Založ si blog

Prvoaprílová duma, alebo život by mal byť spravodlivejší

Považujem za svoju povinnosť priznať sa, predovšetkým sám sebe, že som svojim spôsobom pamätník mnohého, čo už treba považovať za poriadny kusisko ľudského života, lebo som to tu začal ako prírastok v rodine milujúcich sa manželov pred trištvrte storočím, dieťa, brat nádhernej a milovanej sestričky, tínejdžer, študent, medziiným aj  športovec na toľko podôb, že to vlastne dnes už vôbec nie je možné, ba aj v tej najšpičkovejšej možnej podobe, získal som vysokoškolský diplom, neskôr ešte jeden, prešiel som si obdobím utrpenia od spoločenského systému komunistov, tragédie, obáv a strachu, už aj o svojich najmilovanejších vlastných potomkov a s pokojom a pokorou priznávam, že to viac ako často bolelo až fyzicky! Ale čo už, prežili sme to, sme tu a môžeme spomínať a hoci by to malo byť teraz už iba „pohoda, klídek, tabáček“, realita je celkom iná!

Na začiatok zdôrazním, že v tom nie je vôbec tá absencia češtiny v našom národnom bytí, privykli sme viac ako spoľahlivo na skutočnosť, že to hravo zvládame aj bez ich spoluúčasti, ba už dokážeme na túto tému aj žartovať, včera sme ich porazili vo futbale 1:0 a tešili sme sa, no s nadhľadom, spomienky sú všetci ľudia, čo nielen mne, ale celkom iste nám všetkým neuveriteľne chýbajú! V priebehu tých dlhočizných rokov sa ich menoslov „pekne natiahol“, ak môžem o smutných udalostiach aj vtipkovať a tento rok, s odpustením, ten slogan a porekadlo – marec, poberaj sa starec, ma zasiahlo rovno nielen do zubov, ale predosvšetkým do srdiečka! V neuveriteľne krátkom období, keď už sa dni na konto noci predlžovali nezadržateľne a slniečko v nás a aj v prírode prebúdzalo ťažko utajovanú silu zrodenia nového života, ako keby naschvál a vari až plánovane, tú radosť a šťastie halili chmáry zlých správ. Nie som fatalista, nepatrím medzi tých, čo si cez utrpenie či bolesť iných pripomínajú, že my sme ešte stále tu, dýchame, máme právo žiť plnohodnotne a presne tak, ako sa nám zažiada, lebo v tej chvíli nám spravodlivosť ľudských osudov uštedrí frčku do nosa.

Nič si nemaľujem v optimistických farbách, v tej ružovej veru prednostne nie, ale tento, vraj prvý jarný, kalendárny mesiac, ako sme sa naučili viac ako optimisticky nazývať marec, sa v roku 2015 stal dokladom, že optimistické očakávania musia byť v tejto etape vlastného bytia viac ako opatrné! Prisahám, že si nerobím žiadnu zbierku nekrológov osobností, čo už sa stali pre mňa iba spomienkou, teda prestali byť živými, ale čo sa dá robiť, ak boli v mojom živote s prívlastkom známi, kamaráti, priatelia na život a na smrť, potom ich evidujem a ešte nikdy som neprežíval toľko smútku, bôľu a žiaľu ako teraz!

Budem predovšetkým sám k sebe spravodlivým, osud to doteraz vymýšľal v podobe skromnosti, odchody mojich milovaných a srdcu blízkych z tohto sveta režíroval takpovediac skromne, nenápadne, po troške, aby som veci vedel precítiť, všetko zvládal dôstojne a veru aj štatisticky presne, lebo je naozaj celkom iné, ak sa z vášho osobného života vytratí spoluobčan, dávna láska, partner z tenisu, kamarát, čo som rozumel aj jeho pohľadu, alebo taký, s ktorým som bol na tomto svete ako empatické dvojča, aj keď nás delili reálne kilometre, ale vďaka technike sme aj tak boli bytostne spolu. Jednoducho, tento marec bol krutý a surový, akurát v tejto sfére môjho reálneho žitia a aby som nevyzeral ako ohrdnutá a urazená osoba, čo sa iba nespravodlivo sťažuje sľubujem, že je to celkom iste iba žiaľ v mojom srdci a duši, viac nič!

Všetku tú nespravodlivosť na svetlo sveta priviedol svojim osobným rozhodnutím Peter Pišťanek, Dolniak numero uno v mojom živote, ako som ho v dobrom volal vždy vtedy, keď som chcel špecifikovať jeho extra životné hodnoty, hoci s rukou na srdci som takmer vždy musel prisahať, že sú viac ako len podobné tým mojim! Bol pre mňa občas aj synak, chlapča, sopliak, lebo presne tento nadhľad dostala jeho dvadsiatka rokov časových úspor v našom reálnom žití a hoci sme naozaj neboli jedno telo jedna krv, ako sa hovorí spriazneným dušičkám, jeho odchod z tohto pozemského slzavého údolia ma šokoval a smútkom a žiaľom dlhodobe poznačil! To starodávne, mea culpa, mea maxima culpa je priznaním chyby, mojej tvrdohlavosti, lebo nebyť jej, mohli byť naše spoločné chvíľky bohatšie, ozajstnejšie a podľa jeho mierky hodnôt príjemnejšie, lebo čo už, všetko v našich životoch bolo potvrdením toho, podobné ako vajce vajcu, iba k milovníkom a obdivovateľom vzácnych mokov, s názvom koňak, ktorým sa Peťo s láskou koril, som sa nikdy v svojom živote nedopracoval.

Ešte som to všetko nestačil ani spoľahlivo zaevidovať, aby to až tak nebolelo a už mi prišla nová „jóbovka“ s oznamom, že už tu niet ani Kornela F., rodáka z Trenčína, ktorého sme všetci, čo ho poznali, obdivovali a mali radi, volali profesor humoru. Nič spoľahlivejšie si ako prívlastok pomenovania svojich skutočných vlastností nezaslúžil, iba ak ešte aj neuveriteľne dobrý človek a moje dumy sa stali z ničoho nič ešte neveselejšie. A ako keby toho nebolo viac ako dosť, telefonát od priateľa zo sveta športu avizoval správu rovnakého rangu – už ho niet, zomrel mladý, pamätáš, stretli sme sa pri basketbale v Prievidzi, predstavil nám ho tamojší „vládca“ toho skvelého športu, Ctibor Šturcel, odvtedy nám bol spriaznenou dušou –Ivan Ňinaj…

Takmer konškolák s Pišťankom, „mladá krv“, hovorili sme im a tento mládenec sa pre nás stal šíriteľom všetkého spojeného so športom, veď jeho profesia bola kultúrnym prínosom pre našu spoločnosť, bol športovým komentátorom v rozhlase i v televízii a hoci som si ho celý život doberal, pre absurdnosť toho mäkčeňa v priezvisku, čo dupľoval pôsobenie mäkkého i, mali sme k sebe blízko. Viete, šport mi bol a je v živote, presne tak, ako aj kultúra všetkým a hoci mal Ivan v svojom živote viac úžasných vzorov v profesii, celkom iste ho budem v spomienkach mať uloženého presne tam, kde mám mená Mašlonka, Zikmund…

A ešte stále v marci sa skončila životná púť aj Martina Porubjaka, osobnosti celkom mimoriadnej, lebo jeho život sa pre mňa stal nielen synonymom pojmu divadlo, ale veru aj niečím ešte mocnejším, lebo všetko moje rozhodovanie sa v roku 1989 spojilo s dejinami VPN a to bol tiež on! O voľajaké tri rôčky mladší, Prešporák, stretli sme sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď nastúpil ako dramaturg do D SNP v Martine, kde som bol celkom ako doma, rodinne, kamarátsky a prednostne slobodnou občianskou filozofiou, absolútne nepoplatnou komunistickej dominancii v štáte a hoci som to mal ako „samozvaný recenzent ich tvorby v denníkoch“ najjednoduchšie, boli sme dokladom úžasnej ľudskej vzájomnosti!

Takže tak, ten marec roku 2015 je, ako sa nadhľadom hovorí, naozaj vôbec nič moc! Cítim žiaľ, smútok a roztrpčenie, že osudy ľudí iba málokedy korešpondujú s osobným presvedčením, že radosť človeka je najväčšia iba v komplexnosti, ale verte mi, nie je v tom ani zbabelosť, už vôbec nie zúfalstvo, ba verte mi, je to naozaj iba pocit historickej vzájomnosti s tými, ktorým sa povinnosti na tejto, mojej ešte stále reálnej postati, skončili. Moje spomienky budú na tomto svete k ich sláve, celkom samozrejme a dovtedy, kým sa nenaplní aj môj čas.

Zaslúžená odmena – chcel som byť divákom priameho prenosu!

23.01.2017

Celkom rád sa priznávam k svojej akurátnosti fanúšika väčšiny športov, že ich najradšej prežívam ako priamy účastník televíznej reportáže, čo je pri súčasnej ponuke televíznych spoločností viac »

Ešte naozaj neviem, čo mi bude prioritou, brexit či prezident Trump

22.01.2017

Ako občan Slovenska som presne v tejto chvíli svedkom dejinných udalostí, čo svojim rozsahom aj obsahom ovplyvnia aj internú situáciu v mojej vlasti a celkom prirodzene som voľbám prezidenta v viac »

V úlohe pamätníka, čo povinne spomína, som málo slobodným občanom

21.01.2017

V tejto podobe to moje konštatovanie ani nevyzerá byť celkom presvedčivé, lebo ako autor každého svojho príspevku na portáli som už od začiatku jeho realizácie „naozaj strojcom jeho a tým viac »

Smog

V mestách i obciach sa hromadí nebezpečný smog

23.01.2017 13:00

Na niekoľkých miestach na Slovensku namerali v posledných dňoch zvýšenú koncentráciu prachových častíc vo vzduchu.

protest proti Dúhovému Pridu v Bratislave, kotlebovci, ľsns, kotleba,

Novozámocký primátor neposkytne kotlebovcom priestory na míting

23.01.2017 12:57

Primátor mesta Nové Zámky Otokar Klein sa rozhodol neposkytnúť pre stranu Mariana Kotlebu priestory domu kultúry pre ich plánovaný verejný povolebný míting.

colnica, svrčinovec

Exstarosta Svrčinovca sa priznal k podvodu

23.01.2017 12:30

Polícia po dvoch rokoch ukončila vyšetrovanie bývalého starostu obce Svrčinovec. Ešte vo verejnej funkcii sa Juraj S. pokúsil predať budovu colnice.

lekar, zdarvotnictvo, chripka,

Chrípka pri Nitre zavrela 23 škôl, objavili sa i ďalšie prípady SARI

23.01.2017 12:08

V Nitrianskom kraji hospitalizovali uplynulý týždeň troch ďalších troch pacientov so závažným ochorením SARI, všetci sú napojení na umelú pľúcnu ventiláciu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 997
Celková čítanosť: 1595131x
Priemerná čítanosť článkov: 1600x

Autor blogu

Kategórie