Založ si blog

Slávnosti Čechov, Moravákov a Slovákov celkom ináč!

Teda poviem vám, pred cestou na Veľkú Javorinu a do celkom mimoriadnej obce Lubina na myjavských kopaniciach ma zachránila skôr náhoda, než voľajaké účelové rozhodnutie, lebo tá síce tak trošku narýchlo zvolaná „slezina dávnych účastníkov národných slávností, po 21 rokoch“, teda s motiváciou hazardu, vraj historické „očko“ od rozdelenia Československa si to zaslúži, ale napokon to boli aj tak neuveriteľné chvíľky spoločných spomienok, škriepok a verte neverte, ale dokonca aj objavov a celkom nových pohľadov na históriu. Cez víkend 26. až 27. júla sme sa mali stretnúť u kamarátky Ľudky na jej „hrade“ na Lubinských kopaniciach, s programom zložiť hold partizánskemu veliteľovi Milošovi Uhrovi, čo má na neďalekom kopci Chríb pamätník a zopár hodín stráviť na Veľkej Javorine, kde boli spoločné spomienkové slávnosti národov bývalého Československa, ale tak naozaj sme sa mali pripraviť na rozpravu v dôležitej veci – bolo správne dobrovoľne spoločnú republiku pochovať??! Urobili sme dobre, že sme nad tým ani nezaplakali a že ani s odstupom  toľkých rokov väčšina národa ani nebanuje??! Do Lubiny k Ľudke prišli napokon iba traja, Češi z Prahy a  Odolenej Vody, jeden Moravák, z Horky pri Olomouci, ale vďaka technike sme sa v sobotu večer predsa len do vôle porozprávali, ba konferenčne doslova poškriepili a ak už nič iné a tak si aj po rokoch dokázali, že sme vôbec neboli voľajaké fajnovky bez temperamentu. Okrem mňa osobne absentovali ešte „vinári“, ako sme volali manželov z Blatnice pod sv. Antonínkem, češtinárka a historik a práve z tej adresy na stránky skypu zavialo najviac vzrušenia a veru aj pochybností. Boli  v tom roku 1992 veci vymyslené ako rozchod našich národov pripravované správne? Nebude to vtedajším občanom s odstupom času večnou výčitkou, veď pochopte, prečo sa to tak stalo? Veď všetko bolo dobrovoľné, malo to charakter iniciatívy zvnútra, spoločne sme to všetko, čo fungovalo ako štát obnovili po II. svetovej vojne, mali sme chuť v spoločnom bytí pokračovať aj po páde socializmu a obzrime sa teda, prečo sme od začiatku roka 1992 všetko ako národ robili tak a v mene takej politiky, že sme chceli byť iba sami sebou a kým ja som aj s odstupom času reagoval s uľahčením – konečne, Vlastička z Moravy iba utrápene – ale nám sa to aj tak nepodarilo! Viete, musím vám tak trošku pomôcť, sme už riadni pamätníci, na Javorine sme sa v premiére stretli naozaj dávno, za socializmu, potom sme sa stretávali u deda Ruda na Lubine, čo bol Ľudkin ocko a jeden z tých najmúdrejších ľudkov, ktorých som poznal a to už iba občas a tentoraz to spunktovala česká pospolitosť v tej dávnej partii a Ľudka to požehnala vlastnou pohostinnosťou. Ak sa teda pýtate, či to večerné a veru aj nočné hašterenie sa a odpúšťanie si môže zaujať aj vás, tak pripomeniem – spomínali sme na chvíľku, keď sme sa ako spoločný národ v priebehu jedinej chvíľky celkom a definitívne rozišli – od stola a od lože – ako sa hovorí o mužovi a žene  a s odstupom času je mi viac ako jasné, že to naozaj stojí za to! Honzo z Prahy to všetko začal klasicky česky – tak trošku s odstupom a nadhľadom, vraj takto to byť vôbec nemalo, malo sa usporiadať referendum, lebo vraj akurát to je dodnes neodpustiteľná výčitka všetkých tých rodoľubov! Bola to svojim spôsobom nešťastná „hláška na úvod“, ako správny hráč šnapsra, mariášu a ferbla som mu musel dať zákonite „kontru, rovno do nosa“, lebo čo už, Čechov bolo 10 a nás iba 5 miliónov, Praha bola medzinárodne slávne mesto a Vysoké Tatry „ krásne a naše, akože československé“ a naviac, čo bolo české, iba to bolo  svetové a tak sa dalo očakávať, že to referendum vôbec nebude  mať podobu slobodnej vôle!? To viete, bál som sa, že to bude jatrenie rán, či fúkanie do pahreby sporov celkom národných, no Vlastička ma prekvapujúco podporila už ani nie slovom, ale doslova ručným granátom výčitky! Vy si v Čechách dodnes neuvedomujete, že Moravani sú tiež svojský národ, všetkým, rečou, kultúrou, históriou, jedálničkom aj temperamentom, žili sme medzi vami dvomi od nepamäti, rozhodovali sa, komu  budeme fandiť a vy ste si nás ako keby privlastnili – vraj nie sme  národ,nemáme vlastný jazyk a nie sme  hodnými mať v žiadnom spoločnom štáte svoju enklávu vyjadrenú v názve, ako má národ slovenský a žiaľ, tak to aj zostalo! Mali by ste s nami cítiť a banovať, lebo Morava to stále cíti akurát takto! Sme naozaj iní, celkom svoji a je to preto nespravodlivosť!!! Ej veru bisťu,  az apád, do čerta, čo poviete, malo to z ničoho nič celkom nový náboj  v slove a faktoch a tak som sa potom radšej posťažoval, ako nás Čechy pri delení federácie dobehli, lebo Mečiar bol skôr spolitizovaný fiškáľ než ekonóm a politik, veď ešte aj zástavu nám ukradli bez náhrady, nielen viaceré podniky a majetky a Ľudka to celkom zachránila konštatovaním, že sme si aj tak celý čas do očí klamali! Ani len slovo nepadlo o skutočných národných problémoch, v Česku s menom Nemecko a u nás Maďarsko, čo je tiež dodnes nezahojená rana národnej nezávislosti a istoty bytia! Nuž naozaj, a to nie sú iba tie Benešove dekréty, to je aj spolužitie obyčajných ľudí u nás a aj za riekou Moravou a spoločne sme si pripustili, že tak či tak to bude ešte na dlhé lakte – teda roboty bude viac ako dosť aj pre naše detné deti! Svojim spôsobom sa však tie naše rôznorodé úvahy stali prvotriednou príležitosťou zaspomínať si na aj na koniec Jugoslávie, kam sme všetci chodili dovolenkovať, lebo Titom spravovaný štát, proti vôli Moskvy, bol predsa len pre nás akýmsi rajom možnej slobody napriek všetkému a bolo až zázračné, čo všetko sa v našich spomienkach na tie časy uchovalo a vzkriesilo! Pripomenuli sme si nenávisť Slovincov a Chorvátov voči Srbom, tie boje navzájom a neschopnosť všetkých pripustiť si voľajakú vzájomnosť bývalej spoločnej hranice, alebo nebodaj problematiku spoločných záujmov a štátnosti a veru aj to, ako sa náš štát dohodol s NATO pustiť ich lietadlá nad naše územie, aby to mali s bojovými letmi proti tomuto agresorovi čo najjednoduchšie. A padlo aj meno Gorbačov, lebo v Rusku prežili vtedy  puč voči jeho osobe, lebo, … ale o tom hovoriť nebudem, to si preberte v svojich spomienkach sami, lebo polovička z nás mu všetko čo robil zazlievala a tá druhá mu to odpúšťala, takže žiadne v jednote je sila sme v sebe neobjavili! A tak to napokon aj skončilo, voči mojim a Vlastičkiným výhradám bolo naozaj málo takých faktov, čo rozpad tohto štátu želela, nebyť tých zbytočných obetí a navzájom sme sa dohodli, že ako dobre, že medzi Bratislavou a Prahou leží Morava, teda žiadna možnosť škriepiť sa o to, ako si hranicu medzi Českom a Slovenskom napokon rozdelíme, lebo nič sa nedá robiť, aj naše národy sú na svoju pôdu pod vlastnými nohami háklivé, ale Morava je Morava , čo je jej, o tom sa predsa sporiť nebudeme! Ba aj sme sa poľutovali, lebo ktohovie, aké to bude mať finálne konce predovšetkým u nás, lebo Maďarsko a jeho menšina u nás má predsa len ako keby „na ružiach rozvoja národnostných záujmov ustlané“ a uvidí sa, čo všetko na nás sused spoza Dunaja ako iniciatívu vytiahne, lebo projekt Veľké Maďarsko a Veľký národ v Karpatskej kotline už je pri živote nielen dlho, ale čím ďalej tým viac aj nástojčivejšie. Teda tak, bolo to celkom márne a zbytočné hodnotenie tej historickej udalosti konca Československa, alebo sa nájde ešte voľakto aj taký, čo pochopí uslzené spomienky Moravákov usilovať sa v tej, naozaj vhodnej dobe, o delenie spoločného Československa na tri samostatné zemičky, hoci na to Morava sme neboli privyknutý!? To rezonovalo iba v Česku, ako najboľavejšia možná spomienka na  Protektorát a my sme to odobrili, Vlastička to vyslovila prinajmenej tak prirodzene ako ja, že čo bolo dobré, to bolo akože české a svetové a veci obyčajné potom patrili našej domovine národne a verte mi, nebolo v tom nič falošné, urazené a maloverné, to potvrdzovalo presne to, čo predstavuje onú dávnu nechuť nechať o sebe a rozdelení republiky rozhodovať referendom! No čo už, alebo radšej teda tak a bolo mi naozaj fajn, napriek hlbokej noci, keď sa to skončilo a verte mi, už teraz som úprimne zvedavý, či to ešte aj s tým odstupom času voľakto z veľkej rodiny na tomto portáli prežíva s takým zaujatím, ako sme to absolvovali my?! Češi, Moraváci, Slováci, ortodoxní, pravoverní, ale vzdelaní, humánni a vždy nad vecou, lebo prekvapujúco spravodliví vo veciach dávnych aj dnešných vzájomností a skvelé, v ničom to nebolo výčitkou svedomia a veru ani bolesťou, smútkom či rozčarovaním. Naopak, dobre sa stalo, ak zabudneme na to, čo ex post bolí Moravu! Na tom stretnutí na Veľkej Javorine sme teda osobne neboli, ale medzi Čechmi, Moravanmi a Slovákmi je aj tak všetko iba v najlepšom poriadku – čo sme si, to sme si, bolo to tak v pohode a spravodlivé.

Aj všedný život zaslúžilého seniora môže byť voľačo na mnoho spôsobov. . .

15.10.2018

Budem dôveryhodný, s ohľadom na vzťahy so svojim pokrvným potomstvom je môj život stále voľačím celkom plnohodnotným, dve dcéry už sú nielen perfektné maminy mojich štyroch vnúčat, ale viac »

Ako dobre, že vo vláde má SR aj akceptovaných diplomatov. . .

14.10.2018

Jasné, keď sa čitateľ tejto úvahy nad tým konštatovaním čo len máličko zneistí aj prekvapí a začne triediť a rátať, kto sú to a koľko ich teda máme rýchlo objaví, že klasika poučky viac »

Prezidentov krajín V4 sme mali u nás na školení. . .

13.10.2018

To viete, hovorí sa tomu klasika zveličovania, občas sa to píše aj v uvodzovkách, aby sa čitateľovi prezentovala povinnosť autora takéhoto textu predviesť mu celkom presvedčivo, že si naozaj viac »

Pavlo Klimkin

Klimkin naznačil pokrok v rokovaniach s Maďarskom o Zakarpatskej oblasti

15.10.2018 18:33

Maďari sa sťažujú na jazykovú a kultúrnu diskrimináciu zo strany ukrajinských úradov.

BRITAIN-EU/

Nikto nevie ako. Ale o brexite sa musí rozhodnúť

15.10.2018 18:25

Nikto nechce a nemôže cúvnuť. Bez veľkého kompromisu sa však rokovania o brexite blížia k nedohode.

parlament, danko,

Ťahanice o Dankovu rigoróznu prácu

15.10.2018 18:23

Na zverejnenie práce vyzval predsedu Národnej rady aj rektor banskobystrickej UMB.

hasič, požiar, les

Hasiči zasahujú pri požiari lesného porastu nad Hnúšťou

15.10.2018 18:07

Požiar je v ťažko prístupnom lesnom teréne. Na mieste zasahuje 15 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru.