Založ si blog

Už ani neviem ako to bolo naozaj, ale bolo to úžasné

A pokračovanie titulku je práve v súčasnosti viac ako smutné a boľavé, lebo hrôza, čo postihla Vrátnu dolinu a obec Terchová, ležiacu takpovediac pri vstupe do toho sveta prírodných krás je spojená s najúžasnejšími zážitkami v mojom živote, predovšetkým v časoch detstva. A keby len to, ale aj tak bude správnejšie obzrieť sa v čase a priznať sa, čo všetko je za tým, ako bol naplnený život chlapca na prahu meštianky, čo bol čas prechodu z kategórie detí „národnej školy“ medzi chalanov nastupujúceho dospievania a predstavte si, v mojom živote to už  tedy bolo viac ako mimoriadne dobrodružstvo.

Zaslúžila sa o to vedomosť, historicky potvrdená a dôkazmi doložená, že Jánošikova krstná mama nosila rovnaké priezvisko ako je to moje a dedo Ado, vtedy ešte  plný sily, hoci už bol takmer šesťdesiatnik sa rozhodol, že je čas všetko spoznať na vlastné oči! Jasné, účel jeho plánov bol celkom iný, potreboval si udržať kondíciu a interes o okolitý svet, pomôcť v rovnakej podobe aj svojmu vnukovi, čo som bol samozrejme ja a práve vtedy sa začali naše cesty bicyklami po celej domovine. Bolo ich naozaj veľa, vari počas celých päť rokov a naozaj  stáli za to, ale ten premiérový výlet bol aj tak najúžasnejší.

To viete, žiadne športové stroje tie naše bicykle neboli, ba „dedova Kanimura“, taký pevný dámsky stroj, čo takto nelichotivo prekrstila moja sestrička bola produktom fabriky, kde dedo pracoval a bol to pokusný výrobok z programu, čo sa napokon nerealizoval, ale aj tak bol úžasným, naozaj „ťažkotonážnym oceľovým výrobkom“, čo zniesol a odviezol vlastne celkom všetko! Naša cesta do Terchovej bol jednodenný výlet, po „cestách“ pravej strany Váhu až do Budatína a potom nahor dolinou až k dedine a tam sme sa v priebehu niekoľkých hodín dozvedeli, že Jánošík mal za krstnú mamu naozaj ženu s menom ako nosíme my, ale že tak akosi naviac je obyvateľom každého tretieho, no radšej sa opravím, každého štvrtého domu voľakto s takým istým priezviskom!

Bolo mi jasné, že to deda Jána v Trnave šokuje, niečo také by ho nikdy ani len nenapadlo, náš pôvod odvodzoval od svojich poľských predkov, čo sem prišli ako protitureckí bojovníci, ale dedo Ado už vtedy zistil, že rovnako je to aj tu, v Terchovej,  hoci z menej dôležitej príčiny – za všetkým bola iba chlebová postať a vznikajúce medziľudské vzťahy. V to leto sme tam boli ešte dva razy, už som potom videl aj Jánošikové diery a vo Vrátňanke som si omočil nielen nohy, ale veru sa aj okúpal, priniesol som si odtiaľ zopár krásnych dubákov, aj ovčí syr i korbáčiky a vždy, keď sa kedykoľvek potom dalo, som sa tam vyberal opakovane. Sám, potom s rodinou a posledné fotografie mám z Jánošíkových dní z čias, keď už sa moje dve dcéry prestali cítiť byť deťmi, ale stali sa slečnami. Ba mladšia už tancovala vo folklórnom súbore Poľnohospodár, čo potom rozviedla ako „životnú lásku“ počas štúdií v Bratislave v Gymniku a všetko z Terchovej povýšila do ešte vyššieho levelu rodinnej lásky k tomu regiónu, než ako som to odštartoval ja.

Verte mi, to čo Vrátna a Terchová v ten katastrofický júlový deň tohto roka prežili nedokážem pochopiť, je to doslova fyzická bolesť straty životných spomienok a už presne viem, že nenájdem odvahu v najbližšej dobe znova tam vycestovať! Vidieť v televízii a  v novinách tú hrôzu je naozaj strata krásnych spomienok, čo zostanú iba fotografiami, nič viac a keď som si myslel, že všetky hrôzy čo ma postihli v tomto ohľade sa vyčerpali, prišlo pokračovanie!

To už má trošku inú podobu, dospelejšiu, spojenú s mojimi cestami do Martina, kde bývala sestrička, v D SNP pracoval švagor ako herec a chodil som tam nielen z lásky k nim, ale aj za povinnosťou, vidieť čo najviac divadelnej produkcie a užiť si prírodných krás najkrajšej možnej slovenskej prírody! Pravobrežná Malá Fatra sa ani neviem prečo stala mojou najmilovanejšou prírodnou scenériou a kedy len sa to dalo, víkend strávený v Martine sobotným divadelným predstavením som zavŕšil komplikovanejšou cestou domov. V nedeľu ráno ma sestra, ale niekedy aj švagor, ak neboli popremiérové oslavy, odviezli cez Vrútky do Lipovca, pod Fatranský Kľak a potom som hrebeňovkou putoval až pod Chleb a popri potoku až do Šútova, kde som nasadol na osobáčik a putoval cez Žilinu až domov.

No, kto to nezažil, kto si na chate Kľačianska Magura nedal nedeľnú kávu, neporozhliadal sa po tej kráse na oboch stranách Váhu, nenajedol sa čučoriedok a černíc – samozrejme iba tak úchytkom, lebo cesta to bola viac ako dôstojná, kto sa nevykúpal v tej vodičke, čo sa iba pred chvíľkou rútila vodopádmi a dostávala tam správnu temperatúru  a kto si nevie predstaviť, aká to bola stanička pri tej štreke okolo spoločných vlniek Váhu a Oravy veru nepocíti, aká to bola paráda a úžas!

A tu, ako keby po troške sa človeku do uší a mysle votrie voľačo málo pozitívne – v tom uzučkom údolíčku bude aj diaľnica a tak akosi naviac prišla aj jóbovka v podobe nebezpečia zosuvov pôdy v kameňolome, čo je iba kúsok vyššie na ceste ku Kraľovanom, kam som do Šútova z hôr schádzal! Ba ako keby to nestačilo, v posledný júlový týždeň profesionálna geológia predstavila Slovensku hrozivú víziu, že to, čo sa stalo vo Vrátnej má príroda v talóne veru aj tu a hoci sa nevie kedy to bude, svah nad Šútovským vodopádom sa vraj celkom iste zosunie!  Ba hrôza, iba o chvíľku neskôr si to geológovia v hlavách usporiadali do ešte horšej podoby a vraj všetko to, čo postihlo Vrátnu hrozí aj celej kráse pravobrežnej Malej Fatry, až po majestátny Stoh, odkiaľ sa vždy najlepšie na tento kus Slovensko pozeralo!

To viete, všetko som si v albumoch pripomenul, je to senzácia, spomienka nenahraditeľná a keďže už pochybujem, že sa tam ešte voľakedy na vlastné oči pozriem, budem ich opatrovať ešte lepšie ako doteraz! Ten pohľad na Chleb, cez úžasnú lúku, kde sa voľakde vpravo dala iba tušiť cesta k chate, ktorá bola v tejto nádhernej prírode vtedy voľačím jediným, čo pripomínalo ľudí a ich svet, je tým naozaj najkrajším, na čo ani starec nikdy nezabudne.

Nevedel som sa premôcť a hoci je tento „kusisko osobnej dumy“ možno až neospravedlniteľnou nostalgiou, o tomto kúsku Slovenska v mojom živote a predovšetkým v srdci a duši som tieto riadky napísať musel! Sú spomienkou, sú oslavou tých prírodných krás, čo človeku v jeho žití prinášali radosť a celkom iste sú tieto spomienky aj zastrájaním sa a osobným sľubom, že čo napokon zlá chvíľa a nežičlivý osud pokazí, to ľudstvo, nie z nostalgie, ale z lásky a úcty k Božej prírode privedie k vzkrieseniu.

Zaslúžená odmena – chcel som byť divákom priameho prenosu!

23.01.2017

Celkom rád sa priznávam k svojej akurátnosti fanúšika väčšiny športov, že ich najradšej prežívam ako priamy účastník televíznej reportáže, čo je pri súčasnej ponuke televíznych spoločností viac »

Ešte naozaj neviem, čo mi bude prioritou, brexit či prezident Trump

22.01.2017

Ako občan Slovenska som presne v tejto chvíli svedkom dejinných udalostí, čo svojim rozsahom aj obsahom ovplyvnia aj internú situáciu v mojej vlasti a celkom prirodzene som voľbám prezidenta v viac »

V úlohe pamätníka, čo povinne spomína, som málo slobodným občanom

21.01.2017

V tejto podobe to moje konštatovanie ani nevyzerá byť celkom presvedčivé, lebo ako autor každého svojho príspevku na portáli som už od začiatku jeho realizácie „naozaj strojcom jeho a tým viac »

Smog

V mestách i obciach sa hromadí nebezpečný smog

23.01.2017 13:00

Na niekoľkých miestach na Slovensku namerali v posledných dňoch zvýšenú koncentráciu prachových častíc vo vzduchu.

protest proti Dúhovému Pridu v Bratislave, kotlebovci, ľsns, kotleba,

Novozámocký primátor neposkytne kotlebovcom priestory na míting

23.01.2017 12:57

Primátor mesta Nové Zámky Otokar Klein sa rozhodol neposkytnúť pre stranu Mariana Kotlebu priestory domu kultúry pre ich plánovaný verejný povolebný míting.

colnica, svrčinovec

Exstarosta Svrčinovca sa priznal k podvodu

23.01.2017 12:30

Polícia po dvoch rokoch ukončila vyšetrovanie bývalého starostu obce Svrčinovec. Ešte vo verejnej funkcii sa Juraj S. pokúsil predať budovu colnice.

lekar, zdarvotnictvo, chripka,

Chrípka pri Nitre zavrela 23 škôl, objavili sa i ďalšie prípady SARI

23.01.2017 12:08

V Nitrianskom kraji hospitalizovali uplynulý týždeň troch ďalších troch pacientov so závažným ochorením SARI, všetci sú napojení na umelú pľúcnu ventiláciu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 997
Celková čítanosť: 1595100x
Priemerná čítanosť článkov: 1600x

Autor blogu

Kategórie