Založ si blog

Teda poviem vám, je to poučné obdobie!

Naučil som sa písať blog presne v tých časoch svojho bytia, keď som sa stal súčasťou sveta seniorov, keď som stratil svojim spôsobom reálnu možnosť vlastnými postojmi a názormi ovplyvňovať predovšetkým prostredie, ktorého som bol kontinuálnou súčasťou, s právom a možnosťou uplatniť svoju autenticitu a nemyslite si, že to bolo voľajako samozrejmé a jednoduché. Na príčine je predovšetkým moja životná orientácia, celkom samozrejme daná prostredím, v ktorom som vyrastal a ktoré ma, ako sa vzletne hovorí formovalo a nič sa nedá robiť, slúžiť komunistom, alebo, ako to oni sami radšej nazývali, podporovať socializmus  som sa naozaj nenaučil.

Prežil som ten čas svojej exkomunikácie z prostredia školstva a výchovy medzi robotníkmi v priemysle s hutným zameraním a hoci to vôbec nebolo ľahké, predovšetkým pre moju rodinu, deti, ich vzdelávanie a štart do života, bolo skvelé, že som si vyslúžil v svojom okolí dôveru a úctu a v priebehu novembra 1989 som akurát vďaka tomu prežíval návrat k profesii. A nielen to, ten návrat mal podobu tých najvyšších možných levelov v branži. Ak mám o tom, čo je v mojom živote a v jeho podobách tak naozaj poučné, hovoriť akurát teraz, keď už nie som nikde nič,  iba vytrvalý pozorovateľ peripetií života na Slovensku, s potrebou dať o tom vedieť všetkým zvedavým, nemôžem vynechať akurát ten štart do sveta nádeje stvorenej koncom „diktatúry proletariátu“. Naučil som sa v tej robotníckej profesii hovoriť bez zábran, o všetkom, čo bolo treba, čo nebolo spravodlivé a o čom sa nedalo mlčať a ani to pomenovať voľajako ináč, ak to nebolo azda celkom kóšer a nikdy nezabudnem, ako sa skončil konflikt s prvým ponovembrovým ministrom školstva, volal sa Ladislav Kováč, ak sa nemýlim, ale zabudnúť jeho meno je celkom prirodzená danosť, lebo voľačo na ten  jeho spôsob biedy človečenstva si nič iné ani nezaslúži.

Učiteľský stav urazil až na hranicu žalovateľnosti, vraj nemajú hrdosť, česť a sú nedôstojné fangličky vo vetre a hoci sa ma to tak celkom nedotýkalo – veď som od roku 1968 drel v hutiach – presne tak som aj reagoval! Oheň na streche, tak sa volá takáto reakcia a hoci som nemal žiadnu veľkú podporu, ba ak si dobre spomínam, tak sa ku  mne na začiatku pridal iba šéf školstva z Nitry Haas, mladá krv, ale potom to už malo rýchle konce! Doministroval, padol za vlasť, odvolali ho a zmeny v systéme školstva sa začali posúvať k novým horizontom demokracie celkom samozrejme.

Nikdy som sa tomu nespreneveril, svoju robotu na nových školských normách a zákonoch som považoval za svoju samozrejmú povinnosť a verte mi, iba máločo ešte v systéme výchovy a vzdelávania dobré nenesie podpis našej partie z tých čias a nechuť čušať, ak nie som s voľačím spokojný, mi zostala až do súčasnosti. Žijem na tejto zemičke už v ôsmej dekáde a hoci sa nechcem chváliť,  interes o život spoločnosti, o jej správu vecí zvaných verejné a teda aj o politiku, hoci to mnohým znie ako nadávka, nezanedbávam!

Privykol som, že mi tí z opačného brehu pohľadu na život nevedia nájsť meno, najskôr som sa s nimi škriepil a sporil, ako v tých časoch, keď sme sedeli za jedným stolom, ale realita chvíle človeka naučila novú taktiku. Nech brechajú, karavána ide ďalej je staré a pravdivé príslovie, takže  dnes je každý spor s voľakým, pre koho som grázel, hlupák, bastard, starý blázon či ignorant – fantázii týchto ľudkov sa medze nekladú, vo voľajakej písomnej diskusii vylúčený. To viete, spolieham sa aj na správcov portálov, kde takáto kontroverzia názorov dostane priestor, že si to ustrážia, ale ak aj nie, povznášam sa nad vec, lebo jedna vec je istá – vymýšľajú si, klamú, bránia to, čo už čas a sloboda v spoločnosti dávno prekonala, lebo ľavicová filozofia riadenia spoločnosti, s diktátom takýchto pravidiel  a s nádejou, že vládnuť a spravovať spoločnosť sa má akurát takto je prežitok a pekne povedané, retardácia osobnosti a diktatúra jednej politickej strany!  Jasné, tej, čo má prax, u nás už od Februára 1948 a to aj napriek tomu, že moji dedovia celý svoj život banovali, že sme si akurát vtedy nemohli výsledky našich, slovenských volieb privlastniť – vraj by sme sa nikdy na Slovensku nedostali do takejto šlamastiky! A ak náhodou o takomto tvrdení pochybujete, mýlite sa, je to pravda. A dodatok, ak urážajú, nech, s tým sa nedá aj tak urobiť nič rozumné či múdre, iba sa zbytočne sporiť a ten rozmer debaty je slovo proti slovu a pravdu viem iba ja a oni! No povedzte, takej márnosti veru slúžiť nebudem a na mojej strane je jednoducho fakt, že mám meno a oni sú nedôstojné anonymné figúrky. Na tomto portáli mám nick Stanislav 41, volám sa samozrejme Krištofík a v tom článku o skaze Vrátnej a Terchovej  som popísal realitu tej krásnej obce a spomenul historický fakt, že Jánošíkova krstná mať sa volala presne tak ako ja! Krištofíková, zistil som si to, je to realita, ale ten čo si dal meno ja k tomu toto to nielenže zavrhol a všetko spojené s realitou zosmiešnil, ale urobil si aj vizitku, kto je tak naozaj a akú má úroveň ducha a zodpovednosti danej ľudstvu. Lebo čo sa dá robiť, ak voľačo deptám a odmietam, najskôr sa treba presvedčiť, čo a ako,  lebo v tej chvíli je za hlupáka akurát ten ja k tomu toto a uznávam, je to takto predsa len ľahšie, ako dať sa poznať celým národom!

Ale vrátim sa k tomu poučeniu, čo ma teraz celkom samozrejme prekvapuje svojou nástojčivosťou. Už tých ľavicových guru nie je aj na rozdávanie, lebo nič sa nedá robiť, slovenský národ má prirodzenú danosť spoznávať, vedieť, orientovať sa a múdrieť, dnes už volič vie, prečo bolo dobré zvoliť za prezidenta občana Kisku a nie exkomunistu Róberta Fica, lebo červené Slovensko dnes by bolo poriadnou fackou a pľuvancom do tváre tých, čo na námestiach komunizmus vyhnali pevnou vierou v demokraciu.

Argumentácia tých vytrvalých obhajcov takejto filozofie má v súčasnosti také zvláštne podoby, na príčine bol môj osobný výber témy charakterizujúcej súčasnosť u nás a v Česku a kým jeden obhajca vecí „vládnucej triedy“ ma obvinil zo zavádzania, že vôbec neporovnávam aktivity nášho dovolenkového ničnerobenia s českým pracovným nasadením všetkých spoločenských sfér,   čo je naozaj na závidenie, ale vraj si všímam, čo za politické prekáračky v tlači dominujú! A ten druhý, lebo boli tentoraz iba dvaja a nie viacerí, býva ich veru aj šesť, ten tomu dal „kroj uhorkovej sezóny“ a aby bol predsa len „politickým gloserom“, pourážal prezidenta Kisku, čo všetko je a aj nie je! A pritom to bola reakcia na českú podobu prežívania leta, teda dovoleniek, keď tam život beží na plný plyn, nikto sa nemá čas oddávať ničnerobeniu  v podobe dovolenkujúcej „verchušky“ ako je to u nás  a ako dobre, že voľačoho na tento spôsob ľavicovej pohody a nirvány sa nedožili moji dedovia! Bol by ich celkom  iste šľak trafil, ako toho Julka, keď to dal do sveta ako verejné poučenie, lebo presne takáto podoba slovenskej prítomnosti je škodlivá ako mor a neštovice! Nič nerobiť a ukrývať sa za dobré výhovorky, najradšej znalcov a expertov bez mena, uznajte, to už je naozaj voľačo, onô, no… ! A veď načo pomenovať, fantázii sa medze nekladú, každý si to pomenujte na svoje brdo, alebo spisovnejšie, ako si to v konečnej podobe biedy takého ducha vymyslíte individuálne! Nech tu vládne exkluzivita a basta, lebo akurát to slovko definitívneho konca jedného z tých dvoch „mohykánov“ vraj načisto detronizuje.

Rímsku deklaráciu podpísala celá 27 EÚ, aj s extra pokračovaním v praxi

28.03.2017

Posledný marcový víkend európskych štátnikov prežívaný v Ríme, zostane pre nich a aj pre ich národy pamätným naozaj spoľahlivo, svoje predsavzatia, osláviť 60 výročie podpísania Rímskych viac »

Žijeme s predstavou, že slovenské školstvo reformujeme

27.03.2017

Fakt, že už som poriadnu kôpku rokov v školskom rezorte doma výhradne záujmovo, bez profesionálnej zodpovednosti, mi nebráni priznávať sa stále k tomu, že voľačo na tento spôsob „pestovania viac »

Dostalo sa nám ponaučenia, bleskovo, obetavo, úchytkom, no zrejme odborne

26.03.2017

Program európskych štátnikov cez víkend som poznal – presne tak, ako väčšina ich spoluobčanov do poslednej bodky, 60 rokov trvania Európskej únie, od podpísania Rímskych zmlúv v roku 1957 viac »

Stanislav Kubánek

Poslanec Kubánek (Smer-SD) môže dostať pokutu 108-tisíc eur

28.03.2017 15:37

Voči Kubánkovi výbor začal celkom až deväť konaní, keďže počas viacerých rokov nemal pozastavenú živnosť a bol aj konateľom v obchodnej spoločnosti.

carlos, šakal

Terorista Carlos dostal tretie doživotie

28.03.2017 15:19

Na v poradí tretí trest odňatia slobody na doživotie odsúdili vo Francúzsku teroristu Ilicha Ramíreza Sáncheza známeho ako Carlos či Šakal.

záchranári, tatry, hory, sneh

Tragédie v Tatrách zrejme zavinil ťažký terén

28.03.2017 15:00

Smutná nedeľa vo Vysokých Tatrách. Slovenské veľhory opäť raz ukázali svoju silu a vzali život dvom mladým ľuďom.

V4, Orbán Fico Sobotka Szydlova

Premiéri visegrádskej štvorky rokovali o brexite aj migrácii

28.03.2017 14:52

Budúce právne postavenie občanov Európskej únie v Británii a finančné záväzky Spojeného kráľovstva sú prioritami krajín visegrádskej štvorky pri rokovaniach o brexite.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,060
Celková čítanosť: 1700247x
Priemerná čítanosť článkov: 1604x

Autor blogu

Kategórie