Založ si blog

Prvoaprílová duma, alebo život by mal byť spravodlivejší

Považujem za svoju povinnosť priznať sa, predovšetkým sám sebe, že som svojim spôsobom pamätník mnohého, čo už treba považovať za poriadny kusisko ľudského života, lebo som to tu začal ako prírastok v rodine milujúcich sa manželov pred trištvrte storočím, dieťa, brat nádhernej a milovanej sestričky, tínejdžer, študent, medziiným aj  športovec na toľko podôb, že to vlastne dnes už vôbec nie je možné, ba aj v tej najšpičkovejšej možnej podobe, získal som vysokoškolský diplom, neskôr ešte jeden, prešiel som si obdobím utrpenia od spoločenského systému komunistov, tragédie, obáv a strachu, už aj o svojich najmilovanejších vlastných potomkov a s pokojom a pokorou priznávam, že to viac ako často bolelo až fyzicky! Ale čo už, prežili sme to, sme tu a môžeme spomínať a hoci by to malo byť teraz už iba „pohoda, klídek, tabáček“, realita je celkom iná!

Na začiatok zdôrazním, že v tom nie je vôbec tá absencia češtiny v našom národnom bytí, privykli sme viac ako spoľahlivo na skutočnosť, že to hravo zvládame aj bez ich spoluúčasti, ba už dokážeme na túto tému aj žartovať, včera sme ich porazili vo futbale 1:0 a tešili sme sa, no s nadhľadom, spomienky sú všetci ľudia, čo nielen mne, ale celkom iste nám všetkým neuveriteľne chýbajú! V priebehu tých dlhočizných rokov sa ich menoslov „pekne natiahol“, ak môžem o smutných udalostiach aj vtipkovať a tento rok, s odpustením, ten slogan a porekadlo – marec, poberaj sa starec, ma zasiahlo rovno nielen do zubov, ale predosvšetkým do srdiečka! V neuveriteľne krátkom období, keď už sa dni na konto noci predlžovali nezadržateľne a slniečko v nás a aj v prírode prebúdzalo ťažko utajovanú silu zrodenia nového života, ako keby naschvál a vari až plánovane, tú radosť a šťastie halili chmáry zlých správ. Nie som fatalista, nepatrím medzi tých, čo si cez utrpenie či bolesť iných pripomínajú, že my sme ešte stále tu, dýchame, máme právo žiť plnohodnotne a presne tak, ako sa nám zažiada, lebo v tej chvíli nám spravodlivosť ľudských osudov uštedrí frčku do nosa.

Nič si nemaľujem v optimistických farbách, v tej ružovej veru prednostne nie, ale tento, vraj prvý jarný, kalendárny mesiac, ako sme sa naučili viac ako optimisticky nazývať marec, sa v roku 2015 stal dokladom, že optimistické očakávania musia byť v tejto etape vlastného bytia viac ako opatrné! Prisahám, že si nerobím žiadnu zbierku nekrológov osobností, čo už sa stali pre mňa iba spomienkou, teda prestali byť živými, ale čo sa dá robiť, ak boli v mojom živote s prívlastkom známi, kamaráti, priatelia na život a na smrť, potom ich evidujem a ešte nikdy som neprežíval toľko smútku, bôľu a žiaľu ako teraz!

Budem predovšetkým sám k sebe spravodlivým, osud to doteraz vymýšľal v podobe skromnosti, odchody mojich milovaných a srdcu blízkych z tohto sveta režíroval takpovediac skromne, nenápadne, po troške, aby som veci vedel precítiť, všetko zvládal dôstojne a veru aj štatisticky presne, lebo je naozaj celkom iné, ak sa z vášho osobného života vytratí spoluobčan, dávna láska, partner z tenisu, kamarát, čo som rozumel aj jeho pohľadu, alebo taký, s ktorým som bol na tomto svete ako empatické dvojča, aj keď nás delili reálne kilometre, ale vďaka technike sme aj tak boli bytostne spolu. Jednoducho, tento marec bol krutý a surový, akurát v tejto sfére môjho reálneho žitia a aby som nevyzeral ako ohrdnutá a urazená osoba, čo sa iba nespravodlivo sťažuje sľubujem, že je to celkom iste iba žiaľ v mojom srdci a duši, viac nič!

Všetku tú nespravodlivosť na svetlo sveta priviedol svojim osobným rozhodnutím Peter Pišťanek, Dolniak numero uno v mojom živote, ako som ho v dobrom volal vždy vtedy, keď som chcel špecifikovať jeho extra životné hodnoty, hoci s rukou na srdci som takmer vždy musel prisahať, že sú viac ako len podobné tým mojim! Bol pre mňa občas aj synak, chlapča, sopliak, lebo presne tento nadhľad dostala jeho dvadsiatka rokov časových úspor v našom reálnom žití a hoci sme naozaj neboli jedno telo jedna krv, ako sa hovorí spriazneným dušičkám, jeho odchod z tohto pozemského slzavého údolia ma šokoval a smútkom a žiaľom dlhodobe poznačil! To starodávne, mea culpa, mea maxima culpa je priznaním chyby, mojej tvrdohlavosti, lebo nebyť jej, mohli byť naše spoločné chvíľky bohatšie, ozajstnejšie a podľa jeho mierky hodnôt príjemnejšie, lebo čo už, všetko v našich životoch bolo potvrdením toho, podobné ako vajce vajcu, iba k milovníkom a obdivovateľom vzácnych mokov, s názvom koňak, ktorým sa Peťo s láskou koril, som sa nikdy v svojom živote nedopracoval.

Ešte som to všetko nestačil ani spoľahlivo zaevidovať, aby to až tak nebolelo a už mi prišla nová „jóbovka“ s oznamom, že už tu niet ani Kornela F., rodáka z Trenčína, ktorého sme všetci, čo ho poznali, obdivovali a mali radi, volali profesor humoru. Nič spoľahlivejšie si ako prívlastok pomenovania svojich skutočných vlastností nezaslúžil, iba ak ešte aj neuveriteľne dobrý človek a moje dumy sa stali z ničoho nič ešte neveselejšie. A ako keby toho nebolo viac ako dosť, telefonát od priateľa zo sveta športu avizoval správu rovnakého rangu – už ho niet, zomrel mladý, pamätáš, stretli sme sa pri basketbale v Prievidzi, predstavil nám ho tamojší „vládca“ toho skvelého športu, Ctibor Šturcel, odvtedy nám bol spriaznenou dušou –Ivan Ňinaj…

Takmer konškolák s Pišťankom, „mladá krv“, hovorili sme im a tento mládenec sa pre nás stal šíriteľom všetkého spojeného so športom, veď jeho profesia bola kultúrnym prínosom pre našu spoločnosť, bol športovým komentátorom v rozhlase i v televízii a hoci som si ho celý život doberal, pre absurdnosť toho mäkčeňa v priezvisku, čo dupľoval pôsobenie mäkkého i, mali sme k sebe blízko. Viete, šport mi bol a je v živote, presne tak, ako aj kultúra všetkým a hoci mal Ivan v svojom živote viac úžasných vzorov v profesii, celkom iste ho budem v spomienkach mať uloženého presne tam, kde mám mená Mašlonka, Zikmund…

A ešte stále v marci sa skončila životná púť aj Martina Porubjaka, osobnosti celkom mimoriadnej, lebo jeho život sa pre mňa stal nielen synonymom pojmu divadlo, ale veru aj niečím ešte mocnejším, lebo všetko moje rozhodovanie sa v roku 1989 spojilo s dejinami VPN a to bol tiež on! O voľajaké tri rôčky mladší, Prešporák, stretli sme sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď nastúpil ako dramaturg do D SNP v Martine, kde som bol celkom ako doma, rodinne, kamarátsky a prednostne slobodnou občianskou filozofiou, absolútne nepoplatnou komunistickej dominancii v štáte a hoci som to mal ako „samozvaný recenzent ich tvorby v denníkoch“ najjednoduchšie, boli sme dokladom úžasnej ľudskej vzájomnosti!

Takže tak, ten marec roku 2015 je, ako sa nadhľadom hovorí, naozaj vôbec nič moc! Cítim žiaľ, smútok a roztrpčenie, že osudy ľudí iba málokedy korešpondujú s osobným presvedčením, že radosť človeka je najväčšia iba v komplexnosti, ale verte mi, nie je v tom ani zbabelosť, už vôbec nie zúfalstvo, ba verte mi, je to naozaj iba pocit historickej vzájomnosti s tými, ktorým sa povinnosti na tejto, mojej ešte stále reálnej postati, skončili. Moje spomienky budú na tomto svete k ich sláve, celkom samozrejme a dovtedy, kým sa nenaplní aj môj čas.

Povinnosť strany Most – Híd byť zodpovednou ústavnou zložkou je. . .

17.08.2017

No veď to, už v predstihu mi bolo viac ako jasné, že to je voľačo viac ako len formalita, lebo rozhodnutie členov strany Most – Híd, predovšetkým teda jeho predsedu a autora jeho osamostatnenia viac »

Radšej nebudem nič hádať, ale toto je celkom iste bomba!

16.08.2017

Aby bolo jasné, takáto špecifikácia konštatovania je voľačo svojim spôsobom celkom zložité, lebo všetky tie správy, reportáže, hodnotenia koaličných kontaktov a predovšetkým informácie viac »

Veľká Británia je stredobodom svetovej pozornosti. ..

16.08.2017

Aby bolo jasné, som občan kontinentu s prívlastkom „ten čo je najstarší, dejinami ľudstva najbohatší a historicky celkom iste najcennejší“ – dobre si to uvedomujem a nemám naozaj žiaden viac »

Španielsko, mapa, Madrid

Španieli zastrelili piatich mužov, chceli zrážať autom chodcov

18.08.2017 03:00, aktualizované: 05:00

Španielska polícia v noci zo štvrtku na piatok zabila päť ľudí, ktorí sa v osobnom automobile pokúsili zrážať chodcov v meste Cambrils.

Barcelona, útok

Svetoví politici a aj športovci odsúdili útok v Barcelone

17.08.2017 22:07, aktualizované: 18.08.2017 00:16

Pri teroristickom útoku v metropole Katalánska zomrelo najmenej 13 ľudí a viac ako 100 bolo zranených.

fico

Fico: Konal som razantne, ale korektne

17.08.2017 20:00

Premiér Robert Fico je presvedčený, že vládni partneri sú schopní pokračovať ďalej. O situácii v koalícii poskytol exkluzívny rozhovor denníku Pravda.

Smolíková

Povedie ministerstvo školstva Smolíková?

17.08.2017 19:00

Takmer po roku a pol úradovania skladá minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) zbrane. Nohy mu podrazilo pochybné rozdeľovanie eurofondov za 600 miliónov eur.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,209
Celková čítanosť: 1947830x
Priemerná čítanosť článkov: 1611x

Autor blogu

Kategórie