Založ si blog

Ústav pamäti národa je pre väčšinu Slovákov terra inkognita

Viete, ak náhodou patríte k tým občanom tejto krajiny, čo svoju odbornú, alebo životnú kariéru zahajovali po novembri 1989, lebo z viacerých dôvodov a príčin sa v priebehu rokov trvania ČSSR nemohli zamestnať v sfére, pre ktorú dosiahli predpísané vysokoškolské vzdelanie, museli svojmu zamestnávateľovi predložiť doklad so zvláštnym pomenovaním a predovšetkým významom. Bolo to Osvedčenie Federálneho ministerstva vnútra Českej a Slovenskej federatívnej republiky, ktoré stanovovali predpoklady, ktoré osoby môžu vykonávať funkciu v štátnych orgánoch ČSFR a Českej či Slovenskej republike, vydané a podpísané ministrom vnútra. Dostalo to predikát osvedčenie lustračné, v tých časoch bolo výhradnou podmienkou pracovať v štátnej sfére a pre mňa sa stalo naozaj návratom do slobodného života občana v slobodnom štáte.

Menovanie za riaditeľa školskej správy v Považskej Bystrici, kde som už od decembra 1989 riadil Odbor školstva na ONV bolo podmienené takýmto dokladom a ten, podpísaný vtedajším ministrom federálnej vlády Jánom Langošom, s dátumom 19.3.1992, v ktorom sa oznamuje, že nie som evidovaným  ako osoba uvedená v §2, odst.1, písm. a/, b/  alebo c/ zákona číslo 451/1991 Zb., čím sa potvrdzovala moja bezúhonnosť a česť a môžete mi veriť, že ten dokument je dodnes pre mňa dôležitou pamiatkou! Vysvetľuje celkom prirodzene, ako sa ku mne za socializmu správala „strana a vláda“, čo bolo „pomnožné pomenovanie“ KSČ, jej rozhodnutie zakázať mi pracovať v školstve, vykonávať akúkoľvek verejnú činnosť a diskreditovať členov mojej rodiny, samozrejme aj detí a v kontexte s tým, čo je obsahom tejto glossy je to dôkaz viny a zločinov tých vládcov!

Aby ste boli spoľahlivo zorientovanou občianskou komunitou, tak veru po roku 1968, keď sa „zodpovedne“ hodnotili vzťahy školských zamestnancov k ZSSR a k „jeho úlohe nášho ochrancu“ sa mi k zlému triednemu profilu – rodina môjho otca, teda presnejšie, môj milovaný dedo, bol až do znárodnenia majiteľom poľností, žil dlho v USA, kde zbohatol a kde sa aj môj otec narodil a udržiavali s tamojšou rodinou „nebezpečné kontakty“, ba pripočítali mi aj obvinenie, že ešte aj ten zradca Dubček mal moju priazeň  a najviac „mi zavaril“ predovšetkým fakt, že ten august 1968 odsudzujem a odmietam! Už v 1970, v dokonalosti vtedajšej moci bolo jasné, to viete, normalizácia, že som nepriateľ socializmu, som nehodný pracovať v školstve a musel som odísť do výroby. Jasné, bolo nás takýchto  dosť, tie roky v hutníckych profesiách som zvládal ku cti a veru aj k sláve a keď som už ako slobodný občan mal poverenie vlastne celého okresu, viesť akcie VPN verejne, bola to úžasná česť a zodpovednosť!

Všetko sa nám darilo, zo Strojární ma uvoľnili, vytvoriť celookresný aktív z tých najspoľahlivejších bola úžasná povinnosť získať nad komunistami – ešte stále pri moci, prevahu a výsledkom mojej práce bola celoštátna priorita! V Považskej Bystrici sa vedenie ONV dobrovoľne vzdalo, prijalo návrh môjho menovania nových, už spoľahlivých a čestných osôb a odstúpilo a mám na to dôkaz ako verejnú listinu! Prvé číslo Verejnosti, na titulnej strane, to zvestuje všetkým v tejto krajine a šokujúce,  rovnako to  dopadlo aj s vedením mesta a na tie voľby do nového mestského zastupiteľstva jednoducho nikdy nezabudnem! Pochopte, zásady demokracie boli všetkým neznáme a prisahám, bolo to pre všetkých ako siedme nebo. Vrátim sa však radšej k všednosti spomienok, mám potrebu hovoriť na tému objavenú už nebohým ministrom Langošom, teda o Ústave pamäti národa a príčinou toho všetkého nie je žiadna nostalgia, ale výročie – je tu august! Nič okrúhle, teda 47 rokov tak naozaj nikomu nepripadá, ale mňa to jednoducho nabáda byť akurátnejší než inokedy, lebo uznajte, ak napíšete tie numerá v obrátenom poradí, je to môj  reálny vek, teda 74 a ako sa hovorí čo už, je to dobrý dôvod spomínať!

A na úlohy či povinnosti ÚPN tak akosi tiež v extra podobe, lebo už naozaj dávno to nie je inštitúcia presne v tej podobe a predpísaných povinnostiach, ako ju Ján Langoš ustanovil. Mnohé sa zmenilo, nielen adresa a mená zodpovedných a všetky tie kontinuálne sa hromadiace problémy, dané dodržiavaním pôvodného štatútu a personálnej  agendy, ma naozaj viac ako len mýlia. Ako keby sa všetko z obsahu povinnností tejto ustanovizne zredukovalo výberovo, vedenie tejto republiky v súčasnosti väčšinu svojho interesu zameriava na problematiku tzv. Slovenského štátu a s troškou nostalgie ešte aj hlbšej histórie našej národnosti a šokujúco, čas do novembra 1989 – teda celkom iste pre mňa a pre tých mnohých, ktorým červený diktát „polámal“ predstavy o občianskej slobode a  výsadných právach a teror trvania vlády KSČ a KSS ako keby tu ani nikdy nebol! Teda maďarizácia v ponuke je, odsudzuje sa a je výstrahou, rovnako tak nehodná je úcta k Hlinkových následovníkom a Tisovým súkmeňovcom, veď to je mementom národnej hrôzy a najlepšie by bolo na tie časy od roku 1938 vari až po začiatok SNP zabudnúť a vygumovať ich z našej histórie, ale ruku na srdce, na čo sa zjednodušili a zredukovali zločiny a hriechy červenej moci je výsmech pre všetkých občanov!

Udavači, žalobaby, tajní spolupracovníci, donášači klebiet za úplatu a výhody, ak teda chcete, tak spolupracovníci s tajnou políciou komunistov, agenti – jednoducho spodina spoločnosti slúžiaca režimu do roztrhania tela, lebo to bol vraj dobrý džob, jednoducho vraj eštébaci  a kto chce, ten tomu aj uverí! Presne takto to vymysleli dediči tých, ani nie tak dávnych zločinov voči ľudskosti, lebo pochopte, všetko má inú podstatu a réžiu.

Vinníci, teda tí naozajstní, sú samozrejme riadiace kádre tej strany, jej ideológovia a fakt, že je ich akurát teraz ešte vo vedení Slovenskej republiky taká sila svedčia o tom, že sa akurát o týchto faktoch nehovorí naozaj nič! Ako keby to nikdy nebola pravda a najlepším dôkazom sú aktivity Smeru a Fica, pri hľadaní vhodných šéfov ÚPN! Vyberá sa účelovo, nič kontroverzné sa nepreferuje, vlastné hniezdo nemusí mať hnoj, lepšia je nevedomosť a totálny výpadok pamäti, takže nič sa nedá robiť, ÚPN by sa mal stať voľajakou formálnou historickou ustanovizňou a nie inštitúciou aj s politickými povinnosťami k ľuďom a dobe, lebo nič sa nedá robiť, už dávno to nemá v popise práce! A tak je teda inštitúcia, s tým skvele znejúcim pomenovaním Ústav pamäti národa, pre tento národ voľačo celkom iluzórne svojim obsahom aj poslaním, vlastne naozajstná zem neznáma!  To viete, na škodu vecí, k hanbe našej národnej cti a histórie a som si viac ako istý, že ak by som to aspoň raz na plnú hubu všetkým nerozpovedal, hanbil by som sa byť Slovákom! Teda roduverným, lebo teraz už bude vedieť naozaj každý, že v ponuke sú veru naozaj všelijakí.

Osobnosti v našich dejinách sú pre nás povinná realita

23.04.2017

Dobrovoľne sa priznávam, že dumať o osudoch tých, čo svoju prítomnosť v plynutí času našou históriou prezentujú celkom spoľahlivo dôkazmi, na všetky povolené spôsoby spoločenských štatistík, viac »

Jeden nedaj sa, druhý neboj sa, hrdinovia to však naozaj nie sú

22.04.2017

Nech je takéto tvrdenie čo aké nepresvedčivé, ak vám prezradím, o ktorých osobnostiach nášho verejného života sa tu bude meditovať pochopíte, že v ničom nepreháňam, skôr naopak, krotím viac »

Pomaly sa tešte, ak ste šťastní, tak sa dočkáte

21.04.2017

Patrím medzi tých dôchodcov, čo sú už v tejto kategórii občanov spoľahlivo doma, ovládajú svoju minulosť, teda krajšie, históriu, ba aj k tým, čo boli informovaní, že v dôsledku zmien viac »

trump, sýria

Trump odsúdil popieračov holokaustu a vyhlásil vojnu antisemitizmu

25.04.2017 20:08

Americký prezident Donald Trump odsúdil tých, ktorí popierajú vyvraždenie šiestich miliónov židov nacistami počas druhej svetovej vojny.

parlament, nrsr,

Obálková vojna v parlamente

25.04.2017 20:00

Zákonodarci prú o to, či kvôli ich bezpečnosti majú vybratí zamestnanci Národnej rady kontrolovať a otvárať listy, ktoré im tam posiela verejnosť.

Fico, kažimír

Jadro EÚ aj so Slovenskom

25.04.2017 20:00

Slovensko sa ide zaradiť ku krajinám, ktoré môžu inkasovať viac európskych zdrojov. A to pri hlbšej integrácii v EÚ.

Jozef Tiso

Vedu vytlačil obdiv k vojnovému zločincovi

25.04.2017 19:37

Akcia venovaná osobe prezidenta Slovenského štátu Tisa, ktorej organizátori dali prívlastok vedecká, bola v duchu oslavy tohto odsúdeného vojnového zločinca.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,085
Celková čítanosť: 1744575x
Priemerná čítanosť článkov: 1608x

Autor blogu

Kategórie