Založ si blog

Problematika štátnych sviatkov a voľných pracovných dní

Všetci viete, že naozaj iba zdanlivo je to voľačo pre Slovensko menej dôležité, skôr naopak, počet dní, ktoré sú našimi zákonmi určené ako dni pracovného voľna, s klasifikáciou štátny sviatok, alebo deň pracovného voľna je v konečnom resumé  vraj 15, takto to verejne uviedol predseda SaS Richard Sulík a môžete si byť istí, všetci, že už dávno je presne zrátané, aká veľká strata verejných financií akurát takto vzniká! Sme druhou krajinou Európy s najvyšším počtom takýchto kalendárnych dní a celkom prirodzene by sa podľa presvedčenia politikov z KDH k nim mali pripočítať aj nedele, ako dni voľna z dôvodov ich svätenia v zmysle katolíckej viery, ktorá je v našej spoločnosti väčšinovým princípom života národa a v tej chvíli sa už dá veriť ortodoxným ekonómom – je to jednoducho naozaj veľa strát z nič nerobenia! Odpustite ten pejoratívny termín pre takúto špecifikáciu reality, ale čísla nepopustia a v konečnej podobe je to naozaj o príjmoch v štátnej kase!

Svojim spôsobom je to problematika myslenia v oblasti rastu nášho národného bohatstva  pre Richarda Sulíka, už viackrát si tento štatistický údaj všimol a dal k dispozícii verejnosti, ako návod na diskusiu s úmyslom nájsť spôsob ich limitácie a vždy mu to vychádzalo presne tak, ako aj teraz! Pred svojim odchodom do europarlamentu, do ktorého lavíc odchádza celkom iste k radosti všetkých politických strán z tej našej „legislatívnej spoločnosti poslancov“,  lebo nič sa nedá robiť, cez jeho „širokospektrálne zásluhy“ je to očakávané – dal zasa raz návrh, aby sa počet týchto dní celkom iste minimalizoval, vraj aspoň o päť! Nič nešpecifikoval, jeho filozofia života je jasne pohanská, nech mi odpustí môj názor na absenciu histórie a kultúry Slovenska, v kontexte s  historickým odkazom ku  katolíckej viere, v jeho duševnej výbave celkom iste  absentujúcej, ale vraj je mu celkom jedno, ktorých päť sviatkov to bude!

Nebudem samozrejme ani špekulovať, či sa vôbec dá stanoviť voľajaký rebríček akejsi zásluhovosti takýchto udalostí z našej histórie a dohodnutých sviatkov, lebo tu platí nielen to sto ľudí, sto chutí, ale predovšetkým neprekonateľná rozdielnosť hodnôt tých udalostí, čo sa stali v našom kalendári hodnými byť trvalo spomienkou a oslavnou pripomienkou. Sám za seba pripúšťam, že je ich naozaj veľa, niektoré z nich sú možno formálnejšie a menej, s ohľadom na dosah  ich účinkov  k nášmu životu a jeho zmenám či smerovaniu vývoja dôležité, ale ak aj nájdem odvahu ich pomenovať, je to celkom individuálne stanovisko.

Nuž v prvom rade som ich napočítal viac ako Sulík, aj keď je celkom dobre možné, že ten údaj vyčítal z voľajakej nepreverenej oficiálnej štatistiky, ale mne k nim pribudol ešte aj Veľký piatok a Veľkonočný pondelok, čo nemá v kalendári presne stanovený dátum ich slávenia, lebo je s ohľadom na okolnosti v cirkevnom kalendári udalostí premenlivou veličinou, ale naozaj je ich až 17! Ale aj tak, nič sa nemení akurát na tom, že si vôbec neviem predstaviť, že sa v tejto krajine nájde voľajaký odvážlivec, čo si takúto povinnosť výberu stanoví ako svoju povinnosť.

To viete, aby som sa na nič nemohol vyhovárať tak priznávam, že s pokojom Angličana by som všetkých päť štátnych sviatkov SR a jeden pamätný deň zaradil iba ku dňom pre Slovensko pamätných a keby sme sa mali možnosť sporiť sa o tom vo voľajakej celonárodnej diskusii, vedel by som využiť naozaj veľa argumentov podpory svojho presvedčenia, ale ešte raz, kto by si dnes trúfol tvrdiť, že to jeho presvedčenie je väčšinové, že to v iluzórnom referende dopadne akurát takto, nech sa dá pasovať za proroka! Ten pamätný deň je pre mňa 9. máj, ba možno že ôsmy, lebo čo časový posun v Ruskom ponímaní udalostí v II. svetovej vojne mal svoje špecifiká, lebo pripisovať naše zásluhy k voľačomu, čo znamenalo pre svet Deň víťazstva je ilúzia a svojim spôsobom vlastne klamstvo o našej realite pôsobenia vo vývoji Európy a tie štátne sviatky – veď je ich iba 5 – si špecifikujte sami. Jedna formalita za druhou, v podobe zovšeobecnenia národného úsilia v plynutí času, alebo s ohľadom na potrebu dať veciam reálnu podobu voľajakým predpísaným dokumentom a s odpustením, povýšenie takýchto úradníckych reálií je k požehnaniu štátneho sviatku pre celý národ málo!

A tak mi s ohľadom na ten počet mojej štatistky  celospoločenského voľna vychádza, že by nám ich v kalendári aj tak zostalo 11, zo šiestich by boli pamätné dni a podľa mňa – ospravedlňujem sa za privlastňovanie si takéhoto návrhu – by to konečne malo hlavu aj pätu v hodnotovom rebríčku našich ústavou stanovených podmienok národného bytia! Ale s prepáčením, mám samozrejme k celej problematike ešte jedno post scriptum, pre mňa a moje chápanie podôb života u nás naozaj dôležité. Som človek úprimne veriaci, teda v zmysle našej národnej kultúry, danej obsahom Ústavy kresťan – katolík, nič viac a nič menej. A priznávam sa, dobrovoľne a bez mučenia, požiadavke politickej strany KDH, aby sa práca v nedeľu, podľa príkazu toho biblického odkazu, čo je nedeľa, aký je to deň, čo človek má a čo môže robiť  a z toho plynúceho rozkazu, že nič, iba ju svätiť pokojom a možno iba rozjímaním – naozaj nerozumiem!

Povinne vysvetlím, to viete, z môjho pohľadu a v podobe nevyhnutného plynutia času a udalostí v mojom živote je to podmienka zrozumiteľnosti a tak sa dobrovoľne priznávam, že som v zmysle takýchto predpisov bol už od útlej mladosti hriešnikom. Naše presťahovanie sa do Považskej Bystrice spôsobilo celej rodine neriešiteľnú dilemu, ako vyriešiť nevyhnutné potreby starostlivosti o rodinný vinohrad v Karlovej Vsi, lebo sobota bola vtedy pracovný deň a do Bratislavy sa naozaj nedalo ani lietať, o aute rodina vtedy ani len nesnívala, takže všetko malo iba jediný možný scenár! Po uplynutí pracovnej doby a sobotňajšieho rozvrhu v škole sa na dedov befel celá rodina usadila v rýchliku, s presne stanoveným programom! Celú nedeľu v tom vinohrade robiť presne to, čo bolo v príslušný ročný čas treba! Okopávať, rúnovať, strihať, viazať, striekať, opravovať čo bolo treba a potom samozrejme aj oberať, prešovať, v pivnici opatrovať podľa predpisov a vždy v nedeľu večer sa s pocitom dobre vykonanej roboty a naozaj bez výčitiek svedomia sa vracať domov!

A potom veru aj neskôr, keď sme sa obaja, spolu so sestričkou, stali vysokoškolákmi, som sa s povinnosťou robiť aj v nedeľu nikdy nerozišiel, boli sme sociálne prípady. Obaja rodičia sa stali invalidnými dôchodcami, mamička rakovinovým pacientom s diagnózou na tie časy naozaj bezvýchodiskovou, leukémia a otec po ťažkom infarkte, podľa môjho presvedčenia zo žiaľu nad utrpením milovanej osoby a viete, sociálne štipendium bolo – to si presne pamätám, 420 korún československých. Ako to povedať pekne – žiť sa dalo, ale stať sa rovnoprávnym občanom, čo si môže plniť svoje životné sny a predstavy o akomkoľvek, aj tom najskromnejšom komforte už vôbec nie a tak som sa veru naozaj rýchlo stal brigádnikom na mnoho podôb a verte mi, že čas to vždy zariadil neomylne!

Práca pri nakladaní a vykladaní železničných vagónov najčastejšie, s odstupom času priznávam, že som nenávidel sypké náklady, ale brigádoval som veru aj v mliekarenskej výrobe pri práci akurát s obalovou technikou – vtedy to boli klasické litrové fľaše na mlieko, pollitrové a trojdecové na smotanu a kto si pamätá, také celkom svojské jogurtové poháriky, ale môžem vás tiež ubezpečiť, že som nikdy netrpel výčitkami, že porušujem kódex spôsobu života dobrého kresťana! Ináč by som nemohol žiť ako človek, mať čo na seba – to hovorím o bielizni a aj o potrebných textilných zvrškoch, o potrebách do školy, v tom širokom zábere štúdia a veru aj o tom, že aj takýto chudobný študentík bol človekom čo sníva a má záväzky k rodičom, čo sú na tom ešte horšie ako on sám!!! A samozrejme vždy aj celé prázdniny, v miestnej fabrike, aby som náhodou neprivykol na zaháľanie. 

A ešte ani to nie je koniec takejto spovede, tých hriechov bolo viac ako dosť aj potom, lebo keď som pracoval už ako robotník v hutnom závode, každý nadčas, čo sa dostal do našej ponuky bol vítanou príležitosťou pomáhať rodine a jej potrebám dosahovať vyšší štandard životnej úrovne presne v tej sfére, čo predstavovala životné sny! Mať auto, to sa naozaj nedalo ináč splniť a fakt som robil všetko, čo sa len dalo a nebolo zákonmi zakázané! Nikdy som prácu v nedeľu neodmietol, verte mi, ten výpočet pozitívneho pôsobenia príplatkov v konečnej podobe násobku normálnej dennej mzdy bol stimulom nad všetko iné, ba naopak, bol som rád, že tá moja robota je v konečnom dôsledku  taká mimoriadna a špecifická, že sme nezastupiteľní a boli naozaj aj také chvíle v našom pracovnom rozvrhu, že to bol jednoducho naozaj kontinuálny proces!

Nuž a teraz je tu teda požiadavka politickej strany obmedziť prácu v nedeľu, používajú pri tom ako príklad jej podobu v obchodných sieťach Slovenska s kontinuálnym predajom a chcú dosiahnuť – presne stanovenou zásadou kresťanstva – siedmy deň  týždňa svätiť pokojom! Je to tu už opakovane a naozaj presne viem, aká je to rozporuplná požiadavka! Nielen pre tie moje životné skúsenosti a peripetie, ale vôbec, v kontexte s fungovaním spoločnosti v širokom spektre ľudských profesií a povinností a potom, čo ako to bude znieť podozrivo, naozaj aj preto, že človek, čo musí pracovať v nedeľu, zvýšeným zárobkom sebe a tým na seba odkázaným ešte aj dnes pomáha! Peniaze sú vždy valórom v celkom špecifickej podobe a možnosť získať ich poctivo a zaslúžene je príjemnou príležitosťou pre každého, kto ich celkom nevyhnutne potrebuje ako možnosť normálne žiť! Ináč to pomenovať neviem, nedá mi voľačo nekorektné si vymýšľať a na druhej strane presne viem veru aj to, na čo tvorcovia návrhu o zákaze nedeľnej práce celkom zabúdajú! To už podľa nich nie je hriešnikom lekár v nedeľnej službe, záchranár v akcii, v sanitke či vrtuľníku, hutník v nepretržitej prevádzke, kurič v teplárni, technik v elektrárni, rušňovodič, vlakvedúci, sprievodca v železničnej doprave, alebo vodič autobusu či čašník, kuchár, alebo servírka v podniku verejného stravovania? To všetko chápu ako prirodzenú potrebu dať životu v každučkom dni týždňa potrebnú normálnosť jeho chodu, tomu rozumejú a iba ten konzum, vyjadrený potrebou akurát v nedeľu voľačo ponúkať, zabezpečovať, alebo na druhej strane to chcieť je hriech!?

Veď si to preberte každý sám pre seba a som si istý, že takáto požiadavka, takýto diktát zo sféry nesúvisiacej so životom v jeho reálnej podobe nie je dobrým riešením, je to skôr voľačo z pohľadu katolíckej viery zbytočné, nadlimitné, voľačo ako najprísnejšie pravidlá inkvizičných manierov, čo mali viere slúžiť, ale naopak, robili jej zle a spôsobili katastrofu! Jasné, je to priveľký a prisilný príklad a celkom iste aj rúhanie, ale s odpustením, neviem si pomôcť, aká diera, taká je záplata a nič lepšieho ako príklad zbytočnejšej limitácie ľudského života, teda toho všedného a normálneho, ma vôbec nenapadá!

Niet sa na čo vyhovárať, máme to všetko potvrdené zákonnou normou

29.03.2017

Prišiel som na svet v časoch naozaj pamätných, Slovensko bolo samostatným štátom, malo na svojej strane podporu Nemecka, čo bola krajina s celkom špecifickými danosťami a bez prípravy sme sa viac »

Rímsku deklaráciu podpísala celá 27 EÚ, aj s extra pokračovaním v praxi

28.03.2017

Posledný marcový víkend európskych štátnikov prežívaný v Ríme, zostane pre nich a aj pre ich národy pamätným naozaj spoľahlivo, svoje predsavzatia, osláviť 60 výročie podpísania Rímskych viac »

Žijeme s predstavou, že slovenské školstvo reformujeme

27.03.2017

Fakt, že už som poriadnu kôpku rokov v školskom rezorte doma výhradne záujmovo, bez profesionálnej zodpovednosti, mi nebráni priznávať sa stále k tomu, že voľačo na tento spôsob „pestovania viac »

Slovenský zväz telesne postihnutých, ZO č. 20

30.03.2017 00:02

Organizácia telesne postihnutých s kombinovanými postihmi, sklerózou multiplex, detskou mozgovou obrnou, vrodenými a získanými postihmi.

ZO SZTP Trenčianska Teplá

29.03.2017 23:56

Sme občianske združenie Slovenského zväzu telesne postihnutých, pobočka Trenčianska Teplá.

Telovýchovná jednota Štadión Trenčín

TJ Štadión Trenčín

29.03.2017 23:51

Cieľom občianske združenia TJ Štadión Trenčín je výchova mládeže a detí. Organizujeme rôzne podujatia za účelom športovania, výchovy detí a propagácie športu.

TJ Dynamo Dolný Kubín

TJ Dynamo Dolný Kubín

29.03.2017 23:45

TJ Dynamo DK sú ľudia, ktorých baví široké spektrum športových i spoločenských aktivít a snažia sa pre takéto zmysluplné trávenie času nadchnúť aj ďalších.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,061
Celková čítanosť: 1703446x
Priemerná čítanosť článkov: 1606x

Autor blogu

Kategórie