Založ si blog

Spomienky na Československo

Moja generácia je v tejto sfére hodnotenia svojich životných osudov celkom zvláštnou spoločenskou kategóriou, prišli sme na svet v zemičke v srdci Európy s názvom Slovenský štát, po skončení II.svetovej vojny sme sa celkom prirodzene vrátili k tej podobe jestvovania, čo na chvíľku supľovala dedičstvo medzivojnového, demokratického, alebo slobodného Československa a potom, tú hranicu a medzník zásadnej zmeny sme naučili nazývať Februárové udalosti 1948, sme sa stali súčasťou akurát vznikajúcej šestiny sveta pod kuratelou Sovietskeho zväzu a jeho vojenskej moci, s hrdým názvom svetový tábor komunizmu, socializmu a skromnejšie, čo sa dotýkalo vtedy aj nás, vraj ľudovodemokratická vlasť.

To, čo nasledovalo potom je v svojej zapamätovateľnosti  oveľa jednoduchšie než čokoľvek iné, lebo politika riadenia tohoto štátu, síce tiež s označením v srdci Európy, podliehala filozofii marxizmu leninizmu a na začiatku tých čias aj stalinizmu a vedzte, že tam naozaj nejestvoval žiaden priestor na alternatívu posudzovania voľačoho takého zásadného, ako bola debata o podobe života obyčajných ľudí.  V zjednodušenej podobe to znelo výhradne ako poučka držať hubu a krok, lebo… a práve vtedy som sa zaradil medzi tých, čo to mali svojim spôsobom vo vlastnom bytí a žití jednoduchšie! Nemusel som sa usilovať „spoločensky vynikať a byť v popredí“, lebo svoj kádrový profil, ako sa vtedy s dešpektom označovali príslušníci iného než proletárskeho pôvodu, teda aby ste vedeli, živnostníci, podnikatelia, majitelia pozemkov či nehnuteľností, alebo vzdelanci s výnosným postom v hierarchii spoločnosti som aj tak nemal ako napraviť, lebo dospeláci v našom rodinnom klane sa presne tak, ako väčšina takto oklasifikovaných občanov neusilovali v ničom „vynikať a kádrovo sa vylepšovať“. S jedinou výnimkou, dosiahnuť na vyššie spoločenské posty voľačím celkom mimoriadnym v podobe výkonu profesie, bez pomoci politického dresu a kurately štátnej moci  a podľa toho sme sa všetci s takýmto osudom pri svojom raste, vzdelávaní a „uvedomelosti“ – čo bol tiež celkom extra produkt tej zvláštnej doby s nástupom platnosti kreditu budovateľa socializmu –  správali!!!

To, čo nasledovalo potom už zasa vie ešte viac našich súčasníkov, dnes sú to ľudia okolo päťdesiatky, prežívali nádej socializmu s ľudskou tvárou a potom aj „pomoc spojeneckých vojsk krajín socialistického tábora pod velením ZSSR“ a svojim spôsobom prekvapujúco sa ten náš spolok menejcenných občanov s neplnohodnotným vzťahom k učeniu už iba marxizmu – leninizmu rozšíril! Pribudli už nie odporcovia filozofie a správy riadenia vecí verejných, ale priamo toho sovietskeho štátu a jeho svetovládnej doktríny a všetko sa ešte viac skomplikovalo aj v rovine medziľudských vzťahov. Ak ste to prežívali napríklad v takej podobe ako sa to stalo mne, že mi ten diktát Husákovskej normalizácie nedovolil držať hubu a krok, lebo výhovorkou mi bola hrdosť slobodného občana, stal som sa nepriateľom, vtedy už socializmu a poslali ma bez výhrad a výnimiek do výroby, medzi proletariát, aby ma zrejme prevychovali! Bola samozrejme aj iná možnosť stať sa aktérom nesúhlasu s takýmto riadením krajiny a verte mi, aj takých bolo dosť a tých čakala tak, ako po tom Februári, výhradne basa!

A zasa to malo podobu všednosti, predstavte si však, že v celkom inej podobe ako si to prialo „stranícke a jednoliate vedenie komunistickej podoby ČSSR“, lebo čím ďalej tým viac príslušníkov, toho naoko poslušného národa múdrelo, odkukávalo podoby demokracie a predovšetkým občiansky slobodného života v Európe a vo svete a svojim spôsobom viac ako prirodzene, cez svoje náboženské slobody, sa dopracovalo až k bitke o demokraciu na novembrových námestiach v roku 1989. Nuž a to si už pamätá mnoho našich súčasníkov, je to iba štvrťstoročie a ak by som sa mal zaradiť akurát z tohto letopisného dôvodu medzi optimistov, akože na nič z toho čo bolo a čo je pri kormidle riadenia vecí verejných už sa netreba obzerať, alebo si to nebodaj vôbec nevšímať, strašne, ba celkom osudovo a veru až tragicky sa mýlim!

Nebudem predbiehať, ani sa vyhovárať, alebo v niečom najradšej zabúdať, to by bolo tomu môjmu veku a spomienkam čo tu ponúkam celkom nedôstojné! Keby som sedel v našom parlamente teraz, keď tam poslanec Kaník navrhoval ten dátum vzniku ČSR v roku 1918 vyhlásiť zasa za štátny sviatok aj Slovenskej republiky, s ohľadom na históriu, čo to pre nás predstavuje, tak by som hlasoval za! Aj napriek tomu, že ma v mojej rodine nenaučili ctiť si T.G. Masaryka ako zakladateľa, lebo hoci bol vlastne Slovákom, našu čistú etnicitu a jazyk neuznával, rovnako tak aj napriek tomu, že sme nevyznávali vzájomnosť a lásku k nikomu, čo preferoval vojnový Slovenský štát a jeho skutočnú podobu a slobodu, či komfortný život ľudí v ňom mi nikdy nemaľovali v pekných farbách. A veru ani ten Víťazný február a to Proletári všetkých krajín sveta spojte sa v logu komunistov sa v našej rodine nedožilo žiadneho uznania, naopak, keď to v novembri 1989 zmizlo z povrchu zeme verejným vzdaním sa komunistov moci v štáte, moja najstaršia už tiež bola na bratislavskom námestí plnohodnotne a konečne sme sa spoločne tešili na krajšiu budúcnosť! Lebo tie udalosti sú naozaj dobre viditeľnou kulisou všetkého toho diania, za všetkým sú aj tak iba po slobode túžiaci  ľudia a pre tých je ten čas, čo spoločnosť absolvovala, ako  pamätný cros životom! Ten dátum je hodný pripomínať si to ako sviatok!

A dovetok je celkom prirodzený, presne viem, prečo sa Kaníkove slová nemohli stať akceptovaným krédom a spoločným presvedčením poslaneckej pospolitosti! Je tam 83 dedičov presne toho myslenia a presvedčenia, ktoré sa v behu dejín toho Československa, o ktorom je tento blog, dotýkali kriticky a nepriateľsky prednostne občanov s vierou a cítením rovnakým ako vyznávam ja a ako  to akceptovala moja rodina a prisahám, že vždy aj väčšina národa a čo ako to znie neuveriteľne, na tomto tvrdení sa nič nemení!!! To je ten princíp judášskeho groša, preferencií a výhod za takú „ničotu“, ako je ľudská hrdosť a dôstojnosť vymenená za vazalstvo s prívlastkom výhodné bytie a ak by to akurát takéto persóny dovolili vždy znova znova pripomínať  to ako sviatok, v čase a udalostiach, ako je to na tomto portáli teraz, podkopli by sami sebe tú zdanlivo spoľahlivú stoličku pod vlastným zadkom! A uznajte, akurát také voľačo, z čoho by sa mohla vykľuť sebakritika, to týmto dedičom ľavicových akurátností naozaj nechýba. Chcete dôkaz?! Tu je! Pred odchodom poslancov parlamentu na víkend  pred Sviatkom zosnulých ho celému Slovensku, ako potvrdenie svojej „múdrosti a nadradenosti vládcu“, poslal jeho predseda Pavol Paška v tejto podobe – vyhraj voľby a môžeš všetko!

Veru tak, verte mi, všetko je teraz v demokracii predsa len jednoduchšie ako do novembra 1989, už sa k náprave takéhoto Slovákov nedôstojného status quo nemusíme dovolávať novej revolúcie, to bude naozaj celkom stačiť správne sa rozhodnúť v parlamentných voľbách 2016. Prisahám, naozaj stačí voliť spravodlivo, s ohľadom na tradície hodné našej histórie aj v Československu, lebo tých čo vládli silou a despoticky nikdy nebolo viac ako tých čestných, spravodlivých a poviem to celkom zrozumiteľne – jednoducho dobrých slovenských občanov! Nikdy a to naozaj stačí na víťazstvo, aby sme všetci boli iba sami sebou a voľačoho na spôsob tej hanebnej  a služobníckej pokory sa vzdali! Je to zatiaľ príslušníkov slovenského národa celkom nedôstojné a víťazstvo v tých voľbách si dávam k dnešnému jubileu  osobne ako nádej, ako narodeninový  dar a vinš!

Mám síce pravdu, ale hovoria o tom iba klamári

20.11.2017

No čo už, lepšie by bolo byť akurátnym, spoľahlivým a rozhodným, čo je v praxi voľačo presne spojené s rýchlou reakciou na tvrdenie a presvedčivú lož vášho oponenta, lenže ako to už viac »

Je to naozaj pravda, už je to viac ako štvrťstoročie. . .

19.11.2017

Svoje spomienkové povinnosti na návrat krajiny, kde som naozaj od narodenia doma, k slobode a k demokracii, ako teda v kontexte s tou národnou oslavou pripadajúcou na 17. november musím celkom plnohodnotne viac »

Deň boja za slobodu a demokraciu – prekvapujúco iný, ako boli o ňom predstavy

18.11.2017

Ešte veru ani nebolo poriadne rozvidnené – to je reč o piatku 17. novembri, teda celkom presne včera, čo podporila tak akosi celkom samozrejme nízka oblačnosť a nepríjemne sychravá vizáž viac »

Bialowiežský prales, Poľsko

Poľsku hrozí za výrub v pralese pokuta 100 000 eur denne

20.11.2017 22:05

Poľsko musí okamžite prestať rúbať v chránenom Bialowiežskom pralese, alebo zaplatí každý deň pokutu 100 000 eur. Rozhodol o tom súdny dvor Európskej únie.

bitcoin, mena, platidlo

Hodnota bitcoinu prekročila hranicu 8-tisíc dolárov

20.11.2017 21:34

Digitálna mena bitcoin pokračuje v raste na nové rekordy a prvýkrát prekonala 8000 dolárov.

trump

Trump: USA opäť zaradí KĽDR na zoznam podporovateľov terorizmu

20.11.2017 20:27, aktualizované: 22:07

Spojené štáty opäť začlení KĽDR na zoznam krajín podporujúcich terorizmus. V pondelok to podľa agentúry Reuters oznámil americký prezident Donald Trump.

kompa Gabčíkovo

Gabčíkovo: Bude kompa aj dva tunely?

20.11.2017 20:00

Odborníci zatiaľ dávajú zelenú projektu dvoch tunelov popod prívodný kanál Vodného diela Gabčíkovo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,305
Celková čítanosť: 2121654x
Priemerná čítanosť článkov: 1626x

Autor blogu

Kategórie