Založ si blog

Ak dvaja robia to isté, aspoň jeden si to odskáče

Nič si nevymýšľam, alebo ako sa to hovorí v reči vzdelancov, nepredstieram, že múdrosť odkazu verejnosti môže mať aj podobu viac ako zvláštnu, pripomínajúcu až rebéliu, či pohanu voľačoho z našej histórie a celkom iste práve preto je s tým spojená tá vyslovená neistota či pochybnosť z titulku. Viem čo hovorím, v auguste 1968 sa k prítomnosti vojsk Varšavskej zmluvy na území Československa negatívne vyslovilo viac ako 95% jeho obyvateľov a väčšina z nich v svojom živote pokračovala presne tak, ako aj predtým, zo mňa a zopár z mne podobných sa stali nepriatelia socializmu, ZSSR zvlášť, vzali nám prácu a samozrejme aj pozíciu v spoločnosti. Poviem to takto, za trest a bez súdu, dostali sme prívlastky takmer zločinecké, naše občianske práva a možnosti slobodne žiť sa stali výhradne čiastkovými, osobne a veru aj našich rodín a svoje spomienky na tie časy považujem za voľačo viac, ako  ľudí nehodné.

Verte mi, nikdy som to však ako krivdu nepociťoval, to zmierenie sa s osudom vydedenca prišlo ako samozrejmosť, svojim spôsobom ako vyznamenanie a možno práve preto sa na voľačo podobné v realite súčasnosti dokážem pozerať celkom ináč, ako normálne fungujúca populácia. Príklad, čo to potvrdzuje, je akurát teraz k dispozícii v Banskej Bystrici, historickom meste spojenom s povstaním voči fašizmu, lebo sochu partizána nad malou stanicou v centre mesta, voľakto z večera na ráno 15. januára natrel ružovou farbou. Vraj fasádnou, čo v súvislosti s informáciou, že socha je  z kameňa je svojim spôsobom dobrý výber, ale aj tak, väčšinový názor verejnosti je jasný – je to nekultúrne hanobenie pamiatky, hoci tentoraz náhodou nie národnej, predstavuje to aj tak škodu vraj nezvratnú, v hodnote desať tisíc eur a polícia už prirodzene stíha páchateľa!

Kto si to vie predstaviť v reáli, ako je to vidieť priamo z mesta, ako sa to na podstavci, v akomsi oblúku z masívnych kvádrov vyníma v tej zalesnenej stráni, celkom iste dostane nápad, že to miesto je naozaj skvelý výber hodný obdivu. A zákon schválnosti potom spôsobil, že som sa dozvedel o tom mieste viac informácií, podobných  osudom pamätníka v mojom rodnom meste, v Považskej Bystrici, lebo tam a aj u nás stála socha Milana Rastislava Štefánika, už celkom iste naväčšej osobnosti slovenských dejín, lebo história býva predsa len aj spravodlivá!

U nás ju vyhodili do vzduchu milície, ozbrojená päsť robotníckej triedy a v Banskej Bystrici, ten teraz už ružový partizán na tom nádhernom podstavci nahradil v roku 1964 tiež sochu nášho slávneho rodáka, hoci neviem, kedy  a predovšetkým kam ho, samozrejme v utajení, odpratali a aký osud ju postihol!? Lebo vedzte, nepochybujem, že ten podstavec bol pravdepodobne dlho prázdnym stavebným artefaktom, lebo sochy a pamätníky M.R. Štefánika u nás komunistická moc likvidovala voľakedy v roku 1954. Boli to strašné časy, tá naša socha bola nadživotná, na veľkom pylóne, obrovská a nikdy nezabudnem na chvíle, keď sa ešte v Gottwaldove, voľakedy v päťdesiatych rokoch minulého storočia, po vojne, konala Šesťdenná  motocyklová súťaž a jej účastníci premiérovo prechádzali mostom ponad Váh, kde ten skvost vtedy stál, koľko záujmu to vyvolalo vlastne v celom svete! Už vtedy, keď bol tento druh turizmu iba v plienkach, všetci cudzí pretekári pri druhom prechode touto trasou prišli vystrojení fotoaparátmi a kamerami a všetko si dôkladne zaznamenali na vtedy dominujúci celuloid, všetky štáby zúčastnených krajín rovnako tak a pochopiteľne aj novinári, ktorých reportáže to pre celý svet  označili za ozajstný zážitok, presnejšie, za senzáciu!

Teda tak, história naozaj nie je iba jednoduchou udalosťou, ako vidieť, máva rôzne podoby spravodlivosti a bude správne, ak vám opíšem ešte jeden rozmer tej aktivity maľovať exponáty v novej farebnej podobe než v tej pôvodne! Bolo to v roku 1991, v Prahe, na Smíchove, kde historický sovietsky osloboditeľský tank naružovo premaľoval profesionálny výtvarník David Černý a hoci naozaj presne neviem, aké to malo pokračovanie v zákulisí vyšetrovacích orgánov, on sám sa stal v celom Československu obdivovaným rebelom. A vôbec nebolo prekvapením, že iba o chvílu neskôr ten akt protestu zopakovali poslanci federálneho zhromaždenia a to celkom zodpovedne prehlásim, že ich nikto neprenasledoval a nesľuboval im ani pokutu a ani basu!

A spravodlivo, hoci s odstupom času, sa takejto úpravy dočkal aj ruský tank v Banskej Bystrici, v areáli Múzea SNP, v roku 2011, pomaľovali ho červenými srdiečkami, ba v Spišskej Novej Vsi soche Jána Nálepku primaľovali ružové okuliare a natreli mu čižmy na červeno, čo bolo, uznajte, naozaj nápadité a potom sa aktivity zasa presťahovali do cudziny. V roku 2012 sa protestu na tento spôsob dočkala Sofia, na výročie obsadenie Československa vojskami VZ a  červenú fasádu dostal Pamätník Sovietskej armády a nápis tam pribudol celkom jednoznačný – Bulharsko sa ospravedlňuje! A replikou sa vlani celkom iste stala akcia „farebného vylepšenia podoby sochy maršala Koneva v Prahe“, takže nič sa nedá robiť, nie je v tom vôbec nič nepochopiteľné, protesty môžu mať aj také podoby, presne tak, ako sú vyvolané ich príčinami!

A nedá mi, povedať k tomu ešte aj slovíčko naviac, z úst riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva, ktorého tá šokujúca správa o červenom partizánovi zastihla na služobnej ceste v Moskve a odkázal nám slová viac ako dôležité. Všetko sa nejako začína. Toto je jeden k krôčikov k spochybňovaniu SNP a dá sa to brať ako mladícky nerozvážnosť, ale tvrdím, že to tak nie je! To sa  nedá podceňovať a ak mám byť spravodlivým, tak to nepodceňujem ani ja! Lebo nič sa nedá robiť, naša história je voľačo celkom iste komplexnejšie, ako tá jeho výhrada voči ružovej podobe premaľby a ak to ako Slovák nedokáže pochopiť a akceptovať, nie je osobou na tom naozaj správnom mieste, lebo nič sa nedá robiť, nad tou malou stanicou v BB stával pôvodne Štefánik a toho by celkom iste dnes už nikto ničím nenatieral, ba veru ani tajne nikam neodpratal, lebo nič sa nedá robiť, bol to naozaj náš najslávnejší rodák! A presne to je pravda o tejto udalosti, od A po Zet a ten titulok sa dočkal jej potvrdenia bez akýchkoľvej pochybností. Vyberte si, zaraďte sa, staňte sa spravodlivými a nech bude mať pravdu ten, čo si ju zaslúži!

Hľa, zodpovednosť môže byť taká a aj onaká!

16.01.2019

Táto informácia je voľačo neuveriteľne dôležité, lebo verejnosti celkom jednoznačne pripomína jeden z najväčších úspechov polície, akým sa mohla pochváliť v svojej súčasnej podobe, viac »

Takéto diplomatické sústo doteraz nezvládol nikto, čo to spraví s nami?

15.01.2019

Keď sa 1. január roka 2019 stal dátumom vstupu Slovenskej republiky, teda predovšetkým jej diplomatickej sféry v oblasti medzinárodnej politiky namiesto povinností Talianska v OBSE, čo je organizácia viac »

Nuž inú možnosť som nemal, iba sa dnes predviesť na portáli ešte raz!

14.01.2019

Tá prvá príčina je daná oznamom podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča pre verejnosť SR, že „silno zvažuje kandidatúru na prezidenta“, čo mu verejne prezentovanou ponukou adresoval viac »

výbuch, sýria, izrael

Irán ani napriek hrozbám Izraela nestiahne vojakov zo Sýrie

16.01.2019 14:59

Izraelský premiér pohrozil, že izraelské jednotky budú na iránskych vojakov útočiť dovtedy, kým zo Sýrie neodídu.

Šufliarsky

Šufliarsky nevylúčil úniky informácií z GP, jeho popravu si mohol objednať aj Kočner

16.01.2019 14:27, aktualizované: 14:53

Prvý námestník generálneho prokurátora Šufliarsky informoval o prípade, v ktorom vystupuje ako poškodený. Mala sa pripravovať fyzická jeho likvidácia.

Británia, EÚ, brexit,

VIDEOKOMENTÁR: Riziko tvrdého brexitu je veľké

16.01.2019 14:24

Prehra premiérky Theresy Mayovej dostala členské krajiny únie do chaosu. Riešenie je v rukách Británie, tvrdí komentátor denníka Pravda Andrej Matišák.

Eurotunnel, Calais, Lamanšský prieliv

Na brexit bez dohody sa pripravuje aj Eurotunnel

16.01.2019 14:11

Spoločnosť Eurotunnel, ktorá prevádzkuje železničné spojenie pod kanálom La Manche, podniká kroky, aby sa tvrdý brexit neodrazil na prevádzke.