Založ si blog

Vtedy a dnes – dosť sa to na seba podobá!

Ak mám byť iba pravdovravný tak začnem tým, ako som sa v každom smere a ohľade chcel podobať na svojich predkov, v mnohom naozaj až osudovo dedične, no bude spravodlivé, ak všetko odštartujem mamičkou, ktorá mi bola v živote jednoducho všetkým, čo sa označuje osudový vzťah, nekonečná láska a veru aj nepriazeň osudu, lebo nás opustila ani nie štyridsaťročná, v dôsledku nevyliečiteľnej choroby, o ktorej sa vtedy v našich končinách vedelo neuveriteľne málo. Ako vysokoškolák som každý mesiac cestoval na čierny trh do Ostravy, od poľských mariňáckych pašerákov kupoval americké lieky, čo v svojej múdrosti a zvedavosti objavil otcov kamarát, lekár čo k nám prišiel pre veci lásky z Prahy a hoci to jej život o voľajaký ten rôčik predĺžilo, mojich promócií sa nedožila!

Po nej som zdedil neuveriteľne krásny vzťah k literatúre, lásku k slovu a deju, od malička, najskôr spolu a neskôr- to vraj keď už som bol veľký, teda tretiak – som už bábkové divadlo v sušiarni nášho činžiaku hrával detvákom z celej kolónie sám, pochopiteľne, svoje hry a možno naozaj škoda, že rovnako mocne ma ovplyvnili aj moji ostatní predkovia, všetko v mojom živote by bolo možno celkom iné!

Otec bol ligový futbalista, jeho vzťah  k športu ma sformoval tak akosi mimochodom a mesto a fabrika kde sme žili, túto sféru života spoločnosti podporovalo a doprialo športovať naozaj všetkým! Tak akosi samozrejme som sa venoval všetkému čo bolo v ponuke, samozrejme, okrem toho futbalu, aby som tatinovi nerobil konkurenciu, ale aj tak, vždy sme sa smiali, že okrem póla na koni hrám všetko, aj to iba preto, že kone u nás nikde neboli! Po maminom ockovi, dedovi Adovi som zdedil lásku ku knihám, tak trošku aj k mágii, iba k tej bielej, aby ste sa nebáli  a veru sa občas nechám zlákať vedieť, čo a ako to naozaj bude a vôbec to nie je „márne“, čo je síce jasná samochvála, ale predsa len ma veru vo všetkom, z čoho som „poskladaný najviac“ ovplyvnil dedo Ján, Amerikán, ockov tatino, človek jednoducho zázračný, prirodzene múdry, rozhľadený v celom svetovom dianí, občan s neuveriteľným kreditom v meste kde žil – jednoducho niekto, čo ma sformoval takpovediac ako svoje pokračovanie na tejto zemi!

Pochopte, dlho som nevedel, že to všetko čo na ňom obdivujem „ani nie je  až také dobré“, lebo po Februári 1948 sa jeho život zásadne zmenil, svoj v Amerike nedobudnutý majetok, čo v rokoch prvej republiky zveľadil pociťoval ako problém a predstavte si to, ešte do roku 1953, keď už takí ako bol on boli nepriateľmi „ľudovej demokracie“ na čele s komunistami – lebo kulak už mohol byť iba družstevník, alebo bol v base, už dávno všetko spojené s pôdou predal! V okolí skúpil v intraviláni viacerých dedín stavebné  parcely, časť kapitálu dostala podobu stavebného materiálu, uskladneného v našej stodole, čo bola veru aj scéna pravidelných pašiových hier v Malom Ríme, kde sme boli doma a už vtedy som dostal poučenie, ktorému verím až dodnes!

Tým čo tu vládnu teraz never ani nos medzi očami, a ani ich nepočúvaj, mne idú do ucha iba anglické vety z GB a USA a vidíš, všetko viem skôr ako ostatní, nemýlim sa, neškodujem a jediné čo ma robí smutným je iba to, že si môj a takého ťa bude poznať aj ten hnusný svet sluhov Moskvy! To viete, vtedy som ešte nevedel, že má pravdu tak ako vždy, kádrové materiály mi vtedy ešte nikto neviedol, ale potom, keď už som sa vyberal študovať do Prahy dramaturgiu na DAMU a bol som prijatý v predstihu, za úspechy, mi práve silu tejto inštitúcie pripomenul OV KSS, že kto to kedy videl, aby vzťah s dramatickým kumštom a nebodaj  literatúrou mal pohrobok takého Amerikána, čo je na večné veky nepriateľ nášho zriadenia!

A tak sa mi čelom otočili všetky tie športové základy a zásluhy, vyštudoval som Tv s biológiou a všetko sa odštartovalo dobre, rýchlo som sa dostal v rebríčku celkom nahor, s úspechmi aj zásluhami, ale potom prišla šanca stať sa iba profesionálom, nie verným občanom socializmu, lebo prišiel Dubček a jeho politika s ľudskou tvárou. Ani nehádajte, aké to malo konce, všetci to viete, prišli osloboditeľské vojská, režim ma „spravodlivo strestal zaradením medzi vyvrheľov spoločnosti ako nepriateľa socializmu“, začal som pracovať vo fabrike v profesii valcér farebných kovov, neskôr v ešte namáhavejšej drine na hlbokoťažnej,  pri výrobe dodnes používaných raketových striel s označením GRAD a to až do novembra 1989, keď ma robotníci vlastne z celého okresu postavili do čela VPN a aby ste vedeli, urobili dobre!

Boli sme prvým okresom v republike, čo dostal nové, už nekomunistické vedenie okresu a aj rovnaké vedenie okresného mesta, prečítajte si prvé číslo Verejnosti, je to na titulke, na dôkaz nášho prvenstva a tie časy, čo potom prišli, mi už ako slobodnému dospelákovi dovolili byť samým sebou! Ale aj tak, teraz všetkým, čo tento portál čítajú, na ňom debatujú a prezentujú svoje názory na svet okolo seba pripomeniem, že akurát vtedy, keď som ako nepriateľ režimu nastúpil do fabriky a začal byť odborníkom v manuálnej profesii, tá sféra práce so slovom, textom, príbehom mi začala chýbať až bytostne a stal som sa dopisovateľom v podnikových novinách, v kultúrnej sfére aj v celoštátnych printových médách. Všetkých v redakcii som poznal, ba s šéfredaktorom Janom sme spolu pískali basketbalovú ligu a oni poznali mňa, potešili sa a dostal som aj upozornenie, že „daj si pokoj, nevymýšľaj, budeme dávať na teba pozor, to vieš…“ ale môj nick eská, venovaný od samého začiatku vyznamenaným pracovníkom bol z ničoho nič najobľúbenejšou rubrikou – bolo to o obyčajných ľuďoch, predovšetkým veriacich, ako to už na Slovensku býva a medzi nimi som bol prijímaný s chválou, iba stranícky šéf fabriky mal veľa výhrad!

A potom sa stala vec, že jednu reportáž Jano neustrážil, bol k nám ohlásený na návštevu Štrougal , v honosnej budove riaditeľstva fabriky hneď od rána vo vstupnej hale na prízemí pristavili oba výťahy s otvorenými dverami, aby taký stranícky boss nemusel čakať a to, čo som o tom napísal sa páčilo vlastne všetkým, iba tomu vedúcemu tajomníkovi nie! A keď mu Jano „neprezradil“, kto to napísal, taký pamflet hanobiaci predsedu vlády, kto je to ten eská – hoci to, prisahám na všetko čo je mi sväté, vedeli všetci – prestal byť šéfredaktorom a stal sa zásobovačom! Ale na našom priateľstve sa nezmenilo vôbec nič, lebo čo už, byť služobníkom a poskokom sa normálne mysliacim ľuďom prejedalo už aj vtedy!

Zážitkov v tomto duchu bolo naozaj veľa, aj veľmi vydarené a keď už som sa stal slobodným občanom, bez tej ozdoby nepriateľ socializmu, všetky svoje sily som venoval potrebným zmenám v školstve, organizačným, legislatívnym, obsahovým, robota na príprave nových zákonov ma organicky spojila s poslancami starej Národnej rady a potom aj parlamentu a odvtedy sú moje spomienky na mnohých z nich „stále živé“! Neviem na ne zabudnúť a tá potreba o tom všetkom, čo je zasa okolo mňa, aj ako pre seniora, písať, na portál blogov  a to mi v mnohom to dávno prežité pripomína každodenne!

Nie je to ohrozenie vlastnej slobody, to naozaj nie, ale na cti a úcte vlastného mena celkom evidentne áno, lebo presne tí, čo nemali interes pomáhať novým časom k podpisu na podobe demokracie na Slovensku, sú teraz zvrchovanými pánmi. A ako takí majú za sebou „verných, zaslúžilých, oddaných, na večné časy spoľahlivých“, čo presne tak, ako v tých podnikových novinách striehnu, čo som si zasa vymyslel, koho očierňujem, na koho ukazujem prstom a koho kritizujem, a hlavne, dokedy ešte!!?

Jasné, o demokracii či o slobode slova a názoru v tom nenájdete ani len slovko, kdeže, ale ináč som všetko, na čo zlé a nehodné si len spomeniete. Skúšal som sa prieť, rovnocenne, no môj povraz bol vždy kratší, dostal som trest, dištanc, čo je športová terminológia, stupňujúci sa, potom som sa dožadoval ochrany pred urážkou a pohanou, lenže čo už, je to celkom nedokonalé a veru aj  účelové, takže teraz už to nechávam iba na adminov. Čo  s portálom urobia, tak to bude, moju produkciu to však neovplyvní, presne tak, ako aj vtedy, lebo  ako keby naschvál, je to písanie o rovnakých ľuďoch a v rovnakých intenciách tej i tejto doby, takže naozaj nič nové pod slnkom!

Iba ak fakt, že vtedy to médium bolo printové, toto je elektronické, ale v konečnej podobe ma záujem o moje články uspokojuje. Čo ako tvrdohlavo a s akou nenávisťou ma tých zopár poslušných vojakov vládnej moci haní, preklína a opľúva , všetkému dám celkom voľný priebeh, je to na správcoch, mne už robí dobre iba záujem ľudí z naozaj širokého okolia, čo prídu hľadať aj podporu a pomoc osobne, veľakrát a predovšetkým, obec celkom anonymných čitateľov!

Som tu v ponuke iba trinásty mesiac, prečítalo si ma už naozaj takmer pol milióna čiatateľov a verím si, že svet na Slovensku je naozaj taký demokraticky spravodlivý, že aj občan s takýmto osudom aký som mal ja nebude iba  odsúdeným, ak nie priamo na smrť, tak na verejný pranier,ale veru aj dobre a s porozumením akceptovaný!

Radšej nebudem nič hádať, ale toto je celkom iste bomba!

16.08.2017

Aby bolo jasné, takáto špecifikácia konštatovania je voľačo svojim spôsobom celkom zložité, lebo všetky tie správy, reportáže, hodnotenia koaličných kontaktov a predovšetkým informácie viac »

Veľká Británia je stredobodom svetovej pozornosti. ..

16.08.2017

Aby bolo jasné, som občan kontinentu s prívlastkom „ten čo je najstarší, dejinami ľudstva najbohatší a historicky celkom iste najcennejší“ – dobre si to uvedomujem a nemám naozaj žiaden viac »

Teda poviem vám, realita vládnej koalície je v podobe celkom pesimistickej

15.08.2017

Svoje očakávania naplánovaného stretnutia koaličných partnerov sediacich v súčasnej vláde som verejnosti priblížil avízom, že bude v utorok 15. augusta o sedemnástej hodine, lebo taká bola viac »

alkohol, vodka, nalievať, piť, opitý, pohárik, poldeci,

Primátor Popradu Švagerko šoféroval opitý

16.08.2017 20:37

Policajná hliadka zastavila pri popradskom cintoríne biele motorové osobné auto, ktoré šoféroval popradský primátor Jozef Švagerko.

porošenko, Južmaš, ukrajina

Porošenko nariadil prešetriť správy o dodávkach motorov do KĽDR

16.08.2017 20:21

Ukrajinský prezident Petro Porošenko nariadil prešetriť správy o údajných dodávkach raketových motorov vyrábaných na Ukrajine do Severnej Kórey. Prezident to oznámil na facebooku.

Michal Horsky

Horský: SNS nemá inú cestu, iba konflikt ukončiť

16.08.2017 20:00

Fico v hodine dvanástej ukončil štádium vládnych improvizácií žiadosťou, aby predseda SNS nominoval nového ministra školstva, povedal politológ Michal Horský.

sledovanie, špehovanie, internet, zlodej, krádež, identita,  kyberzločin, hacker

Škótsky parlament čelí kybernetickému útoku

16.08.2017 19:54

Škótsky parlament čelí kybernetickému útoku, zabezpečenie systémov sa ale hackerom prelomiť nepodarilo. Parlament uviedol, že ide o takzvaný útok hrubou silou.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,208
Celková čítanosť: 1945541x
Priemerná čítanosť článkov: 1611x

Autor blogu

Kategórie