Založ si blog

Národnostné dilemy – tie naše, domáce a boľavé, ako keď nás trápia zuby!

Verte mi, akurát táto podoba spolunažívania občanov v našej republike ma svojim spôsobom fascinovala ako záhada od „naozaj maličkého mala“, ako sa dá charakterizovať nevinné, ale o to viac zvedavé detstvo v spoločenstve celkom samozrejme sa milujúcich a spoľahlivo serióznych občanov tejto krajiny, lebo čo ako sa vám to nebude pozdávať, malo to v konečnom dôsledku v sebe zakomponovanú neuveriteľnú výhradu rôznorodosti! A dobre sa držte, národnostnú, mal som v rodine tetky a strýčkov, čo boli celkom iste Slováci, ale naozaj rýchlo som objavil, že medzi nimi boli to aj Chorváti, čo na svojom označení rodinných vzťahov v svojom rodnom jazyku netrvali a potom aj Micinény a Linatant, tie najmocnejšie predstaviteľky svojich rodinných klanov a fakt, že v týchto rodinách bola maďarčina a nemčina nielen doma, ale aj dominantná, vás naozaj nesmie prekvapiť, lebo vyznávať rodnú reč nad iné je vari až dodnes akceptované pravidlo.

S dospievaním som sa naučil o takýchto veciach aj žartovať, Karlovu Ves, dnešnú súčasť, či mestskú štvrť nášho hlavného mesta Bratislavy som zvedavcom, čo chceli vedieť, kde je táto dedina situovaná opisoval, že je to ľahké nájsť aj na mape Európy, lebo Bratislava je jej predmestie a v kontexte s tým, o čom sa vám chystám porozprávať – teda o nezmieriteľnosti národnostných konfliktov na Slovensku sa tam, napriek neuveriteľnej národnostnej rôznorodosti nič iného, ako normálne občianske, susedské, ale najčastejšie rodinné spolunažívanie nikomu, čo ako zažiadanému zvedavcovi, nepodarilo objaviť!  A v ničom nepreháňam, to všetko platilo dovtedy, kým sa Bratislava nepotrebovala stať prednostne sídliskom plnom panelákov a zabudnúť na časy vinohradníckej pospolitosti a senzačného žitia ľudí v prostredí dokonale spravovaných sadov a záhrad, ale predovšetkým fantastických susedov, kde sa všetci mali prednostne radi, lebo byť „karlovesčanom“, alebo ak to chcete počuť v origináli tých čias, Koldorfčanom, to bola celkom iste záruka najvyššej možnej kvality občana štátu!

Nechcem sa pre ničím ukrývať, voľajakej občianskej zodpovednosti sa vyhýbať, lebo nič sa nedá robiť, som ešte stále aktívnym občanom v štáte, kde sa národnostná otázka väčšinového pohľadu občianstva na realitu života posudzuje v kontexte s historickým vývojom a platnými zákonmi v danej dobe chod krajiny riadiacimi a pokojne napíšem, že slovensko – maďarské vzťahy majú svojim spôsobom „naozaj nárok nebyť iba dokonalé či bezproblémové“! Nebudem nikomu voľajako uvedomele pripomínať, čo všetko je za tým, kde sa rozdiely objavili v premiére a kedy, či koho zásluhou, to nechám na vás všetkých jednotlivo, lebo čo už, naša výbava ducha a vedomostí či akceptácia spravodlivosti je exkluzivita a skôr budem apelovať na potrebu ľudstva byť všetkému na tejto planéte vzorom spolunažívania, lebo zásady humánnosti sú naozaj celkom iné, ako to v tomto kontexte svetu ešte stále ponúkajú Slováci a Maďari na svojej pôde a v svojich, s prepáčením, celkom pomýlených predstavách!

Viackrát som už o tom písal, ak ma pamäť neklame, tak celkom nedávno, keď sa Škótsko svetu predviedlo ako krajina, čo napriek národnej hrdosti k vlastnej histórii dokáže prekonať prízemnejšiu túžbu urobiť krok späť a nedržať sa vyšších, hoci už nie výhradne národných, ale oveľa exkluzívnejších celospoločenských zásad a pravidiel a porovnávať  takto fungujúcu normu s tak trošku zavádzajúcou, falošne a účelovo pôsobiacou túžbou našich spoluobčanov s maďarskou národnosťou, rozbiť Slovensko na štát s uplatnenou  územnou autonómnou výhradou! Viackrát som to opísal ako postup, či prianie, alebo predstavu nekorektnú, nezákonnú a až donedávna aj v našej maďarskej menšine nepreferovanú a odmietanú a až teraz, keď sa politici v SMK, čo je strana s nulovým potenciálom významu v súčasnom usporiadaní našej spoločnosti usiluje posilniť svoj zástoj v národnostnej menšine za každú cenu, sa požiadavky územnej autonómie stali zaklínadlom takéhoto úsilia.

Poviem to takto, je už  naozaj časom overené, že hoci naše národnostné spolužitie na Slovensku naozaj nie je také samozrejmé, až rodinné a idylické, ako som vám opísal v spomienkach na Karlovu Ves, predsa len, väčšina občanov s maďarskou národnosťou patrí k fanúšikom Bélu Bugára a jeho strany MOST – HÍD, ktorým je životným krédom jednota bytia všetkých ľudí  v spoločnom štáte tak, aby platnosť zákonov využívali a dostávali ako profit všetci, bez preferovania voľajakých pofidérnych zásluh a pevne verím, ža akurát takáto zásada našej vzájomnosti sa s postupujúcim časom bude prehlbovať a umocňovať. Uvedomujem si, že všetko z ponuky reálneho sveta, čo má rovnaké zásady a filozofiu bytia, sa stane centrom môjho záujmu a stáva sa preferenciou hodnou dať o nej vedieť všetkým a tak sa kultúrna udalosť v Budapešti, z posledného septembrového týždňa, stala takouto príležitosťou viac ako samozrejme!

Festival dokumentárnych filmov v celosvetovej konkurencii vyhral príspevok našej proveniencie, film s názvom Felvidék – Horná zem,  autorky Vladislavy Plančíkovej a ak podľa titulku hádate, že je svojim obsahom a odkazom venovaný akurát spolunažívaniu Slovákov a Maďarov na zmiešanom území Slovenska, uhádli ste – je to presne tak! A bude správne, ak na samom začiatku svojho príspevku všetkým priblížim pocity autorky filmu, ktoré prežívala po uvedení a predovetkým po vyhlásení výsledkov, lebo jej všetko v ponuke pripomínalo skôr zázrak než realitu, vraj to malo atmosféru tých chvíľ, keď´to sledovali naši občania u nás, žiadne nacionalistické urážky, iba objektívnosť v každom kontexte a tak sa cíti byť presvedčená, že svoje videnie problematiky presídľovania občanov po II. svetovej vojne ponúkla verejnosti v správnej optike a predovšetkým spravodlivo.

Dal som si naozaj záležať a aj tie najmenšie nuancy jej filmu, predovšetkým jeho obsah a odkaz súčasníkom a samozrejme aj cestu k jeho finálnej podobe som chcel spoznať celkom detailne, predovšetkým v jej hodnotiacich slovách a kto je naozaj zvedavý, ako to opisuje ona sama vedzte, že realita finálnej podoby filmového dokumentu a jeho pozadie, v spomienkach jednotlivých svedkov a oficiálnej podobe historických materiálov jednoducho neznesie tvrdenie, že jej ponuka nie je čistá pravda!!! Viete, bolo to úprimné, ako sa hovorí, až za roh, alebo až do špiku kostí, ona sama je Slovenka vyrastajúca v dominujúcej miestnej komunite občanov s maďarskou národnosťou a dobre vie, že ju síce akceptovali, ale medzi seba nikdy neprijali, rovnako tak sa cítila medzi Slovákmi, ak zistili jej „domovinu“ a práve preto sa rozhodla nakrútiť akurát tento dokument a veru aj v takej podobe, čo som sám pre seba pomenoval fajnová reč filmu.

Všetkému predchádzalo hľadanie a porovnávanie reality histórie a osobných ľudských pocitov v jej účinkoch a vôbec nie prekvapujúco zistenie, že téma spolužitia Maďarov a Slovákov po druhej svetovej vojne je v realite pôsobenia oficiálnej vedy, teda prednostne histórie, voľačo celkom neprirodzené, skôr vynútené, lebo v tej chvíli, ak sa opisuje obsah a dôsledky historických udalostí, všetko prestáva byť prirodzené a získava jasný charakter vyžiadanej objednávky! V Maďarsku napríklad podobu analýzy všetkých povojnových dohôd víťazov vojny s preferenciou Benešových dekrétov, v jednotnom národnom štýle a cez takúto účelovú optiku, kým u nás všetkému dominuje národnostný útlak maďarskej väčšiny za každú cenu a v každej špecifikácii, čo voľajakej miernosti v budúcnosti dobrého susedstva naozaj neprospieva. A filmárka Plančíková si presne túto účelovosť v svojom autorskom prístupe k tvorbe sojho dokumentu priznáva, nehľadá ináč celkom jasné príčiny „našej vzájomnej lásky“, teda v reálnych vzťahov tak naozaj  a presne, ale naozaj iba tak, aby to bolo predsa len zrozumiteľné, ale nie v tej podobe pravého vizuálu, lebo čo už, napokon všetci spravodliví aj tak vedia, ako to bolo naozaj a ako by sme to mali v konečnej podobe veľkorysosti človečenstva riešiť!

Vari práve preto ten jej film v Budapešti zvíťazil, celkom iste preto jej diváci potleskom vzdali hold a stali sa dôkazom, že čo bolo, bolo a napokon sa všetko dá predsa len akceptovať aj s nadhľadom, na Slovensku aj v Maďarsku a bol by som rád, keby sa tak stalo predovšetkým v komunite tých občanov, čo tento spôsob myslenia nedokážu prijať ako svoj vlastný. Viem celkom presne, prečo mám takúto výhradu, lebo u nás i za Dunajom  je ich naozaj stále dosť, ba s odpustením, priveľa a práve preto sa mi ten nápad, že film sa stane distribučnou ponukou v siete mobilnej ponuky, ako občianska aktivita, veľmi zapáčil! Samozrejme, prednostne tam, kde občania s takto sformovaným svetonázorom žijú ako susedia a kde by sa malo stať pravidlom, že skutočnosť, že ak Slovák a Maďar nevyznávajú spoločný názor a všetko berú ako samozrejmý a neriešiteľný konflikt majú v sebe objaviť odkaz tohto múdreho filmového odkazu, ba radšej napíšem návodu, ako sa treba zachovať!

Je to celkom jednoduché, už to nie je konflikt na život a na smrť, to si ako národy a jednotlivci naozaj nezaslúžime, to je o upratovaní vo vlastnej mysli a vo vlastnej hodnotovej hierarchii, s vedomím, že naozaj sme v prvom rade ľudia v spoločnom priestore danom nám z vyššej moci a nič iné, ako normálne spolužitie s preukázanou láskou k blížnemu si nezaslúžime!

Sme vo vojnovom stave – viete to?

28.05.2017

Nuž pre istotu to všetko zrekapitulujem iba tak, alebo presnejšie – presne tak, ako som sa to ako čerstvú novinku dozvedel zo spravodajskej ponuky TA3 presne vtedy, keď sa z návštevy v Bruseli, viac »

Kim – Čong – un je vraj pripravený celkom na všetko

27.05.2017

Domáce udalosti sa v súvislosti s problémami, čo nás ako keby celkom bytostne spájali so svetovým extrémizmom stali tak dominantnými, že chtiac nechtiac našu domácu atmosféru poriadne rozrušili viac »

No a teraz buďte múdri. . .

26.05.2017

Verejná mienka je pre slovenskú verejnosť síce rovnako prirodzenou aktivitou občanov ako kdekoľvek v demokratickom svete, ale nič sa nedá robiť, reči sa síce hovoria, ale naša prax je naozaj viac »

Fakultná nemocnica Trenčín

Bezplatné parkovanie v piatich nemocniciach je otázne

28.05.2017 20:00

Do konca roka by malo byť parkovanie pred 21 štátnymi nemocnicami bezplatné, minister Drucker už má pripravený príkaz, ako majú riaditelia zariadení postupovať.

Ukrajina, vražda Olesa Buzynu

V USA zabil 36-ročný muž osem ľudí, vrátane šerifa

28.05.2017 18:32

Osem ľudí vrátane zástupcu šerifa zastrelil v sobotu na troch rôznych miestach v americkom štáte Mississippi tridsaťšesť ročný muž.

Donald Trump, USA

Trump reagoval na podozrenia voči zaťovi Jaredovi Kushnerovi

28.05.2017 17:28

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že mnohé údajné úniky z Bieleho domu sú falošnými správami.

Británia, Manchester, polícia, teror

V Manchestri zadržali ďalšieho podozrivého z teroristických aktivít

28.05.2017 17:11

Ďalšieho podozrivého v súvislosti s teroristickým útokom v Manchestri zadržala v nedeľu v tomto meste britská polícia.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,117
Celková čítanosť: 1798590x
Priemerná čítanosť článkov: 1610x

Autor blogu

Kategórie