Založ si blog

Účelovosť vládcov Slovenska vyráža dych!

Celkom očakávane sme si viacerí, na spomienkach z histórie a udalostiach, čo po nich nasledovali zainteresovaní, tých 47 rokov pripomenuli  osobnými kontaktami a stretnutiami, lebo vojenský zásah vojsk Varšavskej zmluvy, pod velením sovietskej armády sa stal príležitosťou pripomenúť si tie dávne časy, keď sa krajina, v ktorej dodnes žijem, stala priestorom tej najhoršej podoby uzurpácie moci. Politickou mocou komunizmu, vtedy v podobe „slávnej šestiny sveta tábora socializmu“, s podporou Poľska, NDR, Maďarska, Bulharska presne tak, ako velila charta vzájomnosti socialistických krajín z tých čias a tak trošku som smútil, že som sa dal presvedčiť k pasivite  a 21. august 1968 si budem pripomínať len ako výročie tragédie všetkých národov na tej udalosti zainteresovaných! Teda voľačo ako spoločný hriech, ale napokon som prianie väčšiny kamarátov aj tak akceptoval a uznal, že naša aktuálna životná realita ani len spomienkam na voľačo iné než také, pre národ tragické a bezvýchodiskové, nedáva možnosti.

Už s odstupom tých zopár hodín je mi však celkom jasné, že veru ktohovie, či to bolo dobré rozhodnutie, lebo vtedajšia moc spravujúca Československo a tá, čo teraz u nás vládne osobným diktátom Fica, premiérom vlády a predsedom strany Smer Slovensku, v celkom rovnakej podobe zvrchovanosti ako vtedy je dôkazom, že čas naozaj nie je spoľahlivým správcom spomienok a hoci sa mi naozaj prieči takto to napísať – veru ani  len obyčajnej pravdy.

Spomienkové slávnosti v Bratislave či v Košiciach, pri pamätných tabuliach, čo násilie a smrť pre náš národ, v réžii spojeneckých vojsk komunizmu pripomínajú ten ozbrojený zásah vojenskej moci naozaj navždy, ako nezabudnuteľné memento  násilia a hrôzy boli korektnou, ale veru aj výhradne formálnou panichýdou, lebo prisahám, komunisti, čo u nás vládli až do novembra 1989 urobili naozaj všetko pre to, aby 21. august spoľahlivo zostal iba všedným dátumom – nič viac! Aby sa naozaj spoľahlivo zabudlo, čo sa to vtedy stalo, v koho réžii a s koho zodpovednosťou a aby bolo navždy jasné, akurát voľačo takéto! Pochopte, pamätajte a zaprisahajte sa – to je pre tých, čo v tom žili a ako sa ich to bytostne dotklo, najväčšia pokora žitia – naozaj bez možnosti zabudnúť či akceptovať!!!

Pochopte, tá Bielikova fotografia muža pred tankom, s odhaleným hrudíkom sebaobetovania za národnú slobodu je síce naozaj úžasný symbol, ale nič sa nedá robiť, aj obyčajná realita a z takých ako bol on sa stali práve v tej chvíli nepriatelia socializmu! Stratili práva a slobody občanov, spolu so svojimi rodinami a na dlhé roky boli dôkazom, za čo to ten režim komunizmu a socializmu, za akú hrôzu, je výhradne zodpovedný a tak to súčasníkom pripomeniem tak akosi spoľahlivejšie! Aby sa nezabudlo, aby sa navždy vedelo a to veru aj napriek tomu, že tie pojmy, z ktorých mám dodnes hrôzu sú alikvótnou súčasťou pojmu ľavicová filozofia, alebo podoby vládnutia, alebo ešte lepšie, rozhodovania v réžii straníkov a vodcov takejto politickej strany a pokojne napíšem, že veru áno, reč je naozaj a akurát o strane Smer!

Spravodlivo, nikto z jej súčasnej členskej základne nie je za nič v takomto duchu osobne zodpovedným a to naozaj nielen preto, že alebo nebol, alebo bol nevinné dieťa, ale v každom prípade preto, že nemal vôbec nikdy a nič spoločného s Alexandrom Dubčekom! Tým reformátorom, čo sníval o socializme s ľudskou tvárou a ktorý dostal predikát zločinca priamo z Moskvy, od vládcu Brežneva, v podobe nepriateľ socializmu a zradca vlastného národa a na to naozaj stačí iba si prezerať všetky dobové písomnosti a hľadať odpovede – čo si tak naozaj myslíte o tých, čo podľa toho kréda potom  žili a tomu všetkému slúžili!? Bolo to normálne?! Ťažko, ba isto nie, to výhradne iba normalizačné a nehumánne, stále komunistom podriadené a slepo slúžiace a iba v ukrivdenom národe sa všetko celkom samozrejme posunulo až k tej celonárodnej túžbe konečne žiť slobodne!

Pre takých ako som ja je to jasné, ale s prepáčením, vás všetkých ostatných, s čistými rukami a svedomím v kontexte s takou samozrejmosťou naozaj neinteresuje voľačo také,  ako je potreba ľudí  žiť v spoločnosti v symbióze so spravodlivosťou a zákonmi presne tak, ako sme si to sľubovali v zamatovej revolúcii??  Pochybujem, som si celkom istý, že toľko cynizmu a nehumánnosti žiaden normálny človek v svojom svedomí stráviť nedokáže, ale pokojne odprisahám, takí tu naozaj sú! V tej chvíli vzopnutia sa národa k slobode a zákonnosti pokojne žili ten svoj život „závislákov  režimu oddaných“, nič neregistrovali, nedali sa v ničom obmedzovať a tak o nich prezradím iba to najdôležitejšie – túžba po slobode, nezávislosti a potreba o ne na novembrových námestiach bojovať v tom naozaj nie je a ani nebola! 

Akurát o takýchto osobnostiach mám teda „spoľahlivú mienku“, sú navždy poznačení závislosťou na minulosti svojej osobnej kultúry a princípov bytia v spoločnosti  a nepochybujem ani o tom, že účelovosť, ak je výhodná a pre nich prospešná, dostane vždy prednosť! Ale aj tak, reportáž z cintorína v Bratislave, od jedného, pre Slovensko naozaj pamätného hrobu, ma v kontexte s takýmto tvrdením celkom konšternovala!

Kto nevidel, ten naozaj neuverí, ale pri hrobe Alexandra Dubčeka, naozaj toho „kontrarevolucionára“ voči komunizmu a socializmu sa okrem jeho obdivovateľov, priateľov a rodiny dal vidieť aj spolok  celkom iste suverénnych a dobre oblečených občanov, medzi ktorými som naozaj väčšinu poznal ako s prepáčením –  členov ústredného komitétu strany Smer! A potom, keď priamo predseda tej strany Fico mal  toľko guráže, že na jeho hrob položil kvietok, ako vraj spomienku na udalosti spred   47 rokov, stratil som všetky zábrany, zalomcoval mnou spravodlivý hnev a Slovensko vedz, ak už tomuto aktu znesvätenie našej pamiatky nebude voľakto zo spravodlivých Slovákov celkom prirodzene rozumieť, potom si ako národ svoje miesto pod slniečkom slobody ľudstva vôbec nezaslúžime!

Veď pochopte, človek s predikátom čestný, zodpovedný a spravodlivý voľačo na tento spôsob vypočítavosti a falošného prestierania nedokáže ako realitu akceptovať ani len v zlom románe, či ako príklad povinností pomocníka pekla a nám to osud ponúkol v dôkaze in natura, nuž a takéto ponaučenie sa naozaj ignorovať nedá! Slováci, som si celkom istý, že odteraz je vám realita a podoby našej budúcnosti celkom preukazné, voľačo takéto nesmieme akceptovať, veď to  je jednoznačne naša velikánska hanba! Ináč to pomenovať neviem a ani nechcem – táto spoločnosť im už nikdy nesmie poskytnúť priestor a dať príležitosť po našej národnej identite šliapať!

Je pred nami voľačo celkom neisté – to je charakteristika brexitu. . .

15.12.2018

V žiadnom prípade a naozaj nikoho osobne nebudem presviedčať, že dohovor britskej premiérky Mayovej, čo bol koncom novembra veľkým kontaktom, medzi ňou a európskou 27, ako môžeme svetu predstaviť viac »

„Byť v rokoch“ nie je žiadna patália. . .

14.12.2018

Štatistiky, vlastne o všetkom, sa v krajinách spoločenstva EÚ stali materiálom používaným celkom samozrejme a s dôverou a tak som s pocitom vnútornej pohody akceptoval aj tú ich podobu, čo viac »

Poučenie by malo byť vždy korektné a spoľahlivé. . .

14.12.2018

Moju úvahu o nákupe amerických stíhačiek F – 16, čo sa pôvodne nemali nakupovať, lebo ministerstvo obrany a jeho šéf Gajdoš si ten nákup vymyslelo a veru aj uskutočnilo výhradne vo vlastnej viac »

bratislava, hrad

Bratislava začne rok 2019 v rozpočtovom provizóriu

15.12.2018 10:00

Nový primátor Bratislavy plánuje preveriť finančnú kondíciu mesta a avizuje, že chcú spustiť audity na viacerých úrovniach.

shutterstock 1228672159

VIDEORECENZIA: Prvý čínsky mobil s nárokom na trón

15.12.2018 10:00

Huawei Mate 20 Pro je prvý čínsky telefón, ktorý má právo nárokovať si na titul tohtoročného kráľa mobilov.

Scott Morrison

Austrália uznáva západný Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela

15.12.2018 09:36

Veľvyslanectvo sa však z Tel Avivu do Jeruzalema nepresťahuje dovtedy, kým sa v izraelsko-palestínskom konflikte nedosiahne mier.

euro, peniaze, mince

Rozpočet eurozóny má zblížiť krajiny s eurom, bude súčasťou rozpočtu EÚ

15.12.2018 09:21

Budúci rozpočtový nástroj pre konvergenciu a konkurencieschopnosť eurozóny bude mať za cieľ pomôcť zblížiť krajiny so spoločnou menou.