Založ si blog

Prvoaprílová duma, alebo život by mal byť spravodlivejší

Považujem za svoju povinnosť priznať sa, predovšetkým sám sebe, že som svojim spôsobom pamätník mnohého, čo už treba považovať za poriadny kusisko ľudského života, lebo som to tu začal ako prírastok v rodine milujúcich sa manželov pred trištvrte storočím, dieťa, brat nádhernej a milovanej sestričky, tínejdžer, študent, medziiným aj  športovec na toľko podôb, že to vlastne dnes už vôbec nie je možné, ba aj v tej najšpičkovejšej možnej podobe, získal som vysokoškolský diplom, neskôr ešte jeden, prešiel som si obdobím utrpenia od spoločenského systému komunistov, tragédie, obáv a strachu, už aj o svojich najmilovanejších vlastných potomkov a s pokojom a pokorou priznávam, že to viac ako často bolelo až fyzicky! Ale čo už, prežili sme to, sme tu a môžeme spomínať a hoci by to malo byť teraz už iba „pohoda, klídek, tabáček“, realita je celkom iná!

Na začiatok zdôrazním, že v tom nie je vôbec tá absencia češtiny v našom národnom bytí, privykli sme viac ako spoľahlivo na skutočnosť, že to hravo zvládame aj bez ich spoluúčasti, ba už dokážeme na túto tému aj žartovať, včera sme ich porazili vo futbale 1:0 a tešili sme sa, no s nadhľadom, spomienky sú všetci ľudia, čo nielen mne, ale celkom iste nám všetkým neuveriteľne chýbajú! V priebehu tých dlhočizných rokov sa ich menoslov „pekne natiahol“, ak môžem o smutných udalostiach aj vtipkovať a tento rok, s odpustením, ten slogan a porekadlo – marec, poberaj sa starec, ma zasiahlo rovno nielen do zubov, ale predosvšetkým do srdiečka! V neuveriteľne krátkom období, keď už sa dni na konto noci predlžovali nezadržateľne a slniečko v nás a aj v prírode prebúdzalo ťažko utajovanú silu zrodenia nového života, ako keby naschvál a vari až plánovane, tú radosť a šťastie halili chmáry zlých správ. Nie som fatalista, nepatrím medzi tých, čo si cez utrpenie či bolesť iných pripomínajú, že my sme ešte stále tu, dýchame, máme právo žiť plnohodnotne a presne tak, ako sa nám zažiada, lebo v tej chvíli nám spravodlivosť ľudských osudov uštedrí frčku do nosa.

Nič si nemaľujem v optimistických farbách, v tej ružovej veru prednostne nie, ale tento, vraj prvý jarný, kalendárny mesiac, ako sme sa naučili viac ako optimisticky nazývať marec, sa v roku 2015 stal dokladom, že optimistické očakávania musia byť v tejto etape vlastného bytia viac ako opatrné! Prisahám, že si nerobím žiadnu zbierku nekrológov osobností, čo už sa stali pre mňa iba spomienkou, teda prestali byť živými, ale čo sa dá robiť, ak boli v mojom živote s prívlastkom známi, kamaráti, priatelia na život a na smrť, potom ich evidujem a ešte nikdy som neprežíval toľko smútku, bôľu a žiaľu ako teraz!

Budem predovšetkým sám k sebe spravodlivým, osud to doteraz vymýšľal v podobe skromnosti, odchody mojich milovaných a srdcu blízkych z tohto sveta režíroval takpovediac skromne, nenápadne, po troške, aby som veci vedel precítiť, všetko zvládal dôstojne a veru aj štatisticky presne, lebo je naozaj celkom iné, ak sa z vášho osobného života vytratí spoluobčan, dávna láska, partner z tenisu, kamarát, čo som rozumel aj jeho pohľadu, alebo taký, s ktorým som bol na tomto svete ako empatické dvojča, aj keď nás delili reálne kilometre, ale vďaka technike sme aj tak boli bytostne spolu. Jednoducho, tento marec bol krutý a surový, akurát v tejto sfére môjho reálneho žitia a aby som nevyzeral ako ohrdnutá a urazená osoba, čo sa iba nespravodlivo sťažuje sľubujem, že je to celkom iste iba žiaľ v mojom srdci a duši, viac nič!

Všetku tú nespravodlivosť na svetlo sveta priviedol svojim osobným rozhodnutím Peter Pišťanek, Dolniak numero uno v mojom živote, ako som ho v dobrom volal vždy vtedy, keď som chcel špecifikovať jeho extra životné hodnoty, hoci s rukou na srdci som takmer vždy musel prisahať, že sú viac ako len podobné tým mojim! Bol pre mňa občas aj synak, chlapča, sopliak, lebo presne tento nadhľad dostala jeho dvadsiatka rokov časových úspor v našom reálnom žití a hoci sme naozaj neboli jedno telo jedna krv, ako sa hovorí spriazneným dušičkám, jeho odchod z tohto pozemského slzavého údolia ma šokoval a smútkom a žiaľom dlhodobe poznačil! To starodávne, mea culpa, mea maxima culpa je priznaním chyby, mojej tvrdohlavosti, lebo nebyť jej, mohli byť naše spoločné chvíľky bohatšie, ozajstnejšie a podľa jeho mierky hodnôt príjemnejšie, lebo čo už, všetko v našich životoch bolo potvrdením toho, podobné ako vajce vajcu, iba k milovníkom a obdivovateľom vzácnych mokov, s názvom koňak, ktorým sa Peťo s láskou koril, som sa nikdy v svojom živote nedopracoval.

Ešte som to všetko nestačil ani spoľahlivo zaevidovať, aby to až tak nebolelo a už mi prišla nová „jóbovka“ s oznamom, že už tu niet ani Kornela F., rodáka z Trenčína, ktorého sme všetci, čo ho poznali, obdivovali a mali radi, volali profesor humoru. Nič spoľahlivejšie si ako prívlastok pomenovania svojich skutočných vlastností nezaslúžil, iba ak ešte aj neuveriteľne dobrý človek a moje dumy sa stali z ničoho nič ešte neveselejšie. A ako keby toho nebolo viac ako dosť, telefonát od priateľa zo sveta športu avizoval správu rovnakého rangu – už ho niet, zomrel mladý, pamätáš, stretli sme sa pri basketbale v Prievidzi, predstavil nám ho tamojší „vládca“ toho skvelého športu, Ctibor Šturcel, odvtedy nám bol spriaznenou dušou –Ivan Ňinaj…

Takmer konškolák s Pišťankom, „mladá krv“, hovorili sme im a tento mládenec sa pre nás stal šíriteľom všetkého spojeného so športom, veď jeho profesia bola kultúrnym prínosom pre našu spoločnosť, bol športovým komentátorom v rozhlase i v televízii a hoci som si ho celý život doberal, pre absurdnosť toho mäkčeňa v priezvisku, čo dupľoval pôsobenie mäkkého i, mali sme k sebe blízko. Viete, šport mi bol a je v živote, presne tak, ako aj kultúra všetkým a hoci mal Ivan v svojom živote viac úžasných vzorov v profesii, celkom iste ho budem v spomienkach mať uloženého presne tam, kde mám mená Mašlonka, Zikmund…

A ešte stále v marci sa skončila životná púť aj Martina Porubjaka, osobnosti celkom mimoriadnej, lebo jeho život sa pre mňa stal nielen synonymom pojmu divadlo, ale veru aj niečím ešte mocnejším, lebo všetko moje rozhodovanie sa v roku 1989 spojilo s dejinami VPN a to bol tiež on! O voľajaké tri rôčky mladší, Prešporák, stretli sme sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď nastúpil ako dramaturg do D SNP v Martine, kde som bol celkom ako doma, rodinne, kamarátsky a prednostne slobodnou občianskou filozofiou, absolútne nepoplatnou komunistickej dominancii v štáte a hoci som to mal ako „samozvaný recenzent ich tvorby v denníkoch“ najjednoduchšie, boli sme dokladom úžasnej ľudskej vzájomnosti!

Takže tak, ten marec roku 2015 je, ako sa nadhľadom hovorí, naozaj vôbec nič moc! Cítim žiaľ, smútok a roztrpčenie, že osudy ľudí iba málokedy korešpondujú s osobným presvedčením, že radosť človeka je najväčšia iba v komplexnosti, ale verte mi, nie je v tom ani zbabelosť, už vôbec nie zúfalstvo, ba verte mi, je to naozaj iba pocit historickej vzájomnosti s tými, ktorým sa povinnosti na tejto, mojej ešte stále reálnej postati, skončili. Moje spomienky budú na tomto svete k ich sláve, celkom samozrejme a dovtedy, kým sa nenaplní aj môj čas.

Je to neuveriteľné, ale aj tak pravda!

18.10.2017

Budem naozaj stručný, nič nebudem extra zdôvodňovať či vysvetľovať, všetko nechám na individuálne posúdenie pre tých, čo budú zvedavou súčasťou slovenskej reality a budú sa usilovať viac »

Presvedčivá radosť, osobné šťastie a dobré očakávanie

17.10.2017

Bola to úžasná nedeľa, v mnohom, očakávanom aj prekvapujúcom či priamo bonusovom a aj keď som sa v tom šťastnom rozpoložení rozhodol vám všetkým tie svoje zážitky predsa len priblížiť, viac »

Tento týždeň budú v Česku parlamentné voľby

16.10.2017

Ten čas preletel naozaj ako voda v bystrinke, čím naznačujem že nielen rýchlo, ale veru aj so zvukovou kulisou a spravodlivo, vôbec to nebolo milé či dokonca príjemné žblnkanie, ale búrlivá viac »

Detva

Investícia v Detve má nečakanú prekážku

18.10.2017 20:00

Investícia, o ktorej sa už hovorilo ako o hotovej veci a ktorá by mala priniesť do Detvy viac ako päťsto pracovných miest, je v ohrození.

Bratislavský samosprávny kraj, Sídlo úradu Bratislavského samosprávneho kraja

Kandidát na predsedu BSK Rastislav Blaško pozastavuje svoje rozhodnutie vzdať sa kandidatúry

18.10.2017 19:48

O ďalších svojich krokoch chce Blaško informovať na pondelkovej tlačovej besede.

Janušek

Exministrov SNS uznal súd za vinných

18.10.2017 19:25

Špecializovaný trestný súd (ŠtS) v Pezinku uznal Mariana Janušeka a Igora Štefanovova vinnými z machinácií pri miliardovom tendri. Uložil im za to dlhoročné tresty.

SIS, Bratislava, informačná služba

Bývalý siskár na čele kriminálneho úradu colníkov?

18.10.2017 19:05

Miesto po súčasnom šéfovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi by mal prevziať bývalý šéf kontrarozviedky SIS Ľubomír Arpáš.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,273
Celková čítanosť: 2062751x
Priemerná čítanosť článkov: 1620x

Autor blogu

Kategórie