Založ si blog

Toto referendum bolo neuveriteľne konfrontačné

Je nedeľa, viacmenej kontinuálne sa dozvedáme, ako sa Slovensko rozhodlo, kto prišiel voliť, teda celkom presne – aká bola voličská účasť, lebo akurát tento číselný údaj je pre platnosť referenda rozhodujúcim ukazovateľom a potom, tiež prednostne, ako sa volič rozhodol. Teda už štatisticky, koľko je k referendovým otázkam súhlasných postojov a ako sa dá referendum ako voľba pomenovať, lebo presne tieto dva ukazovatele sú rozhodujúce.

Priznávam sa, že ako občan, s praxou zvládať život a jeho problematiku v tej najširšej možnej podobe a súvislostiach, veď už som tu takmer trištvrte storočia, zvládol som všetky jeho peripetie diktované mi dodržiavaním zákonných noriem a naozaj nikdy som netrpel presvedčením, že tomu všetkému v niečom nerozumiem! Ak to čítajú pamätníci mojej mladosti a dospievania a moji súputníci životom až do novembra 1989 vedia, že napríklad akurát tých volebných príležitostí naozaj nebolo toľko, ako je ich k dispozícii teraz, komunistom stačilo voliť parlament, teda jeho jednofarebné zloženie iba „dôveryhodných a vlasti, režimu a rodnej strane verných“ poslancov a takáto „akcia“ bola udalosťou dokonalých príprav, úžasnej propagandy, mnohonásobnej kontroly a ex post, cez všetky dostupné médiá prezentované výsledky mali podobu fantastickej reklamy úspechov socialistickej vlasti!

Nuž presne takto to bolo, ale keď som sa ako „nepriateľ socializmu“ nemohol podieľať na povinnostiach pedagóga pri výchove mládeže, ale stal sa zo mňa valcér farebných kovov, svoje volebné práva, no vtedy skôr prednostne predpísané povinnosti voliča som prestal realizovať a stal som sa nevoličom. Možno z trucu, to nebudem vysvetľovať, vlastne už ani presne neviem, aký som vtedy používal slogan, čo moje rozhodnutie, nepodporiť jednotu Národnej fronty a socializmu vysvetľoval, celkom spoľahlivo však viem, že na to bolo treba predovšetkým dostatok odvahy! Nevoličmi bolo vždy iba promile občanov v príslušnom voličskom obvode, nikdy nezabudnem na „večného zväzáka Ivana N.“, čo ma ako stály predseda tej volebnej komisie a miestnosti, kde som bol adresou príslušný neváhal presviedčať, veru raz priamo pri muškárení na riečke Domanižanke, uprostred sídliska, aby som mu nekazil renomé, lebo nebude mať 100 % -tnú účasť, ale neuspel, ani keď ma kľačiačky prosil a potom zaprisahával, že na to doplatím ja!

To je spomienka, dávna, od revolúcie je to už štvrťstoročie, ale teraz, keď už dávno patrím k voličom viac ako zodpovedným, prišiel čas recidívy – včera som sa volieb s označením referendum O rodine nezúčastnil. Keby som tvrdil, že sa ma nikto nepokúšal k účasti presviedčať, klamal by som, ba dva týždne pred dňom „D“ som blogom pomohol vyjadriť stanovisko občianskej iniciatívy grékokatolíckych veriaciach, ktorých sklamal prístup RTVS vo vysielaní Rádia Regina, pripomínam, že dobrovoľne a tak, aby bolo celkom jasné, aký je môj zástoj vo veci, takže naozaj je to celkom iné, ako sú tie moje „starovoličské spomienky.“

Podľa predpokladov a prieskumov verejnej mienky to bolo pre každého voliča slobodné rozhodnutie, žiaden befel moci, skôr všetko motivované vierou, výchovou, vzdelaním, spôsobom života a jeho filozofiou v tom najširšom možnom zábere a nerobil som si ilúzie, že tá, ináč obdivuhodná aktivita občianskych aktivistov združenia O rodine, prinesie úspech. Máme v tejto súvislosti „krutý zákon“, úspešnosť referenda podlieha prekročeniu 50 % účasti, čo sme zázrakom dosiahli iba v tedy, keď sme rozhodovali o našom vstupe do demokratickej Európy, ale už v tej chvíli, keď som im skladal hold za organizačný úspech zozbierania viac ako 400 tisíc podpisov občianskej podpory som bol nielen skeptik, ale veru aj budúci nevolič, lebo referendové otázky ako občan nemôžem akceptovať!

Som s nimi všetkými vlastne celkom rovným občanom, som veriacim katolíkom, v tej komunite spoľahlivo akceptovaným a dôveryhodným, ale čo sa dá robiť, skutočné hodnoty života občanov v spoločnosti sú pre mňa usporiadané v mne kompatibilnom a hierarchicky odlišne usporiadnom rebríčku. Človeka ako osobnosť a ľudí ako celok tvoriaci spoločenstvá a národy považujem za slobodné bytosti, s právom o podobe, kvalite a nuancách vlastného bytia rozhodovať slobodne, mám o tom vedomosti podmienené vzdelaním a už veľkou životnou skúsenosťou, aj poznávaním sveta a od začiatku mi bolo jasné, že aktivity občanov, vyjadrené pôvodne štyrmi oficiálne položenými otázkami sú viac ako účelové, lebo neakceptujú základné občianske slobody garantované normami našej ústavy.

Neuveriteľne ma trápilo zvyšujúce sa napätie podmienené ubiehajúcim časom do rozhodujúcej volebnej chvíle, všetky sľuby a záväzky zainteresovaných, že budú bezvýhradne korektnou súčasťou predvolebných aktivít sa rozplynuli ako dym na ohníčkom avizovaného porozumenia a pokojne poviem, že už vo štvrtok som v médiách všetkých druhov zaznamenal naozaj eskaláciu kortešovania. Viete, jednoduchšie to mali aktivisti blízki môjmu presvedčeniu, k referendovej urne neísť, lebo pochopte, priaznivci opačného vyznania si ako volebné heslo zvolili dieťa a jeho potreby – teda sociálne istoty, lásku a rodičovskú starostlivosť, čo v podobe odmietania inakosti pri adopciách znelo ako márna ilúzia a nepochopenie zákonnej normy, lebo výchova v prostredí vzájomnosti, pochopenia, ba pokojne napíšem lásky, je celkom iste viac, než anonymná starostlivosť sociálnych zariadení.

Keď som bol prinútený diskutovať, pri mojom spôsobe spoločenských kontaktov to bolo viac ako časté, som argumentoval iba takto, žiadne prednášky o mojom chápaní inakosti a ich právach žiť slobodne ako heterosexuálovia, je mi jasné, že akurát to je zásadný rozdiel medzi mnou a prívržencami vyhlásených podmienok referenda a čím menej pripomienok, s takýmto zásadným rozdielom názorov na podoby bytia a žitia ľudí si so svojimi blížnymi do budúcnosti prenesiem, tým jednoduchšie budeme zasa spolunažívať!

Držím nám všetkým palce, nepochybujem, že patrím medzi väčšinu Slovákov s presvedčením, že referendum O rodine malo žiaľ, zle vytýčený azimut cesty do budúcnosti našej spoločnosti, ale tak akosi som aj tak optimista. Lebo pochopte, nech už dopadlo referendum O rodine tak, ako som očakával ja a väčšina národa spolu so mnou, alebo  jeho iniciátori a podporovatelia, čo napokon prežívajú bôľ, ba možno až zúfalstvo, lebo sklamaná viera bolí dvojnásobne, v podstate sa v právnej rovine nestane vôbec nič! Parlament nemá povinnosť na základe referendového výsledku prijať žiadnu právnu normu, o rodine a výchove detí celkom iste nie a tak ako sme žili doteraz, budeme aj odteraz, možno s tým osobným poučením, že lepšie je dva razy merať a až potom sekať, píliť či rezať. Lebo výsledky, čo ako rázne mali osloviť Európu, že Slovensko bude mať v niečom voľajakú exkluzivitu sa očakávane nepotvrdili a na referende voličská účasť dosiahla iba 21, 41% , ale vraj aj tak, podiel občianskeho interesu o takúto problematiku ľudského života nemôže byť naozajstnou prehrou. Nuž teda tak, koniec dobrý, všetko dobré a nech nám to do  budúcnosti ako nálada v spoločnosti vydrží!

Mám síce pravdu, ale hovoria o tom iba klamári

20.11.2017

No čo už, lepšie by bolo byť akurátnym, spoľahlivým a rozhodným, čo je v praxi voľačo presne spojené s rýchlou reakciou na tvrdenie a presvedčivú lož vášho oponenta, lenže ako to už viac »

Je to naozaj pravda, už je to viac ako štvrťstoročie. . .

19.11.2017

Svoje spomienkové povinnosti na návrat krajiny, kde som naozaj od narodenia doma, k slobode a k demokracii, ako teda v kontexte s tou národnou oslavou pripadajúcou na 17. november musím celkom plnohodnotne viac »

Deň boja za slobodu a demokraciu – prekvapujúco iný, ako boli o ňom predstavy

18.11.2017

Ešte veru ani nebolo poriadne rozvidnené – to je reč o piatku 17. novembri, teda celkom presne včera, čo podporila tak akosi celkom samozrejme nízka oblačnosť a nepríjemne sychravá vizáž viac »

06 dole vysielac jaloviarova 2x

Škola v Žiline sa chce kvôli vysielaču súdiť

20.11.2017 16:00

Vysielač, ktorý mobilný operátor umiestnil pred štyrmi rokmi na budovu Základnej školy v žilinskej mestskej časti Budatín, nie je vôbec jednoduché zrušiť.

04-05 prostrednik2 3x

Boj o učiteľskú katedru Prostredník ešte nevzdal

20.11.2017 15:00

Odborníka nadriadení potrestali za podporu práv LGBTI osôb zakázaním pedagogickej činnosti na Univerzite Komenského.

Volkswagen, stroj, pracovník, automobilka

Nemeckým firmám na Slovensku sa nepáčia chystané príplatky

20.11.2017 14:59

Nemeckí podnikatelia pôsobiaci na Slovensku kritizujú plány slovenskej vlády v otázke zvyšovania minimálnych príplatkov za prácu v noci a počas víkendu.

kamion, mýto, dopravca

V Belgicku zadržali 112 slovenských kamiónov

20.11.2017 14:40

Polícia v belgickom meste Zeebrugge zadržala najmenej 112 slovenských kamiónov v rámci koordinovanej akcie proti sociálnemu dumpingu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,305
Celková čítanosť: 2121023x
Priemerná čítanosť článkov: 1625x

Autor blogu

Kategórie