Založ si blog

Bitka o mzdy, s ultimátom na konci štrajku a moje finále!

Akčné zavŕšenie jednodňového výstražného štrajku zamestnancov súdov bolo radikálne, čo poviete, predovšetkým tá akcia v podobe protestného zhromaždenia delegátov z celého Slovenska v Bratislave, lebo ultimátum sa im podarilo doručiť až priamo do rúk šéfa rezortu spravodlivosti Tomáša Boreca, ináč sa s nimi stretnúť,  či nebodaj rokovať nechcel naozaj nikto. Nevnucujem nikomu predstavu, že neprítomnosť zamestnancov súdov v práci celé súdnictvo paralyzovala, ale podľa mne dostupných údajov to predstavuje cca 1700 zamestnancov a v mnohom je práca týchto profesionálov natoľko špecifická a nenahraditeľná, že racionálne myslenie presvedčí, že ich časovo neobmedzený štrajk by takýto dôsledok priniesol celkom spoľahlivo.

Tomáš Borec sa v televíznom šote z tej udalosti, bola nasnímaná podľa zásad čo najväčšej anonymnosti účastníkov, správal rovnako profesionálne ako kameraman a producent reportáže, to „ja nič ja muzikant“ malo podobu celkom vágneho sľubu, že prísľub riešenia mzdovej otázky je už vlastne ako keby vyriešený, všetko je s ministrom financií viac menej definitívne dojednané, už to chce iba trošku trpezlivosti a tak sa na prvý pohľad zdá, že dátum vypršania ultimáta – 10.apríl 2015, nebude pre nikoho kamienkom, čo tlačí v svedomí! Kto chce uverí, je to naozaj celkom dobre možné, lebo kategória administratívy v súdnictve nie je naozaj „šírym oceánom“ svojimi štatistickými údajmi a v tej chvíli mi nedalo celý problém neposudzovať z pohľadu tých zamestnaneckých skupín na Slovensku, pre ktoré je tu možnosť riešiť svoje mzdové nároky štrajkom, tiež už „okoštovanou samozrejmosťou“! Reč je o zdravotníctve, ktoré tu rezonuje ako problém už dlho a čo realizovalo ako pomoc lekárom, to obišlo v súvislosti s väčšinou.

Predstavil som si ich v pozíciách  súdnej byrokracie – to nie je nič pejoratívne, fandím im a ich heslo na protestnom transparente Pracujeme ako mule, nemáme čo do papule som akceptoval ako výstižné a u nás v Prešove to oficiálny hovorca aj v televízii povedal priamo – všetci štrajk podporujeme, je to oprávnené! Potrebu, ten sociálny problém riešiť aktuálne pre stredný zdravotnícky personál, predovšetkým zdravotné sestry,  je samozrejme v inej rovine a bolo mi jasné, prečo sa celkom rovnaká problematika nedá doviesť do polohy rovnako ľahko vypovedaného sľubu – s ministrom financií je to už takmer dohodnutá vec! Pochopte, kto akceptuje počty stredných zdravotníckych kádrov, teda predovšetkým zdravotných sestier, uhádol, trafil klinec po hlavičke a v tej chvíli bude každému jasné, prečo sa súčasná vláda a vlastne ani tie predchádzajúce, nerozhodli „liečiť túto boliestku“ súčasného Slovenska reálnym zvyšovaním ich miezd. Lebo čo sa dá robiť, to už naozaj nie je trochárenie so sľubom byť empatickým a solidárnym, ako to pri „vytieraní zraku svojim voličom“ ekonomickými opatreniami na etapy a v pokračovaní sociálneho balíčka realizuje Róbert Fico, to už je celkom vážna vec! Sestričiek je na Slovensku veľa, bez nich sa zdravotná starostlivosť vôbec nedá realizovať a potreba financií na zvládnutie nevyhnutných úprav ich platov je nielen záväzok, ale veru aj poriadna záťaž! A to veru nie je jednoduché, veď Slovensko naozaj nie je finančne dostatočne pevný subjekt, hoci sa v Smere tvária ako majstri sveta!!!

Nuž a presne v tejto chvíli už je to presne na tej hranici spravodlivosti, z ktorej už niet návratu a k mlčaniu niet oprávnenie! Za seba a svoje presvedčenie, aj nádeje, v mene celého rezortu – teraz už výchovy a vzdelávania, alebo ako chcete tak všednejšie – školstva, už musím hovoriť,  lebo nič sa nedá robiť, väčšinovo sú jeho zamestnanci v oblasti miezd celkom na okraji záujmu vedenia a správy vecí verejných, ako sa dá pomenovať štátna správa v celej šírke legislatívy a normatív. Pedagogickí pracovníci v tejto sfére sú kategóriou pôsobiacou v prvej línii občan a jeho povinnosti voči štátu, s úlohou až neuveriteľne dôležitou a záväznou, vychovať vždy novú a novú generáciu občanov schopnú zvládať chod a rozvoj krajiny v širokom zábere a bez problémov, takže pre všetkých sa stanovila, už dávno, neobíditeľná norma dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie!

Hovorí sa potom celkom vulgárne – OK, ale zaznie aj výhrada, tak prečo sa presne v tej chvíli nestalo súčasťou predpisu aj naplnenie normy – vzdelanie a výška mzdových nárokov kráčajú ruka v ruke!? Prečo je až dodnes – odpustite tú trošku pejoratívnosti, oblasť vzdelávania je naozaj široká – kantorská mzda, pri nástupe, praxou a kariérnym rastom takémuto voľačomu vôbec neprimeraná, predpisom a očakávaniam nezodpovedá, lebo hoci nemám interes byť malicherným či všetko generalizujúcim, vzdelávanie a výchova novej generácie v spoločnosti je bez rezortu školstva a ľudí v ňom naozaj nemysliteľná! Je to nevyhnutnosť, bezvýhradná istota celého systému pokroku človečenstva a predsa len sa, predovšetkým tí zo zákona zodpovední, správajú ako analfabeti.

V novembri  1989 som sa do rezortu školstva vrátil oslobodený od verdiktu komunistickej moci a diktatúry – nepriateľ socializmu  a okrem absolútnej preferencie povinností  a potrieb – zmeniť všetky potrebné školské zákony, sa stalo mojou základnou povinnosťou povýšiť učiteľstvo u nás na piedestál úcty a aj hodnotového uznania. Žiadna revolúcia, žiaden štrajk, odborové združenie a odbory všeobecne dodnes nepovažujem za preukaznú podporu a ochranu zamestnanca, ale vo vtedy jedinom odbornom celoslovenskom týždenníku Učiteľské noviny som uverejnil článok o učiteľských mzdách! Na vtedajšie pomery neuveriteľne rozsiahly a komplexný, dnes už vôbec nemáte predstavu, čo to vôbec znamenalo, koľko v tom bolo nevšednosti, mimoriadnosti a veru aj odvahy – hlas z ľudu voľačo naozaj chcel a vôbec to nebolo na podporu moci či záväzok a sľub a hoci je to naozaj dávno a neprinieslo to žiadnu revolúciu do mzdových tabuliek učiteľských platov, predsa len to spôsobilo úprimný interes v celom rezorte!

Vtedy som si všetko pripravil a realizoval dôkladne, v kontexte so svetom, už sme sa vedeli aj so západom Európy porovnávať bez odsudzovania a zatracovania, stanovil som celkom akceptovateľné možnosti zmien, no narazil som na bariéru v myslení, vlastne všetkých, za to  v spoločnosti zodpovedných. Požiadavka zásadne zvýšiť učiteľské mzdy sa  od nich odrazila ako lopta od dosky basketbalového koša, žiaden platný bod, nijaký úspech – nula, lebo nič sa nedá robiť, učiteľov je treba v sfére výchovy a vzdelávania naozaj veľa, peňazí má štát nedostatok – to teda platilo aj  vtedy  a  paušálne riešenie sa stalo nedostupné!

Žiaľ, takáto výhovorka je dodnes k dispozícii, všetky tie odrobinky mzdových príplatkov v podobe almužny nedokázali vyriešiť vôbec nič a kto sa zamyslí nad nástupným platom vysokoškolsky vzdelaného pedagóga a kto porovnáva jeho kariéru a postupy či priamo „úspechy“ až do penzie, cez jeho zárobok, ten presne vie, aká strašná je to nespravodlivosť a neúcta! V kontexte s tým, o čom je tento článok  je celkom oprávneným pokračovaním aj budúcnosť školského rezortu a vyslovenie finálnej otázky.

Súdna administratíva a stredné zdravotné kádre sa o svoju budúcnosť a prijateľné podmienky jestvovania v súčasnosti neboja zabojovať, pripomenúť sa, predovšetkým opodstatnenosť svojich nárokov aj ultimátom a hoci som si istý, že vládu ani v tejto dnešnej podobe sestričky nezlomili, rovnako tak sa to možno nepodarí ani administratíve v rezorte súdnictva, ale verte mi, alebo lepšie, bohuprisahám, tej sile zjednotenej sféry výchovy a vzdelávania by neodolali!  Celkom iste by sa ako veci verejné zosypali na kôpku za všetko zodpovedného nešťastia a nič iné, ako absolútne podriadenie sa rezortu školstva, teda tým obchádzaným a celkom nihilizovaným  pedagógom, by neprichádzalo do úvahy.

Viem si predstaviť, celkom živo, ako by takéto rozhodnutie pred tou nástenkou opatrení a empatických rozhodnutí solidarity a vzájomnosti odprezentoval akurát ten premiér, čo to divadielko ako seriál zinscenoval. Nech nám svet závidí, svojim pedagógom dáme konečne toľko, koľko si zaslúžia, lebo akurát to je dôkaz, že životu a jeho potrebám na Slovensku rozumieme. A tú fajku splneného sľubu by tam mohol napísať aj takú veľkú, že by jej aj obrazovka bola tesná.

Niet sa na čo vyhovárať, máme to všetko potvrdené zákonnou normou

29.03.2017

Prišiel som na svet v časoch naozaj pamätných, Slovensko bolo samostatným štátom, malo na svojej strane podporu Nemecka, čo bola krajina s celkom špecifickými danosťami a bez prípravy sme sa viac »

Rímsku deklaráciu podpísala celá 27 EÚ, aj s extra pokračovaním v praxi

28.03.2017

Posledný marcový víkend európskych štátnikov prežívaný v Ríme, zostane pre nich a aj pre ich národy pamätným naozaj spoľahlivo, svoje predsavzatia, osláviť 60 výročie podpísania Rímskych viac »

Žijeme s predstavou, že slovenské školstvo reformujeme

27.03.2017

Fakt, že už som poriadnu kôpku rokov v školskom rezorte doma výhradne záujmovo, bez profesionálnej zodpovednosti, mi nebráni priznávať sa stále k tomu, že voľačo na tento spôsob „pestovania viac »

Slovenský zväz telesne postihnutých, ZO č. 20

30.03.2017 00:02

Organizácia telesne postihnutých s kombinovanými postihmi, sklerózou multiplex, detskou mozgovou obrnou, vrodenými a získanými postihmi.

ZO SZTP Trenčianska Teplá

29.03.2017 23:56

Sme občianske združenie Slovenského zväzu telesne postihnutých, pobočka Trenčianska Teplá.

Telovýchovná jednota Štadión Trenčín

TJ Štadión Trenčín

29.03.2017 23:51

Cieľom občianske združenia TJ Štadión Trenčín je výchova mládeže a detí. Organizujeme rôzne podujatia za účelom športovania, výchovy detí a propagácie športu.

TJ Dynamo Dolný Kubín

TJ Dynamo Dolný Kubín

29.03.2017 23:45

TJ Dynamo DK sú ľudia, ktorých baví široké spektrum športových i spoločenských aktivít a snažia sa pre takéto zmysluplné trávenie času nadchnúť aj ďalších.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,061
Celková čítanosť: 1703413x
Priemerná čítanosť článkov: 1605x

Autor blogu

Kategórie