeho podpis na tom pozývacom listom pre sovietskych vládcov originál, má ten zánik Dubčekom odštartovanej nádeje demokratických zmien u nás na svedomí aj on, alebo to nie je pravda a bolo zbytočné, udržiavať ho celý život na verejnom pranieri hanby?!

Už hneď po revolúcii sa úsilie tých čo trpeli, alebo ktorých kariéra v živote či v politike sa príchodom „osloboditeľov“ skončila premenilo na pokus o odhalenie pozadia tej udalosti a rýchlo sme sa dozvedeli, ako je to naozaj – list vtedy zodpovedných Brežnev v Moskve dostal, internacionálne zareagoval a podpísaní súdruhovia Švestka, Jindra, Kapek, Kolder a Biľak sa stali našimi „dobrodincami“! Teda ako pre koho, to je celkom jasné aj dnes a túžba splatiť im takúto pohanu, pokoru, hanbu a krivdu sa tým kruto poškodeným – hovorím o väčšine ľudí v bývalom Československu, nepodarilo. Nič, pomaly sa s plynúcim časom na všetko zabúdalo, vinníci sa poberali na druhý svet a dlho predlho tu bol iba Vasil  Biľak!  Priamo na očiach všetkých, vo vile pod bratislavským Hradom, čo už bol symbolom demokracie na Slovensku a nič sa nedarilo zariadiť tak, aby mu ten hriech pripomenuli vlastnou zodpovednosťou dokázanou pred súdom, lebo bez dôkazov sa žiaden očakávaný proces nikdy nepodarilo začať!

Také to „utešovanie sa poškodených“, ako svojho času zrealizoval poslanec nášho parlamentu Alojz Hlina, čo sa pred zatvorenou bránou jeho domu a pevne zatiahnutými žalúziami okien producíroval tiež na tanku, aby mu pripomenul, čo všetko nám dlhuje a ako sme sa vtedy ako bezbranné obete cítili, ale to všetko je už celkom márna produkcia. Pred súd už Vasil Biľak nikdy nepôjde, pokojne sa týmto slzavým údolím rozlúčil a predstavte si, napriek tomu mu ešte tí, túžiaci po spravodlivosti, nedajú pokoj! Kauza strateného pozývacieho listu s jeho podpisom, čo je originálnym dôkazom jeho viny sa znovu otvorila a ako ináč, zasa s nádejou, že spravodlivosť sa predsa len stane reálnou.

Vraj sa všetko už vie, od roku 1992, keď sa naša ambasáda pod vedením veľvyslanca Tokára podieľala na vyšetrovaní spolu s ruskou „verchuškou“ a všetko čo bolo treba sa podrobilo expertným skúmaniam, ba všetko dostalo punc originálnej udalosti a potvrdených výsledkov! Vyšetrovanie vtedy u nás viedol prokurátor Nechanický a ako sa hovorí, nič sa nedialo, odvtedy sa situácia veľakrát zmenila, samozrejme predovšetkým  personálne a tak, ako sme  si už privykli, dnešná dozorujúca prokurátorka Dagmar Mištíková v danom spise dokument s takýmto určením a označením neeviduje! Presnejšie, nikde nie je ani len náznak, že expertíza bola realizovaná a jej výsledok, ako si vtedajší veľvyslanec spomína, bol pozitívny! Vraj sa všetko potvrdilo ako realita, aj Biľakov podpis a podľa zákonov sa už v roku 1992 obžaloba tých hriešnikov mohla realizovať! No čo už, hovorí sa, celkom iste je to presne tak, že vždy bolo k dispozícii dosť tých „svojich“, čo zariadili všetko potrebné a keďže sa akurát teraz hovorí o odstupujúcom prezidentovi Gašparovičovi, čo bol svojho času aj generálnym prokurátorom Československa, ktohovie, či v tom nebolo aj jeho bratstvo a spoluúčasť?! To viete, svojho času vodca, ináč druh a vlastne kamarát, no nie, spolupatričnosť sa má prejaviť aj činom!??

Viac sa nedozviete nič, zodpovední a spoluvinní nielenže mlčali, ale nedovolili ani len márne reči o podozrení, všetci si svoju spoluúčasť na zrade národe odnesú so sebou do zabudnutia a poviem  to takto, tie roky už naozaj všetko, ako hriech proti nám všetkým, zmiernili. Nabádajú nás zabudnúť, zmieriť sa, lebo vraj aj krivda a pohana sa dá odpustiť a priznám sa aj bez mučenia, že svojim spôsobom už som na to pristal aj ja, pre ktorého to znamenalo útrapy nielen svojej osobné, ale aj rodiny a svojich detí, lebo aj pre vinu Vasila Biľaka som niesol na štíte vlastnej cti biľag s označením, pozor,  nepriateľ socializmu.

Teda tak, ale predsa len si na toho starca s poriadne pošpineným svedomím nemienim spomínať zmierlivo, či nebodaj v dobrom!  Nikdy, povedal som si práve preto som si pomohol materiálom z jeho životopisu a kariérnej správy, ktorú mu zapracovali do materiálov presne v tej chvíli, keď vykročil do sveta ako tovariš vyučený za krajčíra, čo bola jeho profesia! Bolo to v Čechách, preto autenticky, pre lepšiu predstavu, ako zodpovedne to aj vtedy vrchnosť realizovala, lebo vedieť o ľuďoch čo najviac je dobrá prax! No, nic moc, spíš méně, ale nešť! Ale pozor, nepouštět na saka!!! To nikdy!!! A to si ako jeho posmrtný epitaf zapamätám viac ako samozrejme, uznajte, je to nielen dokázaná pravda o jeho profesijnej úrovni , ale svojim spôsobom to lieči aj dôsledky nedokázanej viny a zaslúženého trestu.

Ten „nástenkový proces“ bude voľačo mňam, teda senzačné

27.02.2017

Všetko, o čom tu teraz budem písať, je vec hodná pamätníkov, stala sa v roku 2007 v budove Ministerstva dopravy a regionálneho rozvoja, presnejšie, na jednej z jeho chodieb, kde sa „dobre rozhľadení viac »

Počúval som, pozeral som a väčšinovo som žasol. . .

26.02.2017

Ten materiál Európskej komisie, čo ma nedávno zaujal, ako voľačo v našom reálnom živote neuveriteľne rozhodujúce a naozaj dramatické sa stal voľačím, čo v konečnom dôsledku zaujalo nielen viac »

Bude spravodlivé, veci opraviť a špeciálneho prokurátora vymeniť!

25.02.2017

V dome kde žijem, spokojne a v pohode, sa už dva týždne „všetci čerti ženia“, ako sme sa zhodli s našou domovníčkou, čo si už tiež naozaj veľa pamätá, aj keď sa ako žena voľačím, viac »

barack obama,

Francúzi organizujú petíciu, aby sa ich prezidentom stal Obama

27.02.2017 16:40

Začalo sa to vtipom, ale z iniciatívy štyroch kamarátov je 40 000 podpísaných Francúzov, ktorí chcú, aby ich krajinu viedol Barack Obama.

Elektrina, energia

V európskej energetike sa vlani prelievalo rekordné množstvo peňazí

27.02.2017 16:31

Minulý rok bol pre fúzie v energetike rekordným. Objem transakcií celosvetovo vzrástol o 72 % na 329 miliárd eur.

Titanic, Čína

Čína investuje do roku 2020 do infraštruktúry 2,07 bilióna eur

27.02.2017 16:04

Čína plánuje minúť celkovo 15 biliónov juanov (2,07 bilióna eur) v doprave počas jej trinásteho päťročného plánu od roku 2016 do roku 2020. Uviedol to čínsky ministra dopravy Li Xiao-peng.

protest proti Dúhovému Pridu v Bratislave, kotlebovci, ľsns, kotleba,

Piešťany neposkytnú kultúrne stredisko kotlebovcom

27.02.2017 15:54

Stretnutie predstaviteľov strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, plánované na 7. marca v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Piešťanoch, nebude.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,031
Celková čítanosť: 1648552x
Priemerná čítanosť článkov: 1599x

Autor blogu

Kategórie