Založ si blog

Žalobaby sú zasa v móde

Už som o tom počul viackrát, vlastne aj dávnejšie, nielen v týchto dňoch, keď sa v súvislosti s dovolenkovými a teda zvýšenými nárokmi na prepravu osôb po našich cestách, samozrejme v motorových vozidlách, zvýšila potreba policajných kontrol a vraj akurát to prináša personálnu náročnosť takejto policajnej iniciatívy. Nehádajte, čo to tak  realite danej chvíle prináša ako prospech, lebo sa chystám trošku debatovať o dobrovoľných policajných pomocníkoch akurát pri takýchto aktivitách a keďže sú dedičstvom socializmu, s pomenovaním Pomocná stráž Verejnej bezpečnosti, skratka PS VB, vtedy sa honosili pejoratívnym  pomenovaním žalobaba na štyri! Viete, svojim spôsobom to už vtedy bolo zvláštne, poznal som iba jedného takého dobrovoľníka osobne a keďže bol naozaj aktívnym „pomocníkom“, hoci prvorado  patril do našej robotníckej partie, bol naozaj stredobodom pozornosti. Viete, bol to človek trošku zvláštny, svojim spôsobom vlastne celkom obyčajný a tento paradox spočíval v tom, že svoj utajený temperament a „silu na všetky spôsoby“ vedel prejaviť výhradne iba vtedy, keď nám rozprával, čo všetko sa dá prežiť „v službe“, teda presne vtedy, keď po boku uniformovaných kolegov vyrážal do akcie. Najmenej rád mal tie, čo niesli prívlastok poriadkové, to boli najčastejšie tie nočné či sviatočné a blúdiť tichým mestom a kontrolovať, či dokonca umravňovať voľajakých náhodných a zriedkavých zurvalcov, alkoholom potúženú mládež či dbať na nočný kľud mu nerobilo radosť, ale slúžiť v meste, či v priľahlej dedine vtedy, ak bol ples, či aspoň voľajaká tanečná zábava, to už sa do „roboty“ tešil a verte mi, robiť cestné kontroly, to jednoducho miloval! Tých zážitkov, tých historiek, čo nám s talentom reportéra porozprával bola jednoducho nepretržitá ponuka, celkom dobrodružných, hororových, smiešnych a veru aj poučných a presne vtedy som objavil tajomstvo, prečo sa Ľudvík, tak sa ten mládenec volal, dal na takúto cestu životom v svojej nadčasovej podobe. Ak neslúžil v týždni aspoň raz, bol nesvoj, chýbalo mu vzrušenie a dobrodružstvo a bola to činnosť, čo mu bola náhradou za všetko ostatné zhrnuté pod názov záľuby, voľný čas, koníčky! Jasné, už nebudem pripomínať, že to všetko bolo celkom svojrázne dobrodružstvo, že to malo podobu celkom svojskej réžie „služby socialistickej vlasti“, to je pekné pomenovanie pre širokú škálu realizovanej kontrolnej činnosti, predovšetkým pre vodičov osobných automobilov, čo sa dopustili akéhokoľvek priestupku, alebo nákladiakov a kamiónov, lebo tam bolo možností voľačo poriadku nehodné objaviť takmer vždy  a rýchlo sme sa dozvedeli, že náš Ľudvo veru do tejto služby naozaj nechodí iba z lásky k veci, hoci je to vraj bez odmeny!!! Bolo v tom voľačo celkom záhadné, medzi nimi a vodičmi so slabosťou pretrpieť dierku v kupóne a potom mal Ľudo na pivo a cigarety a vôbec, cítil sa byť nezávislým od manželky, čo ho držala v mantineloch vzorového spolunažívania a tak akosi naviac sa mohol vždy prejaviť ako osobnosť rázna, znalá svojich možností a právomocí a keď som ho prvý raz uvidel vystrojeného v plnej paráde, ako sa vychystal do služby, verte mi, ani som sa nesmial! Opasok, teda vlastne tá „vojenská dohoda“ na saku, svetri, baloniaku, či zimníku, alebo iba na voľajakom tričku pôsobila smiešne aj dramaticky, páska pomocníka VB na rukáve, ale vrcholom tejto kostýmovej úpravy bolo puzdro na zbraň visiace po boku, nuž neviem, „či to bolo naozaj nízko“, ako v dobrej kovbojke, ale nepriehľadnuteľne, lebo to bol inštrument toho najväčšieho možného kalibru! Bolo mi jasné, že Ľudvo je práve v tejto chvíli sám sebou, ako nevie a nemôže žiť v realite všedných dní a práve takto si plní svoje sny a je šťastný. Vtedy som sa nad tým, ako nad voľačím celkom pomýleným nezamýšľal, Ľudvo bol spoľahlivým parťákom v robote, na ktorého sa dalo spoľahnúť a tie príhody, s naozaj rôznymi a veru aj celkom nezákonnými príbehmi sme brali iba ako zábavu – nás sa to nedotýkalo, s Ľudvom sme ako so „žalobabou“ do kontaktu neprišli nikdy! Lenže čo už, v pamäti to človek nosí spoľahlivo a všetko to negatívne akosi celkom samozrejme nadobúda silu a evokuje výhrady, takže presne teraz, keď je tu zasa chvíľa preferencií dobrovoľných občianskych pomocníkov policajtov, sa to všetko zo spomienok ponúka ako zlá skúsenosť.  V komplexe, aj keď som sa dozvedel, že ich ešte naozaj nie je veľa, vraj asi 600 na celom Slovensku, lebo predsa len, čítať o nich bolo tak trošku ako keď som si predstavoval Ľudva. Dôležité je vidieť voľajaké znaky moci, napríklad reflexné vesty s nápismi a samozrejme dobre rozoznateľný preukaz policajnej kontroly a na cestách aj terčík a vôbec nie prekvapujúco ten jeden jediný čo slúžil novinárom ako vzorka, mal samozrejme vo výbave aj súkromnú pištoľ, takže všetko je motivované tak ako voľakedy. Chcel som byť zákonnou mocou, nemal som na to, nepodarilo sa mi to, ale takto to vôbec nemá chybu, zrejme takto je vyjadrené jeho životné krédo! Jasné, už neviem iba to, akú to má výslednú podobu, či si aj dnes spoľahlivá žalobaba pri tých správnych policajtoch príde na svoje, ako ten náš Ľudvík – lebo aj dnes sa chodí slúžiť iba dobrovoľne, z lásky k veci, ale ako skeptik tak akosi ani nepochybujem. Robia to ľudia tak ako aj vtedy a všetci viete, že čo je ľudské, ergo človeku blízke, to sa v svojej podstate vôbec nemení, veď pochopte – ako bolo predtým bude celkom iste aj potom a dnešok teda nie je žiadnou výnimkou! Jednu výhradu spoločnosti voči takejto dobrovoľnej aktivite občanov, túžiacich prezentovať sa ako autority poznám a je naozaj jednoduchá. Predovšetkým vo väčších sídlach a prednostne v Bratislave, kde sa ľudia osobne nepoznajú, tam je riziko zneužitia takejto funkcie neuveriteľne veľké a ktohovie, akú to bude mať budúcnosť, takže akurát tam zatiaľ slúžia policajti bez pomocníkov.  V menších lokalitách ich teda nájdete, tam už ľudia o sebe a o tejto príležitosti dať sa obdivovať aj ako dobrovoľník v slúžbách štátnej moci vedia, ale spravodlivo, ešte to nie je žiaden hit či senzácia.  V tomto ohľade som však predsa len skôr optimista, čo ešte nie je, to iste bude, lebo čo je takto ľudské, to je ako nádcha či chrípka, odovzdáva sa to jeden druhému najlepšie rukolapne a ústnym podaním, takže kontakty sú spoľahlivé a čo je dobré, tomu sa brániť netreba. Alebo aj ináč, možno by bolo nespravodlivé, aby jeden mohol a smel a druhý by bol v nevýhode…, čo poviete?!

Druhý sociálny balíček sa nevie dočkať svojej reklamy. . .

23.02.2018

Presne v tej chvíli, keď som započul premiéra Fica pred informačnými médiami avizovať tú svojsky optimistickú správu, že pred Slovenskom je zasa štart, už do druhého sociálneho balíčka, viac »

Dekriminalizácia drog sa nedarí, vo vláde už zaspala. . .

22.02.2018

Ešte na jeseň roka 2017 sa ministerka vnútra, s členstvom v strane Most – Híd, Lucia Žitňanská, prezentovala prípravou návrhu zákona o užívaní drog v celkom interesantom rozmere, keď prišla viac »

Dva pohľady na vec, dva názory na problém. . .

21.02.2018

Ba ak môžem byť výhradne racionálnym, tak túto kauzu, čo si robí otvorenú zábavu na úkor koaličnej jednoty našej súčasnej vládnej trojice - politikov zo Smeru, SNS a Mostu – Híd označím viac »

potraviny, obchod, nákup

Harmonizovaná miera inflácie dosiahla v januári 2,6 %

23.02.2018 15:01

V januári tohto roka dosiahla medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien 2,6 %.

Mevlüt Çavuşoglu

Turecko odsúdilo útoky sýrskej armády na východnú Ghútu

23.02.2018 14:33

Sýrske vládne jednotky obliehajú východnú Ghútu od roku 2013.

mäso, obchod, nákup,

Zabíjačky letia, ale z kupovaných ošípaných

23.02.2018 14:00

Máločo tak jednoznačne vystihuje zmeny, ktoré sa odohrali na slovenskom vidieku, ako stále populárne domáce zakáľačky.

poliačik, poliacik

Nezaradený poslanec Martin Poliačik predložil návrh na čiastočnú dekriminalizáciu drog

23.02.2018 13:59

Do parlamentu ho predložil preto, že diskusia o tejto veci doteraz nebola dostatočná.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,409
Celková čítanosť: 2329650x
Priemerná čítanosť článkov: 1653x

Autor blogu

Kategórie