Založ si blog

Šokujúce, veď aj ja som vlastne vojnový veterán

Reportáž z osláv Dňa víťazstva nad fašizmom z Liptovského Mikuláša som si pozrel veru aj opakovane a verte mi príčinou nebola účasť našich štátnych predstaviteľov v málo vídanej zostave, keď sa dali vidieť stáť vedľa seba prezident Kiska a premiér Fico, ale predovšetkým tá kôpka veteránov, čo boli sústredení na čestných postoch sediacich hostí, veď čo už, sú to všetko naozaj pamätníci. Ich spomienky ma však zaskočili, boli naozaj mnohoraké a interesantné a najviac ma prekvapili tie, čo mali vlastne podobu presne takých, aké mám veru aj ja! Vraj vedeli sme, kde boli guľometné hniezda, veď už sme mali vari desať rokov a uvedomil som si, že sa s nimi môžem pokojne porovnávať! Ba veru aj viac ako iba to, ešte som bol predškolákom, ale vojnu som prežíval presne tak, ako všetky zvedavé a ťažko ustrážiteľné deti!

A mám aj dôkaz, mám fotografiu naozaj unikátnu, presne do dvora nášho činžiačika, pod prostredný orech, čo bol pod našim kuchynským oblokom, spadla bomba zo spojeneckých bombardérov, čo mala zasiahnuť areál zbrojovky v našom bezprostrednom susedstve a našťastie nevybuchla, nuž ju po  nálete partia pyrotechnikov vykopala, chystala sa ju odviezť k Váhu a odpáliť ju, keď som sa tam celkom prirodzene vyskytol aj ja! Jasné, pekne ma na tú päťstokilogramovú potvoru posadili, odfotili a ešte sa aj zabávali na mojej mamke, čo im z toho obloka hrozila, vraj dajte ho dolu, veď sa mu voľačo stane!

Malo to dohru, pre väčšiu bezpečnosť sme sa všetci, okrem deda a ocina, čo chodili do služieb domobrany a hliadok pobrali do bezpečia Karlovej Vsi, kde stál rodný dom mojej mamičky vysoko vo vinohrade, odkiaľ som dovidel na Dunaj aj do Petržalky a zo zasklenej verandy som si akurát túto scenériu obzeral s veľkou záľubou – to viete, bolo vidieť lode! To však iba do času, lebo schválnosť osudu bola v tomto prípade škodoradostná, bombardovanie Appolky bolo naozaj peklo, tie sklíčka verandy prestali jestvovať vo chvíli prvých výbuchov a hoci sme všetko prestáli v pohode, už na druhý deň sme cestovali nazad na Považie, lebo následky toho zážitku boli preukazné – koktal som vraj naozaj ukážkovo a mamka potrebovala pre mňa pomoc od lekárov, ktorým verila!

A ešte niečo zo mňa urobila vojnového veterána, blížil sa front, väčšinu času sme všetci trávili v pivniciach a keď sa jedno popoludnie začali z fabriky vytrácať autá s Nemcami, prišla tá správa, že utekajú, za Váhom už sú Rusi a zajtra sú tu ako na koni!!! Jasné, medzitým utekajúce vojsko vyhodilo do  vzduchu most, bola to rana naozaj riadna a hoci som to všetko chcel vidieť na vlastné oči, ustrážili nás! Nepodarilo sa, ale ráno, keď som si odskočil urobiť potrebu, započul som na dlažbe pred domov kopytá koňa! V tom tichu to znelo fascinujúco, nuž som nedolal a naozaj, po našej ulici smerom k vrátnici fabriky pomaly a dôstojne kráčal kôň s vojakom v sedle a presne tak sa stalo, že som ako prvý občan vítal osloboditeľa!

Posadil si ma pekne pred seba, než sme prišli k vrátnici, už nad ňou viala zástava a obkolesilo nás mnoho ľudí, bol krik, radosť a než ma zdrapla mamka dozvedel som sa, že je to rumunský kapitán a dostanem taký világoš, že si to celkom iste navždy zapamätám! Lebo poslúchať sa musí a hotovo, ale žiadnu bitku si nepamätám, takže až taký hriešny som asi naozaj nebol!

Teda tak, takéto spomienky zrazu dostali celkom nový impulz. To vtedy, keď si kamera začala všímať naozajstných veteránov, v uniformách a začal som si presne na také osoby z môjho života spomínať celkom bytostne! V roku 1963 som promoval, nastúpil som na prezenčnú vojenskú službu do Martina a než som sa dozvedel, že veliteľom oddielu kam som nastúpil je fronťák, vtedy ešte iba major Kestler, jeho štábnym tiež pútnik z Buzuluku, major Kocura už aj si ma našiel doktor Hulej z ošetrovne, čo sme mali spoločnú s „tankánmi“, lebo zistil, že hrám stolný tenis a jeho rodná Belá presne takého ako som ja potrebuje a bolo rozhodnuté!

Ako absolventovi mi hrozilo, že budem musieť absolvovať dôstojnícku školu voľakde na Morave a pochopte, z Martina, kde bývala sestrička so švagrom, rovno v divadle, sa mi odísť naozaj nechcelo a tak som bol dva roky hráčom a obľúbencom v tej krásnej obci. Skamarátil som sa Milkom Hulejom na život a na smrť, ako sa to hovorí a vydržalo nám to veru až do tých čias, keď už bol primárom na očnom oddelení v Ružomberskej nemocnici, okrem slávy svojho lekárskeho kumštu šíril aj folklór, jeho manželka  Hanka bola speváčkou ľudových piesní z Liptovských Sliačov, naozaj preslávenou a ešte niečo celkom extra – na ošetrovni v kasárňach s ním slúžila zdravotná sestra, čo spolu s manželom, vojakom armádneho zboru, ako ošetrovateľka skončila s frontom a po oslobodení v Martine!

Pôvodom dcéra českých vysťahovalcov, ako vojak bola viac ako svojská, priznávam sa, že vlastne aj ako zdravotná sestra a keďže som mal na ošetrovni viac ako len protekciu, hoci som tam chodil aj do služieb, ako sanitár, nepadli sme si do oka! Zazlievala mi, koľko výhod mi doktor poskytuje, vždy ju tešilo, keď ma povinnosti staršinu oddielu trápili a priveľmi zamestnávali  a fakt, že som sa pod kuratelou nášho spoločného veliteľa dostanem domov, načierno samozrejme, vlastne každý týždeň ju rozčuľoval a zvestovala mi vždy s veľkým očakávaním – Kryštofiku, ja vas asi nenavidim, ať vas chyti a zabasnou, budu mít klid, ale jej sny sa nesplnili!

Rozlúčili sme sa teda pekne, aj keď náhlivo, cez povodeň na Dunaji v roku 1965 som koniec prezenčnej služby prežil akurát tam, v obrovskom  nasadení a s úžasnými zážitkami, ale verte mi, Maruška Pelcrová sa stala nezabudnuteľnou. Ale stretli sme sa, vari po dvadsiatke rokov, keď sa sestrička v Martine presťahovala na novú adresu a pri mojej prvej návšteve som pri zvonení pri jej dverách išiel otvoriť ja! Za dverami Maruška, verte mi skoro ju chytil zrádnik – Kryštofiku, co tu dělate jej však fungovalo spoľahlivo a sestrička sa dozvedela, čo som to bol tak naozaj za vojaka!

A teraz, hľadím na obrazovku, tam starenka, s výložkami na uniforme vari generálskymi a hlas informátora nám zvestuje, vraj sestrička, čo išla s frontom a aj titulok – Maruška Pelzrová!!! Nuž naozaj by som ju nebol spoznal, predsa len, tie roky sú nekresťanské, ale zistil som, že mi to spôsobilo naozaj úprimnú radosť! Bol by som rád, keby jej to voľakto dal prečítať, celkom iste by si na to Kryštofiku ja vas asi nenavidim spomenula celkom spoľahlivo, aj keď už sa moja sestrička dávno pominula a nie sú susedky, lebo čo už, na také časy a zážitky sa nezabúda! Ako som v titulku napísal, nič sa nedá robiť, aj ja som vlastne vojnový veterán!

Mocnár v podobe karikatúry

24.07.2017

S doznaním sa k účelovosti, že celkom dobre rozumiem poľskému politikovi Jaroslawovi Kaczynskému, čo je predsedom konzervatívnej politickej strany PiS v susednom Poľsku, že v sebe nenašiel viac »

Koalícia je v župných voľbách hanebne nejednotná

23.07.2017

Aby som bol v svojom výbere dovolenkovej témy politicky orientovaného blogu aspoň trošku v ponuke zhodnej s tým extrémom počasia, ktorým nás obšťastňujú meteorológovia – teda horúco, viac »

V čom sa svojim českým bratom vôbec nepodobáme

22.07.2017

Pochopiteľne, je toho naozaj viac, okrem dobre počuteľných aj viditeľných danostiach materinského jazyka je to predovšetkým národná kultúra, nádherne starobylá, v plynutí vekov zázračne viac »

Ivanka Trump a jej manžel Jared Kushner

Žiadne tajné dohody s Rusmi neboli, tvrdí Kushner

24.07.2017 20:06

Zať a poradca amerického prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner trvá na tom, že žiadny z jeho kontaktov s Rusmi nebol nevhodný.

kamión, ťažká technika, pole, nákladiak

Prevádzačovi v USA, v ktorého prívese našli mŕtvoly a dehydrovaných ľudí, hrozí trest smrti

24.07.2017 19:03

Šofér nákladného auta, v ktorého prívese našli policajti 39 dehydrovaných ľudí na pokraji smrti a ďalších osem osôb, ktoré už boli mŕtve, by mohol podľa texaských zákonov dostať aj trest smrti.

Libra, Británia

Finančná situácia britského obyvateľstva sa rapídne zhoršuje

24.07.2017 18:00

Finančná situácia britských domácností sa v júli zhoršila najrýchlejším tempom za tri roky. Domácnosti si nemôžu dovoliť veľké nákupy.

vlajka, Londýn, Veľká Británia, Westminster

Britskí rodičia smrteľne chorého dieťaťa boj za liečbu vzdávajú

24.07.2017 17:06

Britskí rodičia nevyliečiteľne chorého 11-mesačného Charlieho Garda už netrvajú na experimentálnej liečbe a chcú sa s lekármi dohodnúť na tom, ako by ich synovi mohlo byť umožnené zomrieť.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,180
Celková čítanosť: 1905410x
Priemerná čítanosť článkov: 1615x

Autor blogu

Kategórie