Založ si blog

Zbrojárske očakávania

Už som o tom písal naozaj viackrát, lebo nič sa nedá robiť, po roku 1968, vlastne ešte celkom na začiatku svojej nádejnej profesionálnej kariéry v povolaní a tak trošku aj v športe, sa môj každodenný život stal ako keby pupočnou šnúrou rovnakých povinností spojený s prácou robotníka akurát v takej profesii, ako určuje titulok.  Bolo to celkom jednoduché, z vôle vtedy vládnucich a teda zodpovedných a oprávnených som sa v celej šírke normalizačných predpisov stal nebezpečnou persónou pre socializmus, jeho nepriateľom a ako taký som sa stal celkom nevyhovujúcou persónou pri vyučovaní a výchove detí a mládeže a zamestnali ma akurát v profesii, kde bolo viac ako dosť voľných miest! Tam som pracovať mohol, ba skôr musel, bola to neuveriteľná drina, aj keď dobre zaplatená, lebo vtedy bola nezamestnanosť hriech a porušenie zákonných noriem a v pokoji som tam žil a zarábal si na chlieb a potreby rodiny až do roka 1998, keď sa spoločnosť prebrala, ožila a s motiváciou zvrhnutia diktatúry komunistov sa dostala až na prah spoločenstva s prívlastkom demokracia.

Jasné, všetko dostalo inú podobu, svoj osud som aj vlastným pričinením ako keby zázrakom posunul, teda vlastne vrátil akurát tam,  kde ho diktát červenej moci násilne ukončil, ale dnes chcem hovoriť o celkom iných udalostiach v živote tejto spoločnosti, lebo akurát teraz je tu recidíva vlastne všetkého, čo som v súvislosti  so zbrojárskou výrobou na Slovensku prežíval, s čím som sa nedokázal vyrovnať a čo som ako absolútnu hrôzu, predovšetkým v súvislosti s osudom Považskej Bystrice a  fabriky s názvom Považské strojárne prežíval a vlastne ešte aj prežívam, lebo to bola jednoducho absolútna skaza!!!

Aby ste mi dobre porozumeli, stalo sa to vtedy, vlastne ešte iba len chvíľočku po zamatovej revolúcii, ešte sme mali spoločný štát s Českom, keď sa náš spoločný prezident Havel rozhodol stať sa „mierovou holubicou“, ako sa vtedy nazývali osobnosti presadzujúce a preferujúce slovo mier vlastne viac ako širokoplošne a širokorozmerne a pripravil zánik väčšiny produkcie tejto fabriky! Bola samozrejme zbrojárskym podnikom, od samého začiatku v časoch prvej ČSR a všetko to ostatné, od výroby chladničiek a chladiarenskej techniky, cez motocykle až po letecké motory sa stalo už iba nadstavbou – síce slávnou a dôležitou, ale  pre zamestnanosť obyvateľstva a jeho sociálne istoty sa stala takáto Havlova prezentácia mieru hrobom všetkých nádejí! Fabrika zmizla z povrchu zeme,  zostali po nej čriepky dávnej slávy v podobe malých firiem, ich hospodársky prínos pre štát je zlomkom dávnej ekonomickej sily, no predstavte si, nie je tomu tak dávno, čo som sa z kuloárových klebiet pamätníkov tej slávy dozvedel, že sa preda len blýska na lepšie časy!

Ten dávny potenciál úspešnej produkcie vraj vstáva z mŕtvych, je tu snaha všetko oživiť ba vzkriesiť  a akurát teraz to dostalo viac ako jasnú podobu pravdivých klebiet! Ešte nie v tej správnej podobe, ešte to nie je o Považských strojárňach, ale podpis dohody, medzi premiérmi Slovenska a Čiech, o založení spoločného zbrojárskeho podniku v Novákoch, na troskách fabriky s nešťastným osudom likvidátora munície dáva nádej, že cesta nazad, teda k lepšej perspektíve aj v tomto odvetví strojárskej výroby je predsa len  reálna a stáva sa nádejou! A to by sme neboli Slovenskom, aby sa celkom prirodzene, v kontexte aj s takouto priaznivou správičkou nešírili klebety, spochybňovanie, nedôvera a presvedčivé úsilie,  aby to nedostalo podobu voľačoho naozaj pekného. Pochopiteľne, v oblečku klasickej nadradenosti českých riadiacich spoločenských princípov a okrem známej klasiky Havlovho likvidačného rozhodnutia o osude slovenského zbrojárstva, ktoré sa vykonalo vlastne s okamžitou platnosťou,  so svojským mlčaním slovenských politikov a štátnych činiteľov, s čím sa doteraz nikto z pamätníkov tých čias nedokáže vyrovnať!

Chcem byť spravodlivý a tak pripomínam, čo teraz ten návrat k dávnej sláve a produkcii, ako prvú lastovičku nádeje prinieslo to otvorenie česko – slovenského podniku na zbrojársku produkciu  v Novákoch. Okrem pochopiteľnej radosti a celkom iste aj úľavy, že nie všetky spomienky pochoval čas, ale čuduj sa svet, ožilo veru aj voľačo na spôsob „jatrenia starých rán, teda s prepáčením, starých hriechov či obrovských omylov súčasných politikov“ a nedá mi nespýtať sa, čo to má tak naozaj znamenať, čo nám to prináša, v čom to súčasnosti pomáha a až keď som si prečítal meno autora tej všetko spochybňujúcej glosy – Grigirorij Chelemendik, bolo mi všetko jasné!!! Rus a ak mám pohľadať krajinu na svete, ktorá z tej dávnej Havlovej „mierotvornej iniciatívy“ urobila široký priestor na podnikanie predovšetkým pre ruskú ekonomiku, niet o čom pochybovať a len dobre počúvajte, ako to tento, u nás žijúci Rus, spoľahlivo zinscenoval!

Prejavy slovenského a českého premiéra pri otvorení spoločného zbrojárskeho podniku v Novákoch dal svojim obsahom do kontextu s Ficovým vystúpením v Dubnici, z roku 2007, teda do čias jeho prvej vlády, keď sa nebál označiť zánik tejto produkcie za paralýzu slovenského hospodárstva, čo bol dôkaz nielen Havlovej  pomýlenosti, ale tak akosi aj v tom pokračovaní, lebo nehumánnosť a vražednosť našej, slovenskej produkcie, sa ako keby zázrakom v českých, ruských či amerických podmienkach stalo dobrou ekonomikou so skvelými výsledkami. Tento paradox premiérovi Ficovi pripomína ako hriech najvyššej úrovne, vraj ako je možné zbratať sa s Čechom, keď našu úroveň, možnosti a ambície, celkom jasne zničené českou rukou spája zasa s tou istou štátnou mocou a chce vedieť, čo je teda pravda?! Hovoril ju vtedy, keď Česko paralyzovalo slovenskú ekonomiku, alebo dnes, keď na jej znovuvzkriesení v tej podobe zbrojárskej loby spoločných záujmov pokojne argumentuje s pojmom – spoločný česko – slovenský podnik!?

Odpoviem mu za všetkých spravodlivých a racionálne uvažujúcich, dobro sa deje akurát teraz, vtedy bolo ešte Československo, úroveň našich politikov bola naozaj málo profesionálna, len si spomeňte na omyly a prešľapy delenia spoločného majetku republiky, veď iba tú zástavu sme nestrávili dodnes a to bolo voľačo svojim spôsobom smiešne, v porovnaní so všetkým tým naozaj zlým naozaj banálne a to, ako to povedal v roku 2007 si  musí premiér dobre zapamätať a vrátiť sa k tomu vždy, keď sa to stane potrebou! Svojmu sociálnodemokratickému kolegovi v kresle českého premiéra to mal pripomenúť , možno pri slávnostnom prípitku, aby vedel a spomínal aj on, ako sa nesmie prejavovať vzájomnosť a priateľstvo i demokracia, ale ináč je správne, že sme svoj návrat k zmŕtvychvstaniu zbrojárskej výroby u nás prežívali ruka v ruke, nech sa vie, ako to bolo naozaj a kto je za všetko, čo sa udialo zodpovedným! To preto, aby ani ruský politik či politológ nemusel premýšľať nad tým, čo nám ako pravdu hovorí premiér Fico z roku 2007 a dnes, čo je v platnosti a ako to treba chápať, predovšetkým tú česko – slovenskú vzájomnosť  a bratstvo, či nerozborné spojenectvo, lebo to má naozaj dve celkom rozdielne podoby!

A tak sa teda pýtam, pán premiér, pravdu ste hovorili v roku 2007 v Dubnici, alebo teraz v Novákoch a verte mi, je to otázka viac ako oficiálna, položil vám ju v novinách politológ Mesežnikov a nič sa nedá robiť, zvedavých na odpoveď nás bude veľa! Za seba prednostne pripomínam problematiku rozvoja strojární v Považskej Bystrici a veru aj ZŤS v Dubnici, lebo v porovnaní s Novákmi je to voľačo neuveriteľne dôležitejšie. Buďte si istý, to by ako zbrojárske očakávanie zaujalo celkom  prednostne aj rodákov politológa Mesežnikova, lebo význam produkcie týchto fabrík oceňovali s klobúkmi v hrsti a nie na hlavách, lebo čo už, prejaviť obdiv sa patrí aj konkurencii!

Dostalo sa nám ponaučenia, bleskovo, obetavo, úchytkom, no zrejme odborne

26.03.2017

Program európskych štátnikov cez víkend som poznal – presne tak, ako väčšina ich spoluobčanov do poslednej bodky, 60 rokov trvania Európskej únie, od podpísania Rímskych zmlúv v roku 1957 viac »

Predseda parlamentu Danko už konečne vie, že byť múdrym sa mu nedarí

25.03.2017

Udalosti v našom živote, predovšetkým tie, ktorým pristane klasifikácia pamätné, dôležité, či dokonca originálne a neopakovateľné si najradšej uchovávavame nielen v pamäti, ale aj s pomocou viac »

Michal Horský, takmer rovesník, ale je v myslení ako guma. . .

24.03.2017

Budem serióznym štatistikom tých občanov Slovenska, čo sa v mojom, pomaličky už 76 ročnom živote premleli udalosťami v ňom na viacero spôsobov, predovšetkým vo vzťahu a k reakciám na podoby viac »

oheň, viking, Škótsko,

Pri Trnave horí skládka komunálneho odpadu

26.03.2017 18:49

Požiar skládky komunálneho odpadu na Zavarskej ceste v Trnave už šesť hodín likvidujú trnavskí hasiči.

Minister financií Wolfgang Schäuble

Schäuble: Erdogan napáchal škody, ktoré sa budú naprávať roky

26.03.2017 18:37

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble vyhlásil, že Recep Tayyip Erdogan svojou rétorikou v spore spôsobuje škody, ktoré bude treba naprávať roky.

Lukašenko, Minsk, Bielorusko

USA a EÚ vyzvali Minsk k oslobodeniu demonštrantov

26.03.2017 17:33

USA vyzvali bieloruský režim, aby oslobodil všetkých zadržaných účastníkov sobotňajších demonštrácií a zaručil občanom slobodu zhromažďovania a slobodu slova.

žena, alkohol, drink, víno, červené, party, oslava, prípitok

Boháči začali investovať do vína

26.03.2017 17:00

Čoraz viac milionárov hľadá alternatívne investičné príležitosti, do ktorých vložia svoje peniaze. Peniaze vkladajú aj do obrazov či drahých vín.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,058
Celková čítanosť: 1697300x
Priemerná čítanosť článkov: 1604x

Autor blogu

Kategórie