Založ si blog

Zlato aj s vesmírnymi poctami!

V nedeľu popoludní, presne o 16 hodine, som si sadal k televízoru s veľkým očakávaním, avizovaný priamy televízny prenos z cyklistických majstrovstiev sveta z USA, z mesta Richmond, vraj krásneho a neuveriteľne populárneho, lebo je rodiskom najväčšieho počtu doterajších amerických prezidentov, začínal s neuveriteľnou ambíciou, udržať našu pozornosť viac ako šesť hodín, lebo presne taký bol časový rozvrh pretekov mužov o individuálny titul majstra sveta na ceste.  Napokon to však bolo celkom ináč, scenár vysielania bol predsa len vynaliezavejší, ponuka retrospektívy cyklistických udalostí v prebiehajúcej sezóne, aj s komentármi, v širokej ponuke medzinárodnej produkcie dokázala udržovať divácky interes a s malou pomocou, predovšetkým futbalových prenosov z britskej a francúzskej ligy na iných programoch som sa „preklikal“ až do chvíle, keď bola na pretekoch v Richmonde pred pelotónom pretekárov posledná tridsiatka kilometrov.

To už som samozrejme v takých súkromne načasovaných ponukách priameho prenosu prežil viac ako 200 kilometrov tej obvyklej cyklistickej nudy, keď vidíte cyklistov v pestrofarebnej ponuke svojich dresov hadiť sa ulicami mestského okruhu a tentoraz to bolo interesantné o to viac, že v závere každého, kúsoček viac ako 16 kilometrového okruhu, bolo osviežením opakované stúpanie na prudký kopček a keby len to – po mačacích hlavách, ako voľakde na európskej klasike  a práve tam sa dalo umenie jazdcov a ich trénovanosť obdivovať s úžasom. Nepochybujte o tom, že som v tej farebnej ponuke trpezlivo hľadal toho svojho favorita, jasné, Petra Sagana, či jeho dvoch partnerov, brata Juraja a kamaráta Kolářa, ale ako sa hovorí, nemal som šťastie. V žiadnom z únikov neboli, priznávam sa, zo zotrvačnosti spomienok som vo farbách pelotónu  hľadal ten klasický, slovenský modrý dres so šikmou trikolórou a celý ten dlhočizný čas som iba veril, že Sagan je jednoducho presne tam, kde byť má, alebo byť chce a má naplánované.

To až potom, keď sa na čele pretekov sformovala skupina vari päťdesiatich jazdcov a tá masa pretekárov už dostávala aj svoje osobné mená som zistil, že hurá,  Sagan je naozaj tam kde byť má a všetok ten strach, keď na záberoch boli na čele pelotónu prekári Holandska, Belgie, Fancúzska, Talianska a veru aj Poľska, v ponuke aj šiestich, pekne za sebou „zoradených vláčikov“, ma prešiel. Lebo  ho bolo naozaj cítiť, štýl a spôsob jeho jazdy mal prejav sily a sebavedomia a prekvapujúco biely dres, aj so zahraničnými nápismi mi predsa len dával nádej, že je to v ňom presne tak, ako som dúfal – túžba vyhrať je viac ako len nádej!

A potom, v poslednom kole a presne v tých stúpaniach po dlažobných kockách, sa z ničoho nič stalo presne to, čo na veľkých pretekoch urobil teraz premiérovo – zabral, zrýchlil a všetkým ukázal viac ako presvedčivo, čo má natrénované tak naozaj a čo na týchto pretekoch o dres majstra sveta chce tak naozaj! A šliapal a viedol svoj bicykel fenomenálne, bol hlavnou hviezdou prenosu dlhočizné zábery, bolo vidieť a cítiť, že telo a hlava sú jedna súčiastka dokonalosti a keď už pred cieľovou líniou, ako keby v pokore, bez jediného náznaku voľajakej frajeriny rozpažil obe ruky bolo nad slnko jasnejšie, že skladá hold tejto chvíli, jej dominanciu uznáva a je neuveriteľne šťastný, čože to vlastne ako Slovák, síce uznávaný a za favorita aj pasovaný tak naozaj predsa dokázal, lebo čo sa dá robiť, zázemie, z ktorého sa mohol odrážať bolo naozaj skromnejšie než v prípade iných!

To všetko ostatné, v jeho letore dominujúce prišlo až potom! Je to chlapčisko naozaj sebavedomé, výbušné, až dramaticky reálne, svoj bicykel svojmu „opatrovateľovi“ posotil až teatrálne, konečne sa dal vidieť aj ako alfa pretekár, tým známym bubnovaním si na srdce, čo je vlastníctvom víťaza par excelence, medzi divákov celkom nonšalantne a samozrejme, ako dar fenoména odhodil svoju prilbu a rukavice a potom už padol do náručia svojej partnerky, tiež Slovenky a verte, že tiež skvelej osobnosti a radosť sa znásobila naozaj všetkým naokolo!

Bol som nedočkavý, ako to bude na stupni víťazov a prisahám, aj tam ma prekvapil. V Amerike sú tieto profesionality ceremoniálov menej formálne a keď Sagan v sprievode nositeľov striebornej a bronzovej medaily vkročil na piedestál majstrov, prišiel iba s neuveriteľným strapatým šťastím. Ale po dekorovaní bronzového medailistu sme s prekvapením zistili, že jeho miesto na pódiu je prázdne! Až po chvíli sa tam vrátil, ale už so slovenskou zástavou v rukách a predviedol nám tú dobre známe klasiku radosti a pýchy víťaza, z ktorého je naraz hviezda hodná sa hrdiť takým vyznamenaním, stotožniť svoje ego so štátnou vlajkou a neuveriteľne som mu to doprial! A vlastne aj nám a potom som mu odpustil naozaj všetko, čím sa tam prezentoval! Bol sám sebou, írečitý originál, dres majstra sveta si obliekol naozaj sám, hymnu si tiež zaspieval, aj keď iba tak nesmelo a hoci mu chýbal pohľad na stožiar s našou stúpajúcou vlajkou – v USA to televízia neponúkala, jeho šťastie a naša radosť bola preukazná. Peter Sagan, slovenský mládenec zo Žiliny, pardon, zaslúži si originál v reči – ze Žiliny, je majstrom sveta v cyklistických pretekoch jednotlivcov, ten pocit prežíva už opakovane, bol juniorskym majstrom v teréne niekoľko rokov predtým a všetko to bubnovanie do pŕs, ako prejav dominátora mu odpúšťam, lebo čo už, je naozaj sám sebou a celkom neopakovateľný!

A potom, v noci, bolo pred štvrtou hodinou rannou, ma prebudilo prudké mesačné svetlo prenikajúce cez nedokonale zavreté žalúzie a keď som sa s túžbou zasa čím skôr snívať ratoval ich nápravou, uvedomil som si, prečo je ten mesiac taký obrovský – veď dnes je to dlho a nedočkavo očakávané vesmírne divadlo mimoriadneho zatmenia nášho sprievodcu na nebesiach! A u nás, na východe, malo byť zamračené a na našom nebi ani mráčik a tak mi bolo v tej chvíli všetko jasné! To žičlivý osud nám aj Saganovi doprial ako bonus, nech má ešte o jedne dôvod viac, pamätať si, čo všetko je s tým jeho fantastickým úspechom raz a navždy spojené a vedzte to teda aj vy všetci. Majstrom sveta v cyklistike, v roku  2015, sa stal Peter Sagan presne vtedy, keď bolo to skvostné vesmírne divadlo zatmenia mesiac v splne, aby sme nikdy nezabudli, že to bolo voľačo naozaj neopakovateľné!!!

Bolo mi celkom jasné, že obchádzať takúto dobročinnosť je hriech. . .

16.12.2018

Všetci s interesom o veci verejného záujmu, formujúce predovšetkým verejnú mienku slovenského občana vedia naozaj celkom spoľahlivo, že od prvej iskričky konfliktu medzi expremiérom Ficom viac »

Je pred nami voľačo celkom neisté – to je charakteristika brexitu. . .

15.12.2018

V žiadnom prípade a naozaj nikoho osobne nebudem presviedčať, že dohovor britskej premiérky Mayovej, čo bol koncom novembra veľkým kontaktom, medzi ňou a európskou 27, ako môžeme svetu predstaviť viac »

„Byť v rokoch“ nie je žiadna patália. . .

14.12.2018

Štatistiky, vlastne o všetkom, sa v krajinách spoločenstva EÚ stali materiálom používaným celkom samozrejme a s dôverou a tak som s pocitom vnútornej pohody akceptoval aj tú ich podobu, čo viac »

Poľsko, konferencia klimatická, Katovice, oteplovanie. Michal Kurtyka

Klimatická konferencia v Katoviciach priniesla dohodu

16.12.2018 08:49

Konferencia mala pôvodne skončiť už v piatok, rokovania však za účelom dosiahnutia dohody predĺžili.

vrtuľník, helikoptéra, Horská, letecká záchranná služba, lekár

Pri havárii záchranárskeho vrtuľníka v Portugalsku zahynuli štyria ľudia

16.12.2018 08:31

Posádku vrtuľníka tvorili okrem dvoch pilotov ešte jeden lekár a zdravotná sestra.

Mostná skruža na diaľnici D4

VIDEO: Rodí sa šiesty most cez Dunaj. Pozrite si, akú má masívnu kostru

16.12.2018 06:00

Pri Bratislave sa pri výstavbe šiesteho mostu cez Dunaj dali do pohybu 2 400 kíl vážiace oceľové konštrukcie. Tie sú svetovým unikátom.

Taliansko Janov most zrútenie

Nový most v Janove by mal byť postavený do roka

15.12.2018 21:58

Náklady na demoláciu zrúteného Morandiho mosta a očistenie miesta sa odhadujú na 19 miliónov eur.