Založ si blog

Bitka o mzdy, s ultimátom na konci štrajku a moje finále!

Akčné zavŕšenie jednodňového výstražného štrajku zamestnancov súdov bolo radikálne, čo poviete, predovšetkým tá akcia v podobe protestného zhromaždenia delegátov z celého Slovenska v Bratislave, lebo ultimátum sa im podarilo doručiť až priamo do rúk šéfa rezortu spravodlivosti Tomáša Boreca, ináč sa s nimi stretnúť,  či nebodaj rokovať nechcel naozaj nikto. Nevnucujem nikomu predstavu, že neprítomnosť zamestnancov súdov v práci celé súdnictvo paralyzovala, ale podľa mne dostupných údajov to predstavuje cca 1700 zamestnancov a v mnohom je práca týchto profesionálov natoľko špecifická a nenahraditeľná, že racionálne myslenie presvedčí, že ich časovo neobmedzený štrajk by takýto dôsledok priniesol celkom spoľahlivo.

Tomáš Borec sa v televíznom šote z tej udalosti, bola nasnímaná podľa zásad čo najväčšej anonymnosti účastníkov, správal rovnako profesionálne ako kameraman a producent reportáže, to „ja nič ja muzikant“ malo podobu celkom vágneho sľubu, že prísľub riešenia mzdovej otázky je už vlastne ako keby vyriešený, všetko je s ministrom financií viac menej definitívne dojednané, už to chce iba trošku trpezlivosti a tak sa na prvý pohľad zdá, že dátum vypršania ultimáta – 10.apríl 2015, nebude pre nikoho kamienkom, čo tlačí v svedomí! Kto chce uverí, je to naozaj celkom dobre možné, lebo kategória administratívy v súdnictve nie je naozaj „šírym oceánom“ svojimi štatistickými údajmi a v tej chvíli mi nedalo celý problém neposudzovať z pohľadu tých zamestnaneckých skupín na Slovensku, pre ktoré je tu možnosť riešiť svoje mzdové nároky štrajkom, tiež už „okoštovanou samozrejmosťou“! Reč je o zdravotníctve, ktoré tu rezonuje ako problém už dlho a čo realizovalo ako pomoc lekárom, to obišlo v súvislosti s väčšinou.

Predstavil som si ich v pozíciách  súdnej byrokracie – to nie je nič pejoratívne, fandím im a ich heslo na protestnom transparente Pracujeme ako mule, nemáme čo do papule som akceptoval ako výstižné a u nás v Prešove to oficiálny hovorca aj v televízii povedal priamo – všetci štrajk podporujeme, je to oprávnené! Potrebu, ten sociálny problém riešiť aktuálne pre stredný zdravotnícky personál, predovšetkým zdravotné sestry,  je samozrejme v inej rovine a bolo mi jasné, prečo sa celkom rovnaká problematika nedá doviesť do polohy rovnako ľahko vypovedaného sľubu – s ministrom financií je to už takmer dohodnutá vec! Pochopte, kto akceptuje počty stredných zdravotníckych kádrov, teda predovšetkým zdravotných sestier, uhádol, trafil klinec po hlavičke a v tej chvíli bude každému jasné, prečo sa súčasná vláda a vlastne ani tie predchádzajúce, nerozhodli „liečiť túto boliestku“ súčasného Slovenska reálnym zvyšovaním ich miezd. Lebo čo sa dá robiť, to už naozaj nie je trochárenie so sľubom byť empatickým a solidárnym, ako to pri „vytieraní zraku svojim voličom“ ekonomickými opatreniami na etapy a v pokračovaní sociálneho balíčka realizuje Róbert Fico, to už je celkom vážna vec! Sestričiek je na Slovensku veľa, bez nich sa zdravotná starostlivosť vôbec nedá realizovať a potreba financií na zvládnutie nevyhnutných úprav ich platov je nielen záväzok, ale veru aj poriadna záťaž! A to veru nie je jednoduché, veď Slovensko naozaj nie je finančne dostatočne pevný subjekt, hoci sa v Smere tvária ako majstri sveta!!!

Nuž a presne v tejto chvíli už je to presne na tej hranici spravodlivosti, z ktorej už niet návratu a k mlčaniu niet oprávnenie! Za seba a svoje presvedčenie, aj nádeje, v mene celého rezortu – teraz už výchovy a vzdelávania, alebo ako chcete tak všednejšie – školstva, už musím hovoriť,  lebo nič sa nedá robiť, väčšinovo sú jeho zamestnanci v oblasti miezd celkom na okraji záujmu vedenia a správy vecí verejných, ako sa dá pomenovať štátna správa v celej šírke legislatívy a normatív. Pedagogickí pracovníci v tejto sfére sú kategóriou pôsobiacou v prvej línii občan a jeho povinnosti voči štátu, s úlohou až neuveriteľne dôležitou a záväznou, vychovať vždy novú a novú generáciu občanov schopnú zvládať chod a rozvoj krajiny v širokom zábere a bez problémov, takže pre všetkých sa stanovila, už dávno, neobíditeľná norma dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie!

Hovorí sa potom celkom vulgárne – OK, ale zaznie aj výhrada, tak prečo sa presne v tej chvíli nestalo súčasťou predpisu aj naplnenie normy – vzdelanie a výška mzdových nárokov kráčajú ruka v ruke!? Prečo je až dodnes – odpustite tú trošku pejoratívnosti, oblasť vzdelávania je naozaj široká – kantorská mzda, pri nástupe, praxou a kariérnym rastom takémuto voľačomu vôbec neprimeraná, predpisom a očakávaniam nezodpovedá, lebo hoci nemám interes byť malicherným či všetko generalizujúcim, vzdelávanie a výchova novej generácie v spoločnosti je bez rezortu školstva a ľudí v ňom naozaj nemysliteľná! Je to nevyhnutnosť, bezvýhradná istota celého systému pokroku človečenstva a predsa len sa, predovšetkým tí zo zákona zodpovední, správajú ako analfabeti.

V novembri  1989 som sa do rezortu školstva vrátil oslobodený od verdiktu komunistickej moci a diktatúry – nepriateľ socializmu  a okrem absolútnej preferencie povinností  a potrieb – zmeniť všetky potrebné školské zákony, sa stalo mojou základnou povinnosťou povýšiť učiteľstvo u nás na piedestál úcty a aj hodnotového uznania. Žiadna revolúcia, žiaden štrajk, odborové združenie a odbory všeobecne dodnes nepovažujem za preukaznú podporu a ochranu zamestnanca, ale vo vtedy jedinom odbornom celoslovenskom týždenníku Učiteľské noviny som uverejnil článok o učiteľských mzdách! Na vtedajšie pomery neuveriteľne rozsiahly a komplexný, dnes už vôbec nemáte predstavu, čo to vôbec znamenalo, koľko v tom bolo nevšednosti, mimoriadnosti a veru aj odvahy – hlas z ľudu voľačo naozaj chcel a vôbec to nebolo na podporu moci či záväzok a sľub a hoci je to naozaj dávno a neprinieslo to žiadnu revolúciu do mzdových tabuliek učiteľských platov, predsa len to spôsobilo úprimný interes v celom rezorte!

Vtedy som si všetko pripravil a realizoval dôkladne, v kontexte so svetom, už sme sa vedeli aj so západom Európy porovnávať bez odsudzovania a zatracovania, stanovil som celkom akceptovateľné možnosti zmien, no narazil som na bariéru v myslení, vlastne všetkých, za to  v spoločnosti zodpovedných. Požiadavka zásadne zvýšiť učiteľské mzdy sa  od nich odrazila ako lopta od dosky basketbalového koša, žiaden platný bod, nijaký úspech – nula, lebo nič sa nedá robiť, učiteľov je treba v sfére výchovy a vzdelávania naozaj veľa, peňazí má štát nedostatok – to teda platilo aj  vtedy  a  paušálne riešenie sa stalo nedostupné!

Žiaľ, takáto výhovorka je dodnes k dispozícii, všetky tie odrobinky mzdových príplatkov v podobe almužny nedokázali vyriešiť vôbec nič a kto sa zamyslí nad nástupným platom vysokoškolsky vzdelaného pedagóga a kto porovnáva jeho kariéru a postupy či priamo „úspechy“ až do penzie, cez jeho zárobok, ten presne vie, aká strašná je to nespravodlivosť a neúcta! V kontexte s tým, o čom je tento článok  je celkom oprávneným pokračovaním aj budúcnosť školského rezortu a vyslovenie finálnej otázky.

Súdna administratíva a stredné zdravotné kádre sa o svoju budúcnosť a prijateľné podmienky jestvovania v súčasnosti neboja zabojovať, pripomenúť sa, predovšetkým opodstatnenosť svojich nárokov aj ultimátom a hoci som si istý, že vládu ani v tejto dnešnej podobe sestričky nezlomili, rovnako tak sa to možno nepodarí ani administratíve v rezorte súdnictva, ale verte mi, alebo lepšie, bohuprisahám, tej sile zjednotenej sféry výchovy a vzdelávania by neodolali!  Celkom iste by sa ako veci verejné zosypali na kôpku za všetko zodpovedného nešťastia a nič iné, ako absolútne podriadenie sa rezortu školstva, teda tým obchádzaným a celkom nihilizovaným  pedagógom, by neprichádzalo do úvahy.

Viem si predstaviť, celkom živo, ako by takéto rozhodnutie pred tou nástenkou opatrení a empatických rozhodnutí solidarity a vzájomnosti odprezentoval akurát ten premiér, čo to divadielko ako seriál zinscenoval. Nech nám svet závidí, svojim pedagógom dáme konečne toľko, koľko si zaslúžia, lebo akurát to je dôkaz, že životu a jeho potrebám na Slovensku rozumieme. A tú fajku splneného sľubu by tam mohol napísať aj takú veľkú, že by jej aj obrazovka bola tesná.

Bude spravodlivé, veci opraviť a špeciálneho prokurátora vymeniť!

25.02.2017

V dome kde žijem, spokojne a v pohode, sa už dva týždne „všetci čerti ženia“, ako sme sa zhodli s našou domovníčkou, čo si už tiež naozaj veľa pamätá, aj keď sa ako žena voľačím, viac »

Vláda sa chváli, ale čo nechce, to nevidí ani cez lupu

24.02.2017

Európska komisia je svojim spôsobom kontrolný orgán štátov spojených v Európskej Únii a môžete si byť celkom istí, že jej zloženie, metodika práce a výsledky podliehajú nielen precíznej viac »

Parlamentná demokracia u nás je tak trošku ako lotéria

23.02.2017

Nič sa nedá robiť, v porovnaní s reálnou históriou štátu, v ktorom som sa narodil a kde už viac ako trištvrte storočia žijem, som celkom spoľahlivo voľačo ako pamätník, lebo v tom období viac »

polícia, vyšetrovatelia, Malajzia, Kim Čong-nam

Malajzia pohrozila zatykačom na severokórejského diplomata

25.02.2017 19:51

Malajzijská polícia oznámila, že vydá zatykač na severokórejského diplomata, ak odmietne spolupracovať v prípade útoku na Kim Čong-nama.

Nemecko, polícia

Polícia postrelila muža, ktorý v Heidelbergu vrazil autom do chodcov

25.02.2017 19:24

Polícia v Nemecku postrelila muža, ktorý v sobotu zjavne zámerne nabúral autom do chodcov v juhozápadnom meste Heidelberg.

SNS? Janusek, Stefanov

Začína sa súdny proces v kauze 'nástenkového tendra'

25.02.2017 18:26

V stredu 1. marca sa pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku začína pojednávanie v kauze takzvaného „nástenkového tendra“.

PROTEST: Proti Dúhovému Pridu v Bratislave, ľsns, kotlebovci,

Piešťany odmietajú 'povolebné stretnutie' kotlebovcov v meste

25.02.2017 18:19

Vedenie Piešťan bude hľadať spôsob, ktorým by zabránilo konaniu „povolebného stretnutia“ predstaviteľov politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,029
Celková čítanosť: 1644655x
Priemerná čítanosť článkov: 1598x

Autor blogu

Kategórie