Založ si blog

Žalobaby sú zasa v móde

Už som o tom počul viackrát, vlastne aj dávnejšie, nielen v týchto dňoch, keď sa v súvislosti s dovolenkovými a teda zvýšenými nárokmi na prepravu osôb po našich cestách, samozrejme v motorových vozidlách, zvýšila potreba policajných kontrol a vraj akurát to prináša personálnu náročnosť takejto policajnej iniciatívy. Nehádajte, čo to tak  realite danej chvíle prináša ako prospech, lebo sa chystám trošku debatovať o dobrovoľných policajných pomocníkoch akurát pri takýchto aktivitách a keďže sú dedičstvom socializmu, s pomenovaním Pomocná stráž Verejnej bezpečnosti, skratka PS VB, vtedy sa honosili pejoratívnym  pomenovaním žalobaba na štyri! Viete, svojim spôsobom to už vtedy bolo zvláštne, poznal som iba jedného takého dobrovoľníka osobne a keďže bol naozaj aktívnym „pomocníkom“, hoci prvorado  patril do našej robotníckej partie, bol naozaj stredobodom pozornosti. Viete, bol to človek trošku zvláštny, svojim spôsobom vlastne celkom obyčajný a tento paradox spočíval v tom, že svoj utajený temperament a „silu na všetky spôsoby“ vedel prejaviť výhradne iba vtedy, keď nám rozprával, čo všetko sa dá prežiť „v službe“, teda presne vtedy, keď po boku uniformovaných kolegov vyrážal do akcie. Najmenej rád mal tie, čo niesli prívlastok poriadkové, to boli najčastejšie tie nočné či sviatočné a blúdiť tichým mestom a kontrolovať, či dokonca umravňovať voľajakých náhodných a zriedkavých zurvalcov, alkoholom potúženú mládež či dbať na nočný kľud mu nerobilo radosť, ale slúžiť v meste, či v priľahlej dedine vtedy, ak bol ples, či aspoň voľajaká tanečná zábava, to už sa do „roboty“ tešil a verte mi, robiť cestné kontroly, to jednoducho miloval! Tých zážitkov, tých historiek, čo nám s talentom reportéra porozprával bola jednoducho nepretržitá ponuka, celkom dobrodružných, hororových, smiešnych a veru aj poučných a presne vtedy som objavil tajomstvo, prečo sa Ľudvík, tak sa ten mládenec volal, dal na takúto cestu životom v svojej nadčasovej podobe. Ak neslúžil v týždni aspoň raz, bol nesvoj, chýbalo mu vzrušenie a dobrodružstvo a bola to činnosť, čo mu bola náhradou za všetko ostatné zhrnuté pod názov záľuby, voľný čas, koníčky! Jasné, už nebudem pripomínať, že to všetko bolo celkom svojrázne dobrodružstvo, že to malo podobu celkom svojskej réžie „služby socialistickej vlasti“, to je pekné pomenovanie pre širokú škálu realizovanej kontrolnej činnosti, predovšetkým pre vodičov osobných automobilov, čo sa dopustili akéhokoľvek priestupku, alebo nákladiakov a kamiónov, lebo tam bolo možností voľačo poriadku nehodné objaviť takmer vždy  a rýchlo sme sa dozvedeli, že náš Ľudvo veru do tejto služby naozaj nechodí iba z lásky k veci, hoci je to vraj bez odmeny!!! Bolo v tom voľačo celkom záhadné, medzi nimi a vodičmi so slabosťou pretrpieť dierku v kupóne a potom mal Ľudo na pivo a cigarety a vôbec, cítil sa byť nezávislým od manželky, čo ho držala v mantineloch vzorového spolunažívania a tak akosi naviac sa mohol vždy prejaviť ako osobnosť rázna, znalá svojich možností a právomocí a keď som ho prvý raz uvidel vystrojeného v plnej paráde, ako sa vychystal do služby, verte mi, ani som sa nesmial! Opasok, teda vlastne tá „vojenská dohoda“ na saku, svetri, baloniaku, či zimníku, alebo iba na voľajakom tričku pôsobila smiešne aj dramaticky, páska pomocníka VB na rukáve, ale vrcholom tejto kostýmovej úpravy bolo puzdro na zbraň visiace po boku, nuž neviem, „či to bolo naozaj nízko“, ako v dobrej kovbojke, ale nepriehľadnuteľne, lebo to bol inštrument toho najväčšieho možného kalibru! Bolo mi jasné, že Ľudvo je práve v tejto chvíli sám sebou, ako nevie a nemôže žiť v realite všedných dní a práve takto si plní svoje sny a je šťastný. Vtedy som sa nad tým, ako nad voľačím celkom pomýleným nezamýšľal, Ľudvo bol spoľahlivým parťákom v robote, na ktorého sa dalo spoľahnúť a tie príhody, s naozaj rôznymi a veru aj celkom nezákonnými príbehmi sme brali iba ako zábavu – nás sa to nedotýkalo, s Ľudvom sme ako so „žalobabou“ do kontaktu neprišli nikdy! Lenže čo už, v pamäti to človek nosí spoľahlivo a všetko to negatívne akosi celkom samozrejme nadobúda silu a evokuje výhrady, takže presne teraz, keď je tu zasa chvíľa preferencií dobrovoľných občianskych pomocníkov policajtov, sa to všetko zo spomienok ponúka ako zlá skúsenosť.  V komplexe, aj keď som sa dozvedel, že ich ešte naozaj nie je veľa, vraj asi 600 na celom Slovensku, lebo predsa len, čítať o nich bolo tak trošku ako keď som si predstavoval Ľudva. Dôležité je vidieť voľajaké znaky moci, napríklad reflexné vesty s nápismi a samozrejme dobre rozoznateľný preukaz policajnej kontroly a na cestách aj terčík a vôbec nie prekvapujúco ten jeden jediný čo slúžil novinárom ako vzorka, mal samozrejme vo výbave aj súkromnú pištoľ, takže všetko je motivované tak ako voľakedy. Chcel som byť zákonnou mocou, nemal som na to, nepodarilo sa mi to, ale takto to vôbec nemá chybu, zrejme takto je vyjadrené jeho životné krédo! Jasné, už neviem iba to, akú to má výslednú podobu, či si aj dnes spoľahlivá žalobaba pri tých správnych policajtoch príde na svoje, ako ten náš Ľudvík – lebo aj dnes sa chodí slúžiť iba dobrovoľne, z lásky k veci, ale ako skeptik tak akosi ani nepochybujem. Robia to ľudia tak ako aj vtedy a všetci viete, že čo je ľudské, ergo človeku blízke, to sa v svojej podstate vôbec nemení, veď pochopte – ako bolo predtým bude celkom iste aj potom a dnešok teda nie je žiadnou výnimkou! Jednu výhradu spoločnosti voči takejto dobrovoľnej aktivite občanov, túžiacich prezentovať sa ako autority poznám a je naozaj jednoduchá. Predovšetkým vo väčších sídlach a prednostne v Bratislave, kde sa ľudia osobne nepoznajú, tam je riziko zneužitia takejto funkcie neuveriteľne veľké a ktohovie, akú to bude mať budúcnosť, takže akurát tam zatiaľ slúžia policajti bez pomocníkov.  V menších lokalitách ich teda nájdete, tam už ľudia o sebe a o tejto príležitosti dať sa obdivovať aj ako dobrovoľník v slúžbách štátnej moci vedia, ale spravodlivo, ešte to nie je žiaden hit či senzácia.  V tomto ohľade som však predsa len skôr optimista, čo ešte nie je, to iste bude, lebo čo je takto ľudské, to je ako nádcha či chrípka, odovzdáva sa to jeden druhému najlepšie rukolapne a ústnym podaním, takže kontakty sú spoľahlivé a čo je dobré, tomu sa brániť netreba. Alebo aj ináč, možno by bolo nespravodlivé, aby jeden mohol a smel a druhý by bol v nevýhode…, čo poviete?!

Čáry, máry, fuk – teraz sa dozviete, čo si o vás treba myslieť

22.11.2017

Je to viac ako len voľačo nekorektné a celkom nespravodlivé, lebo v priestore debaty na portáli som voľačo ako fackovací panák, svoju roztrpčenosť, ostré slovo či výmysel v podobe nesúhlasu viac »

Čo myslíte, našiel si tam presne to, čo hľadal?

22.11.2017

O návšteve českého prezidenta Zemana u ruského prezidenta Putina v Soči na Kryme, kde to bolo v kontexte s politikou krajín spolupracujúcich v EÚ celkom neprístojné som už samozrejme písal, viac »

Rok 2018 sa aj pre nás stane v Prahe prezidentským volebným hororom

21.11.2017

Tak akosi v zotrvačnosti všetkého mimoriadneho, čím sa dajú u našich susedov v Česku charakterizovať dones stále nevyriešené záhady z volieb o víťazstvo vládnutia, lebo aj keď sa ANO a viac »

mobil, platba mobilom, nákup, bezkontaktná, platba

Poľská vláda chce postupne zrušiť nedeľný predaj

24.11.2017 02:24

Poľská vláda vláda plánuje postupne do roku 2020 zrušiť nedeľný predaj, aby zamestnanci mali viac času na rodinu.

PZ SR

Zrážku troch vozidiel neďaleko Šamorína neprežili dve osoby

23.11.2017 21:38

Ďalšie tri osoby sú v opatere Záchrannej zdravotnej služby.

sud, justicia, sudy

Svedok vraždy bosa Sýkoru strieľal na pumpe

23.11.2017 21:34

V rukách polície skončil muž, ktorý svedčí v prípade popravy mafiánskeho bossa z Bratislavy.

Návšteva Putina v Nemecku

Začalo nemecko-ruské fórum, pozdravy zaslali Merkelová aj Putin

23.11.2017 20:57

Diskusné fórum sa koná v čase, keď sú nemecko-ruské vzťahy stále ťažko poznačené ruskou anexiou ukrajinského Krymu z roku 2014.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,309
Celková čítanosť: 2128140x
Priemerná čítanosť článkov: 1626x

Autor blogu

Kategórie