Založ si blog

Národnostné dilemy – tie naše, domáce a boľavé, ako keď nás trápia zuby!

Verte mi, akurát táto podoba spolunažívania občanov v našej republike ma svojim spôsobom fascinovala ako záhada od „naozaj maličkého mala“, ako sa dá charakterizovať nevinné, ale o to viac zvedavé detstvo v spoločenstve celkom samozrejme sa milujúcich a spoľahlivo serióznych občanov tejto krajiny, lebo čo ako sa vám to nebude pozdávať, malo to v konečnom dôsledku v sebe zakomponovanú neuveriteľnú výhradu rôznorodosti! A dobre sa držte, národnostnú, mal som v rodine tetky a strýčkov, čo boli celkom iste Slováci, ale naozaj rýchlo som objavil, že medzi nimi boli to aj Chorváti, čo na svojom označení rodinných vzťahov v svojom rodnom jazyku netrvali a potom aj Micinény a Linatant, tie najmocnejšie predstaviteľky svojich rodinných klanov a fakt, že v týchto rodinách bola maďarčina a nemčina nielen doma, ale aj dominantná, vás naozaj nesmie prekvapiť, lebo vyznávať rodnú reč nad iné je vari až dodnes akceptované pravidlo.

S dospievaním som sa naučil o takýchto veciach aj žartovať, Karlovu Ves, dnešnú súčasť, či mestskú štvrť nášho hlavného mesta Bratislavy som zvedavcom, čo chceli vedieť, kde je táto dedina situovaná opisoval, že je to ľahké nájsť aj na mape Európy, lebo Bratislava je jej predmestie a v kontexte s tým, o čom sa vám chystám porozprávať – teda o nezmieriteľnosti národnostných konfliktov na Slovensku sa tam, napriek neuveriteľnej národnostnej rôznorodosti nič iného, ako normálne občianske, susedské, ale najčastejšie rodinné spolunažívanie nikomu, čo ako zažiadanému zvedavcovi, nepodarilo objaviť!  A v ničom nepreháňam, to všetko platilo dovtedy, kým sa Bratislava nepotrebovala stať prednostne sídliskom plnom panelákov a zabudnúť na časy vinohradníckej pospolitosti a senzačného žitia ľudí v prostredí dokonale spravovaných sadov a záhrad, ale predovšetkým fantastických susedov, kde sa všetci mali prednostne radi, lebo byť „karlovesčanom“, alebo ak to chcete počuť v origináli tých čias, Koldorfčanom, to bola celkom iste záruka najvyššej možnej kvality občana štátu!

Nechcem sa pre ničím ukrývať, voľajakej občianskej zodpovednosti sa vyhýbať, lebo nič sa nedá robiť, som ešte stále aktívnym občanom v štáte, kde sa národnostná otázka väčšinového pohľadu občianstva na realitu života posudzuje v kontexte s historickým vývojom a platnými zákonmi v danej dobe chod krajiny riadiacimi a pokojne napíšem, že slovensko – maďarské vzťahy majú svojim spôsobom „naozaj nárok nebyť iba dokonalé či bezproblémové“! Nebudem nikomu voľajako uvedomele pripomínať, čo všetko je za tým, kde sa rozdiely objavili v premiére a kedy, či koho zásluhou, to nechám na vás všetkých jednotlivo, lebo čo už, naša výbava ducha a vedomostí či akceptácia spravodlivosti je exkluzivita a skôr budem apelovať na potrebu ľudstva byť všetkému na tejto planéte vzorom spolunažívania, lebo zásady humánnosti sú naozaj celkom iné, ako to v tomto kontexte svetu ešte stále ponúkajú Slováci a Maďari na svojej pôde a v svojich, s prepáčením, celkom pomýlených predstavách!

Viackrát som už o tom písal, ak ma pamäť neklame, tak celkom nedávno, keď sa Škótsko svetu predviedlo ako krajina, čo napriek národnej hrdosti k vlastnej histórii dokáže prekonať prízemnejšiu túžbu urobiť krok späť a nedržať sa vyšších, hoci už nie výhradne národných, ale oveľa exkluzívnejších celospoločenských zásad a pravidiel a porovnávať  takto fungujúcu normu s tak trošku zavádzajúcou, falošne a účelovo pôsobiacou túžbou našich spoluobčanov s maďarskou národnosťou, rozbiť Slovensko na štát s uplatnenou  územnou autonómnou výhradou! Viackrát som to opísal ako postup, či prianie, alebo predstavu nekorektnú, nezákonnú a až donedávna aj v našej maďarskej menšine nepreferovanú a odmietanú a až teraz, keď sa politici v SMK, čo je strana s nulovým potenciálom významu v súčasnom usporiadaní našej spoločnosti usiluje posilniť svoj zástoj v národnostnej menšine za každú cenu, sa požiadavky územnej autonómie stali zaklínadlom takéhoto úsilia.

Poviem to takto, je už  naozaj časom overené, že hoci naše národnostné spolužitie na Slovensku naozaj nie je také samozrejmé, až rodinné a idylické, ako som vám opísal v spomienkach na Karlovu Ves, predsa len, väčšina občanov s maďarskou národnosťou patrí k fanúšikom Bélu Bugára a jeho strany MOST – HÍD, ktorým je životným krédom jednota bytia všetkých ľudí  v spoločnom štáte tak, aby platnosť zákonov využívali a dostávali ako profit všetci, bez preferovania voľajakých pofidérnych zásluh a pevne verím, ža akurát takáto zásada našej vzájomnosti sa s postupujúcim časom bude prehlbovať a umocňovať. Uvedomujem si, že všetko z ponuky reálneho sveta, čo má rovnaké zásady a filozofiu bytia, sa stane centrom môjho záujmu a stáva sa preferenciou hodnou dať o nej vedieť všetkým a tak sa kultúrna udalosť v Budapešti, z posledného septembrového týždňa, stala takouto príležitosťou viac ako samozrejme!

Festival dokumentárnych filmov v celosvetovej konkurencii vyhral príspevok našej proveniencie, film s názvom Felvidék – Horná zem,  autorky Vladislavy Plančíkovej a ak podľa titulku hádate, že je svojim obsahom a odkazom venovaný akurát spolunažívaniu Slovákov a Maďarov na zmiešanom území Slovenska, uhádli ste – je to presne tak! A bude správne, ak na samom začiatku svojho príspevku všetkým priblížim pocity autorky filmu, ktoré prežívala po uvedení a predovetkým po vyhlásení výsledkov, lebo jej všetko v ponuke pripomínalo skôr zázrak než realitu, vraj to malo atmosféru tých chvíľ, keď´to sledovali naši občania u nás, žiadne nacionalistické urážky, iba objektívnosť v každom kontexte a tak sa cíti byť presvedčená, že svoje videnie problematiky presídľovania občanov po II. svetovej vojne ponúkla verejnosti v správnej optike a predovšetkým spravodlivo.

Dal som si naozaj záležať a aj tie najmenšie nuancy jej filmu, predovšetkým jeho obsah a odkaz súčasníkom a samozrejme aj cestu k jeho finálnej podobe som chcel spoznať celkom detailne, predovšetkým v jej hodnotiacich slovách a kto je naozaj zvedavý, ako to opisuje ona sama vedzte, že realita finálnej podoby filmového dokumentu a jeho pozadie, v spomienkach jednotlivých svedkov a oficiálnej podobe historických materiálov jednoducho neznesie tvrdenie, že jej ponuka nie je čistá pravda!!! Viete, bolo to úprimné, ako sa hovorí, až za roh, alebo až do špiku kostí, ona sama je Slovenka vyrastajúca v dominujúcej miestnej komunite občanov s maďarskou národnosťou a dobre vie, že ju síce akceptovali, ale medzi seba nikdy neprijali, rovnako tak sa cítila medzi Slovákmi, ak zistili jej „domovinu“ a práve preto sa rozhodla nakrútiť akurát tento dokument a veru aj v takej podobe, čo som sám pre seba pomenoval fajnová reč filmu.

Všetkému predchádzalo hľadanie a porovnávanie reality histórie a osobných ľudských pocitov v jej účinkoch a vôbec nie prekvapujúco zistenie, že téma spolužitia Maďarov a Slovákov po druhej svetovej vojne je v realite pôsobenia oficiálnej vedy, teda prednostne histórie, voľačo celkom neprirodzené, skôr vynútené, lebo v tej chvíli, ak sa opisuje obsah a dôsledky historických udalostí, všetko prestáva byť prirodzené a získava jasný charakter vyžiadanej objednávky! V Maďarsku napríklad podobu analýzy všetkých povojnových dohôd víťazov vojny s preferenciou Benešových dekrétov, v jednotnom národnom štýle a cez takúto účelovú optiku, kým u nás všetkému dominuje národnostný útlak maďarskej väčšiny za každú cenu a v každej špecifikácii, čo voľajakej miernosti v budúcnosti dobrého susedstva naozaj neprospieva. A filmárka Plančíková si presne túto účelovosť v svojom autorskom prístupe k tvorbe sojho dokumentu priznáva, nehľadá ináč celkom jasné príčiny „našej vzájomnej lásky“, teda v reálnych vzťahov tak naozaj  a presne, ale naozaj iba tak, aby to bolo predsa len zrozumiteľné, ale nie v tej podobe pravého vizuálu, lebo čo už, napokon všetci spravodliví aj tak vedia, ako to bolo naozaj a ako by sme to mali v konečnej podobe veľkorysosti človečenstva riešiť!

Vari práve preto ten jej film v Budapešti zvíťazil, celkom iste preto jej diváci potleskom vzdali hold a stali sa dôkazom, že čo bolo, bolo a napokon sa všetko dá predsa len akceptovať aj s nadhľadom, na Slovensku aj v Maďarsku a bol by som rád, keby sa tak stalo predovšetkým v komunite tých občanov, čo tento spôsob myslenia nedokážu prijať ako svoj vlastný. Viem celkom presne, prečo mám takúto výhradu, lebo u nás i za Dunajom  je ich naozaj stále dosť, ba s odpustením, priveľa a práve preto sa mi ten nápad, že film sa stane distribučnou ponukou v siete mobilnej ponuky, ako občianska aktivita, veľmi zapáčil! Samozrejme, prednostne tam, kde občania s takto sformovaným svetonázorom žijú ako susedia a kde by sa malo stať pravidlom, že skutočnosť, že ak Slovák a Maďar nevyznávajú spoločný názor a všetko berú ako samozrejmý a neriešiteľný konflikt majú v sebe objaviť odkaz tohto múdreho filmového odkazu, ba radšej napíšem návodu, ako sa treba zachovať!

Je to celkom jednoduché, už to nie je konflikt na život a na smrť, to si ako národy a jednotlivci naozaj nezaslúžime, to je o upratovaní vo vlastnej mysli a vo vlastnej hodnotovej hierarchii, s vedomím, že naozaj sme v prvom rade ľudia v spoločnom priestore danom nám z vyššej moci a nič iné, ako normálne spolužitie s preukázanou láskou k blížnemu si nezaslúžime!

Ten „nástenkový proces“ bude voľačo mňam, teda senzačné

27.02.2017

Všetko, o čom tu teraz budem písať, je vec hodná pamätníkov, stala sa v roku 2007 v budove Ministerstva dopravy a regionálneho rozvoja, presnejšie, na jednej z jeho chodieb, kde sa „dobre rozhľadení viac »

Počúval som, pozeral som a väčšinovo som žasol. . .

26.02.2017

Ten materiál Európskej komisie, čo ma nedávno zaujal, ako voľačo v našom reálnom živote neuveriteľne rozhodujúce a naozaj dramatické sa stal voľačím, čo v konečnom dôsledku zaujalo nielen viac »

Bude spravodlivé, veci opraviť a špeciálneho prokurátora vymeniť!

25.02.2017

V dome kde žijem, spokojne a v pohode, sa už dva týždne „všetci čerti ženia“, ako sme sa zhodli s našou domovníčkou, čo si už tiež naozaj veľa pamätá, aj keď sa ako žena voľačím, viac »

barack obama,

Francúzi organizujú petíciu, aby sa ich prezidentom stal Obama

27.02.2017 16:40

Začalo sa to vtipom, ale z iniciatívy štyroch kamarátov je 40 000 podpísaných Francúzov, ktorí chcú, aby ich krajinu viedol Barack Obama.

Elektrina, energia

V európskej energetike sa vlani prelievalo rekordné množstvo peňazí

27.02.2017 16:31

Minulý rok bol pre fúzie v energetike rekordným. Objem transakcií celosvetovo vzrástol o 72 % na 329 miliárd eur.

Titanic, Čína

Čína investuje do roku 2020 do infraštruktúry 2,07 bilióna eur

27.02.2017 16:04

Čína plánuje minúť celkovo 15 biliónov juanov (2,07 bilióna eur) v doprave počas jej trinásteho päťročného plánu od roku 2016 do roku 2020. Uviedol to čínsky ministra dopravy Li Xiao-peng.

protest proti Dúhovému Pridu v Bratislave, kotlebovci, ľsns, kotleba,

Piešťany neposkytnú kultúrne stredisko kotlebovcom

27.02.2017 15:54

Stretnutie predstaviteľov strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, plánované na 7. marca v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Piešťanoch, nebude.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,031
Celková čítanosť: 1648618x
Priemerná čítanosť článkov: 1599x

Autor blogu

Kategórie