Založ si blog

Smer neznášam, je to ako socializmus!

Najskôr som si trošku vyložil budúcnosť, či bude voľačo na tento spôsob úprimnosti v pohode a keďže je dnes nielen  pamiatka obetí holocaustu, ale aj tá veštba bola celkom pohodová, rozhodol som sa! Nič sa nedá robiť, čo ako radikálne ten titulok znie z pohľadu reality, keď o všetkom v našej domovine rozhoduje akurát táto politická strana, nie je v tom nič zvláštne, prekvapujúce už vôbec nie a moja potreba svoj názor vypovedať akurát takto neznamená nič menej a veru ani nič viac viac, iba nevyhnutnosť všeobecnej platnosti. Nebudem nikomu nič vnucovať, to by som bol rovnakým uzurpátorom moci, ako „zjednotení ľavicoví politici“ pohrobkov komunizmu, čo stvorili Smer, lebo uznajte, vo Februári 1948 ich „socialistické vzory“ vykrútili krk vznikajúcej povojnovej demokracii v Československu presne tak, ako aj oni teraz, po voľbách 2012 a čo ako tomu nebudete chcieť veriť, mám k dispozícii  ich platnú poučku – vyhraj voľby a budeš môcť všetko, alebo  aj to delenie od buka do buka v Žiline, veď komu dáme zo spoločného, ak nie vlastným!?

Odkedy to Pavol Paška, ten „hrdina strany Smer“ a jej podpredseda na veky vekov, napriek všetkému zlému, o čo sa zaslúžil, povedal svetu naozaj bez bázne a hany, „na plnú hubu rovno do mikrofónu“, už o tom nemôže pochybovať nikto, ba veru ani len predseda tohto spoločenstva a premiér Slovenska Róbert Fico, čo ho napodobňoval. Aj ten teraz mlčí presne tak samozrejme ako hrob jeho učiteľov a nepripomína vôbec nič z „ich strašnej a krvavej slávy“, aby nevznikla voľajaká nežiaduca paralela medzi nimi a ním, hoci s odpustením, všetko čo robí je pokračovaním ich úsilia v tejto krajine vládnuť pod ich kuratelou a diktátom! A akurát v tom je pôvod mojej potreby hovoriť slová z titulku tejto glosy, lebo prirodzenosť človeka je už raz naozaj taká prostá, originálna a jednoznačná, že priznanie, pravdovravnosť a ochota niesť za to aj zodpovednosť si to vyžaduje a zaslúži!  To, čo mi predovšetkým moji nepriatelia tvrdia, nevšímaj si  to, lebo uvidíš,  akurát v tejto chvíli pokojne odmietam slovami – napriek všetkému, nech!

Aby ste správne pochopili, pre mňa a mne podobných, pokojne vám ich priblížim pomnožným termínom, sú to ľudia z novembrových námestí v roku 1989, je voľačo na tento spôsob vyslovenia osobného presvedčenia a úprimnej viery potvrdenej dôkazmi potreba, nič heroického, presne ako vtedy a ak by ste náhodou zapochybovali, tak vám to jednoducho niekoľkými spomienkami pripomeniem. Je za tým vedomie ostnatým drôtom oplotenej socialistickej krajiny, kde sa každý občan s potrebou pozrieť sa na druhú stranu pre istotu zastrelil, aby netrpel pochybnosťou, že je tam voľačo k závideniu, je to absolútny zákaz slobodného myslenia, preferencia ideálov komunistickej filozofie, pre ktorú ani náboženstvo nesmie a nemôže byť súperom, ale je naozaj nebezpečím a ak vám je to všetko málo, tak si pomôžte diktátom všetkých tých zákazov a nariadení, ktoré z občanov našej domoviny „stvorili“ anonymný dav poslušných a celkom nesvojprávnych a  to by už naozaj malo stačiť! 

Obzriem sa v čase iba kúsok, iba do roku 2014, aby ste akceptovali moje úvahy, že presne takéto pochybnosti znepokojujú aj všetkých  v strane Smer, predovšetkým jej  vedenie, čo by malo byť neochvejné vo viere v tie svoje „vysoké a čisté  ideály“ a nielen mňa či všetkých tých, na ktorých sa moja viera a nádej spolieha. Lebo nič sa nedá robiť, je to jednoduchá pravda, lebo iste iba „zázrakom“ sa muselo stať, že tejto vládnucej moci nevyšlo naozaj nič tak ako malo, ako to bolo naprogramované, ba naopak, čo sa mohlo, to sa celkom zopsulo a jasná a žiarivá budúcnosť sa zahmlila a vlastne sa rozsypala, ako o múr roztrepaná čaša s prípitkom na oslavu definitívy úspechov jednotnej správy Slovenska! Kto bude hádať, že čo vám to pripomínam tak vedzte, že je to spomienka na Ficov a Smerácky debakel v prezidentských voľbách, lebo skúste si vo svojej fantázii čo len na chvíľočku predstaviť, čo by to pre nás všetkých znamenalo tak naozaj, keby Smer a správa tejto krajiny dostali istotu, že to „vlastne jedno jest“!!!

No nemaľujem čerta na stenu ani vo fantázii, nepripúšťal som si voľačo na tento spôsob absolútneho hororu ani vtedy a návrat do dôb vlády spred novembra 1989 si celkom iste neželá ani väčšina občanov u nás, lebo garantom všetkého s takýmto presvedčením je história udalostí na námestiach, kde sme socializmus a komunizmus ako filozofiu poslali do histórie a zabudnutia!  Špecialitkou je teraz iba ten prezidentský post a chválabohu že je to akurát tak, lebo dnes už sú k dispozícii aspoň výnimky zo zákonov, lebo v opačnom prípade nechcite vedieť, aká by tu panovala jednota názorov a vôľa ich naplniť skutkom!?

Pre spravodlivosť to však vyžaduje konzekventnosť očakávaní, lebo ľavica je síce naozaj v zjednotenej podobe a máme šťastie, že neuspela a naviac sa jej v ničom a nikoho, okrem vlastného presviedčať nedarí, aká je dobrá, neomylná a ideálom dedičstva socializmu verná,  lenže ani jej oponenti, čo by mali byť k dispozícii národu ako optimistická alternatíva nám nesľubujú nič dobré, ozajstné a hodné absolútnej podpory! Sú ako staré drevo, z ktorého majú povinnosť  postaviť pevnú stavbu demokracie, s presnými pravidlami hodných vernosti  všetkých v národe, nielen tých, o ktorých som písal doteraz a s hrôzou zisťujú, že akosi k sebe nepasujú, sú zošúverení, nepriliehajú a vôbec netesnia a naviac, svoju povesť a tradície i dôveryhodnosť predovšetkým u voličov si premrhali neserióznym konaním!

Pochopte, keby tu neboli k dispozícii spomienky, história úspechov a ich štatistika v medzinárodnej podobe, veď naše miesto v Európe je toho najpresvedčivejším dôkazom, ani by nebolo o čom diskutovať, ale predstava, že voľakedajší líder demokratických zásad u nás – hovorím o SDKÚ DS, sa dostal na pokraj zániku napriek všetkému, výhradne vlastnou vinou, mi pripadá k neviere!  Lebo uznajte, to všetko katastrofálne majú na svedomí ľudia z čela a predvoja tejto politickej strany, presne tí, čo majú garantovať jej každodennú, zodpovednú robotu v parlamente a pri riadení tých vecí verejných, kde dostali voličský mandát a ich aktivity sa ako keby zásahom zlého osudu, alebo činmi voľajakých pekelnou sírou smrdiacich zmokov celkom pomiatli a predstavte si, celkom nepochopiteľne od svojich povinností zutekali! Bez pocitu zrady, hanby a straty dôvery národa, čo do nich vkladal nádej pokračovať v dobrej tradícii takejto politiky spolupráce mnohých, ba vlastne všetkých, lebo demokracia bez konsenzu väčšinových názorov nemôže jestvovať, nuž pochopte, zostať tíško a neopýtať sa plný hnevu a rozhorčenia, kde je ich zodpovednosť voči voličovi, celkom iste sa dostanem k infarktovému rozpoloženiu!

Najprv teda otázka pre Pavla Freša, súčasného predsedu strany, čo je síce stále županom v Bratislave a ktorý sa možno cíti byť vo všetkom neohrozeným lídrom, ako voľačo na tento spôsob katastrofy mohol pripustiť? Lebo nič sa nedá robiť, to všetko, čo viedlo až k tejto chvíli hrôzy sa odohrávalo v priamom prenose, pred jeho očami, ba vlastne s jeho spoluúčasťou a namiesto dobre viditeľnej reakcie, či už podpornej alebo nesúhlasnej sme v spoločnosti nezaregistrovali vlastne nič iné, iba ako voľajakú rezignáciu. Ešte vtedy, keď sa rozhodla z SDKÚ odísť Lucia Žitňanská som veril možnosti rozdielneho názoru na osobný zástoj vo vedení strany, hoci dobrovoľne priznávam, že osobne by som sa viac potešil jej osobnej prítomnosti vo vedení, než Frešovmu nepresvedčivému, skôr mumlaniu než argumentovaniu, ale potom, keď sa vzdávanie mandátu zmenilo na zbabelý útek bolo mi jasné, že príčin bude naozaj viac, vážnejších a riešiteľných výhradne seriózne a zodpovedne!

Mal som odvahu o tom meditovať, aj sa pýtať, prečo je to v takejto hanebnej polohe a kto sa bude cítiť dostatočne zodpovedným všetko zreparovať a dať tomu zodpovednú podobu bývalého lídra opozičného tábora, žiaľ, ako keby som nielen ja v tom voličskom tábore, ale vlastne nikto nepovedal žiadnu výhradu! Tí čo utiekli, ináč to pomenovať ani nemôžem, sa až podozrivo rýchlo etablovali v iných spoločenstvách a celkom zabudli na povinnosť svojim voličom skladať účty, lebo ich rozhodnutím bolo SDKÚ a osoba iba potom, ako voľajaká nadstavba a fakt, že dnes je v laviciach parlamentu ako môj poslanec iba Frešo a Kaník, ma jednoducho šokuje!

Tým viac, pán predseda Pavol Frešo, že ten horor, ktorého sme boli svedkami sa tu dial pod vašou „kontrolou zodpovedného“, ináč to neviem pomenovať, v ponuke sme mali iba vaše riešenia možných postupov a očakávaní, nereagovali ste vlastne žiadnou nesúhlasnou reakciou na nikoho z tých utečencov a pochybnosti verejnosti sa stupňovali až k priznaniu si všeobecnej bezmocnosti a teraz som sa konečne dozvedel, že vy osobne ste optimista, čo bez výhrad verí v dobrý osud – SDKÚ DS bude v parlamentných voľbách  zasa úspešná!

Stali ste sa pre mňa nedôveryhodným hlásateľom takýchto optimistických správ, s prepáčením, veď nerobíte vôbec nič, nikde necítim žiadne vaše aktivity, s nikým z tých, čo vás s prepáčením „opľuli“ sa nerozprávate, nepočul som žiadne tamtamy znejúce v členskej základni a veru ani vo vašich rukách voľajaké dobre viditeľné a všetkých burcujúce heslo, aby som mohol uveriť, že sa naozaj blýska na lepšie časy a tak mám povinnosť napísať aj tento blog! Ako SOS, lebo ja nie som člen, aby som to cítil ako povinnosť a naviac som už zaslúžilý senior na odpočinku, ale aj tak, v prvom rade volič, čo politiku v mene SDKÚ a jej demokratických zásad vo voľbách preferoval a chce aj naďalej, lebo presne takto to cíti!

Práve preto ten titulok, chcem vzbudiť pozornosť národa, čo si so záujmom prečíta celkom iste každý, aj priaznivec Smeru, aby ma mohol roznosiť na kopytách hnevu a celkom iste aj ten, čo to podporí a spolu sa zahráme ako keby na zbojníkov okolo Pacha! Kone naozaj nemáme, no tak teda utekajme, ale naozaj nie od svojich snov a potrieb, ale pomáhať dobrej veci, lebo SDKÚ  sa musí vrátiť presne tam, kde ho celé Slovensko nevyhnutne potrebuje!

Mám síce pravdu, ale hovoria o tom iba klamári

20.11.2017

No čo už, lepšie by bolo byť akurátnym, spoľahlivým a rozhodným, čo je v praxi voľačo presne spojené s rýchlou reakciou na tvrdenie a presvedčivú lož vášho oponenta, lenže ako to už viac »

Je to naozaj pravda, už je to viac ako štvrťstoročie. . .

19.11.2017

Svoje spomienkové povinnosti na návrat krajiny, kde som naozaj od narodenia doma, k slobode a k demokracii, ako teda v kontexte s tou národnou oslavou pripadajúcou na 17. november musím celkom plnohodnotne viac »

Deň boja za slobodu a demokraciu – prekvapujúco iný, ako boli o ňom predstavy

18.11.2017

Ešte veru ani nebolo poriadne rozvidnené – to je reč o piatku 17. novembri, teda celkom presne včera, čo podporila tak akosi celkom samozrejme nízka oblačnosť a nepríjemne sychravá vizáž viac »

Bialowiežský prales, Poľsko

Poľsku hrozí za výrub v pralese pokuta 100 000 eur denne

20.11.2017 22:05

Poľsko musí okamžite prestať rúbať v chránenom Bialowiežskom pralese, alebo zaplatí každý deň pokutu 100 000 eur. Rozhodol o tom súdny dvor Európskej únie.

bitcoin, mena, platidlo

Hodnota bitcoinu prekročila hranicu 8-tisíc dolárov

20.11.2017 21:34

Digitálna mena bitcoin pokračuje v raste na nové rekordy a prvýkrát prekonala 8000 dolárov.

trump

Trump: USA opäť zaradí KĽDR na zoznam podporovateľov terorizmu

20.11.2017 20:27, aktualizované: 22:07

Spojené štáty opäť začlení KĽDR na zoznam krajín podporujúcich terorizmus. V pondelok to podľa agentúry Reuters oznámil americký prezident Donald Trump.

kompa Gabčíkovo

Gabčíkovo: Bude kompa aj dva tunely?

20.11.2017 20:00

Odborníci zatiaľ dávajú zelenú projektu dvoch tunelov popod prívodný kanál Vodného diela Gabčíkovo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,305
Celková čítanosť: 2121681x
Priemerná čítanosť článkov: 1626x

Autor blogu

Kategórie