Založ si blog

Zlato aj s vesmírnymi poctami!

V nedeľu popoludní, presne o 16 hodine, som si sadal k televízoru s veľkým očakávaním, avizovaný priamy televízny prenos z cyklistických majstrovstiev sveta z USA, z mesta Richmond, vraj krásneho a neuveriteľne populárneho, lebo je rodiskom najväčšieho počtu doterajších amerických prezidentov, začínal s neuveriteľnou ambíciou, udržať našu pozornosť viac ako šesť hodín, lebo presne taký bol časový rozvrh pretekov mužov o individuálny titul majstra sveta na ceste.  Napokon to však bolo celkom ináč, scenár vysielania bol predsa len vynaliezavejší, ponuka retrospektívy cyklistických udalostí v prebiehajúcej sezóne, aj s komentármi, v širokej ponuke medzinárodnej produkcie dokázala udržovať divácky interes a s malou pomocou, predovšetkým futbalových prenosov z britskej a francúzskej ligy na iných programoch som sa „preklikal“ až do chvíle, keď bola na pretekoch v Richmonde pred pelotónom pretekárov posledná tridsiatka kilometrov.

To už som samozrejme v takých súkromne načasovaných ponukách priameho prenosu prežil viac ako 200 kilometrov tej obvyklej cyklistickej nudy, keď vidíte cyklistov v pestrofarebnej ponuke svojich dresov hadiť sa ulicami mestského okruhu a tentoraz to bolo interesantné o to viac, že v závere každého, kúsoček viac ako 16 kilometrového okruhu, bolo osviežením opakované stúpanie na prudký kopček a keby len to – po mačacích hlavách, ako voľakde na európskej klasike  a práve tam sa dalo umenie jazdcov a ich trénovanosť obdivovať s úžasom. Nepochybujte o tom, že som v tej farebnej ponuke trpezlivo hľadal toho svojho favorita, jasné, Petra Sagana, či jeho dvoch partnerov, brata Juraja a kamaráta Kolářa, ale ako sa hovorí, nemal som šťastie. V žiadnom z únikov neboli, priznávam sa, zo zotrvačnosti spomienok som vo farbách pelotónu  hľadal ten klasický, slovenský modrý dres so šikmou trikolórou a celý ten dlhočizný čas som iba veril, že Sagan je jednoducho presne tam, kde byť má, alebo byť chce a má naplánované.

To až potom, keď sa na čele pretekov sformovala skupina vari päťdesiatich jazdcov a tá masa pretekárov už dostávala aj svoje osobné mená som zistil, že hurá,  Sagan je naozaj tam kde byť má a všetok ten strach, keď na záberoch boli na čele pelotónu prekári Holandska, Belgie, Fancúzska, Talianska a veru aj Poľska, v ponuke aj šiestich, pekne za sebou „zoradených vláčikov“, ma prešiel. Lebo  ho bolo naozaj cítiť, štýl a spôsob jeho jazdy mal prejav sily a sebavedomia a prekvapujúco biely dres, aj so zahraničnými nápismi mi predsa len dával nádej, že je to v ňom presne tak, ako som dúfal – túžba vyhrať je viac ako len nádej!

A potom, v poslednom kole a presne v tých stúpaniach po dlažobných kockách, sa z ničoho nič stalo presne to, čo na veľkých pretekoch urobil teraz premiérovo – zabral, zrýchlil a všetkým ukázal viac ako presvedčivo, čo má natrénované tak naozaj a čo na týchto pretekoch o dres majstra sveta chce tak naozaj! A šliapal a viedol svoj bicykel fenomenálne, bol hlavnou hviezdou prenosu dlhočizné zábery, bolo vidieť a cítiť, že telo a hlava sú jedna súčiastka dokonalosti a keď už pred cieľovou líniou, ako keby v pokore, bez jediného náznaku voľajakej frajeriny rozpažil obe ruky bolo nad slnko jasnejšie, že skladá hold tejto chvíli, jej dominanciu uznáva a je neuveriteľne šťastný, čože to vlastne ako Slovák, síce uznávaný a za favorita aj pasovaný tak naozaj predsa dokázal, lebo čo sa dá robiť, zázemie, z ktorého sa mohol odrážať bolo naozaj skromnejšie než v prípade iných!

To všetko ostatné, v jeho letore dominujúce prišlo až potom! Je to chlapčisko naozaj sebavedomé, výbušné, až dramaticky reálne, svoj bicykel svojmu „opatrovateľovi“ posotil až teatrálne, konečne sa dal vidieť aj ako alfa pretekár, tým známym bubnovaním si na srdce, čo je vlastníctvom víťaza par excelence, medzi divákov celkom nonšalantne a samozrejme, ako dar fenoména odhodil svoju prilbu a rukavice a potom už padol do náručia svojej partnerky, tiež Slovenky a verte, že tiež skvelej osobnosti a radosť sa znásobila naozaj všetkým naokolo!

Bol som nedočkavý, ako to bude na stupni víťazov a prisahám, aj tam ma prekvapil. V Amerike sú tieto profesionality ceremoniálov menej formálne a keď Sagan v sprievode nositeľov striebornej a bronzovej medaily vkročil na piedestál majstrov, prišiel iba s neuveriteľným strapatým šťastím. Ale po dekorovaní bronzového medailistu sme s prekvapením zistili, že jeho miesto na pódiu je prázdne! Až po chvíli sa tam vrátil, ale už so slovenskou zástavou v rukách a predviedol nám tú dobre známe klasiku radosti a pýchy víťaza, z ktorého je naraz hviezda hodná sa hrdiť takým vyznamenaním, stotožniť svoje ego so štátnou vlajkou a neuveriteľne som mu to doprial! A vlastne aj nám a potom som mu odpustil naozaj všetko, čím sa tam prezentoval! Bol sám sebou, írečitý originál, dres majstra sveta si obliekol naozaj sám, hymnu si tiež zaspieval, aj keď iba tak nesmelo a hoci mu chýbal pohľad na stožiar s našou stúpajúcou vlajkou – v USA to televízia neponúkala, jeho šťastie a naša radosť bola preukazná. Peter Sagan, slovenský mládenec zo Žiliny, pardon, zaslúži si originál v reči – ze Žiliny, je majstrom sveta v cyklistických pretekoch jednotlivcov, ten pocit prežíva už opakovane, bol juniorskym majstrom v teréne niekoľko rokov predtým a všetko to bubnovanie do pŕs, ako prejav dominátora mu odpúšťam, lebo čo už, je naozaj sám sebou a celkom neopakovateľný!

A potom, v noci, bolo pred štvrtou hodinou rannou, ma prebudilo prudké mesačné svetlo prenikajúce cez nedokonale zavreté žalúzie a keď som sa s túžbou zasa čím skôr snívať ratoval ich nápravou, uvedomil som si, prečo je ten mesiac taký obrovský – veď dnes je to dlho a nedočkavo očakávané vesmírne divadlo mimoriadneho zatmenia nášho sprievodcu na nebesiach! A u nás, na východe, malo byť zamračené a na našom nebi ani mráčik a tak mi bolo v tej chvíli všetko jasné! To žičlivý osud nám aj Saganovi doprial ako bonus, nech má ešte o jedne dôvod viac, pamätať si, čo všetko je s tým jeho fantastickým úspechom raz a navždy spojené a vedzte to teda aj vy všetci. Majstrom sveta v cyklistike, v roku  2015, sa stal Peter Sagan presne vtedy, keď bolo to skvostné vesmírne divadlo zatmenia mesiac v splne, aby sme nikdy nezabudli, že to bolo voľačo naozaj neopakovateľné!!!

Niet sa na čo vyhovárať, máme to všetko potvrdené zákonnou normou

29.03.2017

Prišiel som na svet v časoch naozaj pamätných, Slovensko bolo samostatným štátom, malo na svojej strane podporu Nemecka, čo bola krajina s celkom špecifickými danosťami a bez prípravy sme sa viac »

Rímsku deklaráciu podpísala celá 27 EÚ, aj s extra pokračovaním v praxi

28.03.2017

Posledný marcový víkend európskych štátnikov prežívaný v Ríme, zostane pre nich a aj pre ich národy pamätným naozaj spoľahlivo, svoje predsavzatia, osláviť 60 výročie podpísania Rímskych viac »

Žijeme s predstavou, že slovenské školstvo reformujeme

27.03.2017

Fakt, že už som poriadnu kôpku rokov v školskom rezorte doma výhradne záujmovo, bez profesionálnej zodpovednosti, mi nebráni priznávať sa stále k tomu, že voľačo na tento spôsob „pestovania viac »

Slovenský zväz telesne postihnutých, ZO č. 20

30.03.2017 00:02

Organizácia telesne postihnutých s kombinovanými postihmi, sklerózou multiplex, detskou mozgovou obrnou, vrodenými a získanými postihmi.

ZO SZTP Trenčianska Teplá

29.03.2017 23:56

Sme občianske združenie Slovenského zväzu telesne postihnutých, pobočka Trenčianska Teplá.

Telovýchovná jednota Štadión Trenčín

TJ Štadión Trenčín

29.03.2017 23:51

Cieľom občianske združenia TJ Štadión Trenčín je výchova mládeže a detí. Organizujeme rôzne podujatia za účelom športovania, výchovy detí a propagácie športu.

TJ Dynamo Dolný Kubín

TJ Dynamo Dolný Kubín

29.03.2017 23:45

TJ Dynamo DK sú ľudia, ktorých baví široké spektrum športových i spoločenských aktivít a snažia sa pre takéto zmysluplné trávenie času nadchnúť aj ďalších.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,061
Celková čítanosť: 1703479x
Priemerná čítanosť článkov: 1606x

Autor blogu

Kategórie