Založ si blog

Spomienky na Československo

Moja generácia je v tejto sfére hodnotenia svojich životných osudov celkom zvláštnou spoločenskou kategóriou, prišli sme na svet v zemičke v srdci Európy s názvom Slovenský štát, po skončení II.svetovej vojny sme sa celkom prirodzene vrátili k tej podobe jestvovania, čo na chvíľku supľovala dedičstvo medzivojnového, demokratického, alebo slobodného Československa a potom, tú hranicu a medzník zásadnej zmeny sme naučili nazývať Februárové udalosti 1948, sme sa stali súčasťou akurát vznikajúcej šestiny sveta pod kuratelou Sovietskeho zväzu a jeho vojenskej moci, s hrdým názvom svetový tábor komunizmu, socializmu a skromnejšie, čo sa dotýkalo vtedy aj nás, vraj ľudovodemokratická vlasť.

To, čo nasledovalo potom je v svojej zapamätovateľnosti  oveľa jednoduchšie než čokoľvek iné, lebo politika riadenia tohoto štátu, síce tiež s označením v srdci Európy, podliehala filozofii marxizmu leninizmu a na začiatku tých čias aj stalinizmu a vedzte, že tam naozaj nejestvoval žiaden priestor na alternatívu posudzovania voľačoho takého zásadného, ako bola debata o podobe života obyčajných ľudí.  V zjednodušenej podobe to znelo výhradne ako poučka držať hubu a krok, lebo… a práve vtedy som sa zaradil medzi tých, čo to mali svojim spôsobom vo vlastnom bytí a žití jednoduchšie! Nemusel som sa usilovať „spoločensky vynikať a byť v popredí“, lebo svoj kádrový profil, ako sa vtedy s dešpektom označovali príslušníci iného než proletárskeho pôvodu, teda aby ste vedeli, živnostníci, podnikatelia, majitelia pozemkov či nehnuteľností, alebo vzdelanci s výnosným postom v hierarchii spoločnosti som aj tak nemal ako napraviť, lebo dospeláci v našom rodinnom klane sa presne tak, ako väčšina takto oklasifikovaných občanov neusilovali v ničom „vynikať a kádrovo sa vylepšovať“. S jedinou výnimkou, dosiahnuť na vyššie spoločenské posty voľačím celkom mimoriadnym v podobe výkonu profesie, bez pomoci politického dresu a kurately štátnej moci  a podľa toho sme sa všetci s takýmto osudom pri svojom raste, vzdelávaní a „uvedomelosti“ – čo bol tiež celkom extra produkt tej zvláštnej doby s nástupom platnosti kreditu budovateľa socializmu –  správali!!!

To, čo nasledovalo potom už zasa vie ešte viac našich súčasníkov, dnes sú to ľudia okolo päťdesiatky, prežívali nádej socializmu s ľudskou tvárou a potom aj „pomoc spojeneckých vojsk krajín socialistického tábora pod velením ZSSR“ a svojim spôsobom prekvapujúco sa ten náš spolok menejcenných občanov s neplnohodnotným vzťahom k učeniu už iba marxizmu – leninizmu rozšíril! Pribudli už nie odporcovia filozofie a správy riadenia vecí verejných, ale priamo toho sovietskeho štátu a jeho svetovládnej doktríny a všetko sa ešte viac skomplikovalo aj v rovine medziľudských vzťahov. Ak ste to prežívali napríklad v takej podobe ako sa to stalo mne, že mi ten diktát Husákovskej normalizácie nedovolil držať hubu a krok, lebo výhovorkou mi bola hrdosť slobodného občana, stal som sa nepriateľom, vtedy už socializmu a poslali ma bez výhrad a výnimiek do výroby, medzi proletariát, aby ma zrejme prevychovali! Bola samozrejme aj iná možnosť stať sa aktérom nesúhlasu s takýmto riadením krajiny a verte mi, aj takých bolo dosť a tých čakala tak, ako po tom Februári, výhradne basa!

A zasa to malo podobu všednosti, predstavte si však, že v celkom inej podobe ako si to prialo „stranícke a jednoliate vedenie komunistickej podoby ČSSR“, lebo čím ďalej tým viac príslušníkov, toho naoko poslušného národa múdrelo, odkukávalo podoby demokracie a predovšetkým občiansky slobodného života v Európe a vo svete a svojim spôsobom viac ako prirodzene, cez svoje náboženské slobody, sa dopracovalo až k bitke o demokraciu na novembrových námestiach v roku 1989. Nuž a to si už pamätá mnoho našich súčasníkov, je to iba štvrťstoročie a ak by som sa mal zaradiť akurát z tohto letopisného dôvodu medzi optimistov, akože na nič z toho čo bolo a čo je pri kormidle riadenia vecí verejných už sa netreba obzerať, alebo si to nebodaj vôbec nevšímať, strašne, ba celkom osudovo a veru až tragicky sa mýlim!

Nebudem predbiehať, ani sa vyhovárať, alebo v niečom najradšej zabúdať, to by bolo tomu môjmu veku a spomienkam čo tu ponúkam celkom nedôstojné! Keby som sedel v našom parlamente teraz, keď tam poslanec Kaník navrhoval ten dátum vzniku ČSR v roku 1918 vyhlásiť zasa za štátny sviatok aj Slovenskej republiky, s ohľadom na históriu, čo to pre nás predstavuje, tak by som hlasoval za! Aj napriek tomu, že ma v mojej rodine nenaučili ctiť si T.G. Masaryka ako zakladateľa, lebo hoci bol vlastne Slovákom, našu čistú etnicitu a jazyk neuznával, rovnako tak aj napriek tomu, že sme nevyznávali vzájomnosť a lásku k nikomu, čo preferoval vojnový Slovenský štát a jeho skutočnú podobu a slobodu, či komfortný život ľudí v ňom mi nikdy nemaľovali v pekných farbách. A veru ani ten Víťazný február a to Proletári všetkých krajín sveta spojte sa v logu komunistov sa v našej rodine nedožilo žiadneho uznania, naopak, keď to v novembri 1989 zmizlo z povrchu zeme verejným vzdaním sa komunistov moci v štáte, moja najstaršia už tiež bola na bratislavskom námestí plnohodnotne a konečne sme sa spoločne tešili na krajšiu budúcnosť! Lebo tie udalosti sú naozaj dobre viditeľnou kulisou všetkého toho diania, za všetkým sú aj tak iba po slobode túžiaci  ľudia a pre tých je ten čas, čo spoločnosť absolvovala, ako  pamätný cros životom! Ten dátum je hodný pripomínať si to ako sviatok!

A dovetok je celkom prirodzený, presne viem, prečo sa Kaníkove slová nemohli stať akceptovaným krédom a spoločným presvedčením poslaneckej pospolitosti! Je tam 83 dedičov presne toho myslenia a presvedčenia, ktoré sa v behu dejín toho Československa, o ktorom je tento blog, dotýkali kriticky a nepriateľsky prednostne občanov s vierou a cítením rovnakým ako vyznávam ja a ako  to akceptovala moja rodina a prisahám, že vždy aj väčšina národa a čo ako to znie neuveriteľne, na tomto tvrdení sa nič nemení!!! To je ten princíp judášskeho groša, preferencií a výhod za takú „ničotu“, ako je ľudská hrdosť a dôstojnosť vymenená za vazalstvo s prívlastkom výhodné bytie a ak by to akurát takéto persóny dovolili vždy znova znova pripomínať  to ako sviatok, v čase a udalostiach, ako je to na tomto portáli teraz, podkopli by sami sebe tú zdanlivo spoľahlivú stoličku pod vlastným zadkom! A uznajte, akurát také voľačo, z čoho by sa mohla vykľuť sebakritika, to týmto dedičom ľavicových akurátností naozaj nechýba. Chcete dôkaz?! Tu je! Pred odchodom poslancov parlamentu na víkend  pred Sviatkom zosnulých ho celému Slovensku, ako potvrdenie svojej „múdrosti a nadradenosti vládcu“, poslal jeho predseda Pavol Paška v tejto podobe – vyhraj voľby a môžeš všetko!

Veru tak, verte mi, všetko je teraz v demokracii predsa len jednoduchšie ako do novembra 1989, už sa k náprave takéhoto Slovákov nedôstojného status quo nemusíme dovolávať novej revolúcie, to bude naozaj celkom stačiť správne sa rozhodnúť v parlamentných voľbách 2016. Prisahám, naozaj stačí voliť spravodlivo, s ohľadom na tradície hodné našej histórie aj v Československu, lebo tých čo vládli silou a despoticky nikdy nebolo viac ako tých čestných, spravodlivých a poviem to celkom zrozumiteľne – jednoducho dobrých slovenských občanov! Nikdy a to naozaj stačí na víťazstvo, aby sme všetci boli iba sami sebou a voľačoho na spôsob tej hanebnej  a služobníckej pokory sa vzdali! Je to zatiaľ príslušníkov slovenského národa celkom nedôstojné a víťazstvo v tých voľbách si dávam k dnešnému jubileu  osobne ako nádej, ako narodeninový  dar a vinš!

Svet a my, porovnanie reality, vlastných rozhodnutí, ich dôsledkov a našej budúcnosti. . .

25.09.2017

Musím byť voči svojim čitateľom celkom úprimným prispievateľom na portál, lebo čo ako by sa mi zdalo, že som tu už spoľahlivo rozhľadený, dobre zorientovaný vo všetkom, čo je pre autora viac »

Prešov je iný než Banská Bystrica – chuť veliť tam má viac „generálov“

25.09.2017

Aby som náhodou nikoho nepomýlil, tak všetkým na Slovensku pripomeniem, že reč je o župných voľbách, alebo ak sa vám bude viac páčiť iný termín, tak voľby naplánované na 4. novembra viac »

Tak čo uhádnem, víťazstvo Merkelovej či Sagana. . .

24.09.2017

Je to veru naozaj celkom mimoriadna nedeľa, v hre je naozaj prednostne presne to, čo som sa odvážil špecifikovať v titulku ako záležitosť celkom prednostnú pre môj osobný interes, lebo čo viac »

trump, alabama, obamacare

Sedieť alebo kľačať počas hymny na americkom futbale? Neprípustné, tvrdí Trump

25.09.2017 21:57

Viac ako dvesto hráčov NFL v zápasoch tohto kola pri hymne sedelo, kľačalo alebo sa modlilo. Podľa Trumpa by malo byť státie v pozore povinné a ak to niekto nedodrží, klub by ho mal vyhodiť.

pendolino, vlak

Česi predstavili Slovákom vynovené pendolino

25.09.2017 20:00

Interiér rýchlovlaku pendolino, ktorý zabezpečuje spojenie medzi Prahou a Košicami, České dráhy výrazne obnovili.

kim, trump

Nevyhlásili sme vám vojnu, odkazuje Biely dom do Pchjongjangu

25.09.2017 19:37, aktualizované: 23:16

O tom, že USA vyhlásili Pchjongjangu vojnu, hovoril severokórejský minister zahraničných vecí. Podľa Washingtonu však ide len o dezinterpretáciu.

putin

Rusko porušuje na Kryme ľudské práva, mieni OSN

25.09.2017 18:49

Podľa misie OHCHR krajina porušuje ľudské práva vnútením ruského občianstva tamojším obyvateľom a úmyselným presúvaním stoviek väzňov a zadržaných ľudí do ruských väzníc.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,249
Celková čítanosť: 2014767x
Priemerná čítanosť článkov: 1613x

Autor blogu

Kategórie