Založ si blog

Byť za eutanáziu sa neodvážim naozaj nikdy

Udalosť hodná interesu celého slovenského národa – presne takto by som charakterizoval skon 24 ročného Dominika z Popradu, ktorý sa stal celkom iste najznámejším nebožtíkom u nás, minimálne v túto smutnú jeseň. Až do chvíle, keď sa tá agentúrna správa, že svojho postihnutého syna – diagnózou bola mozgová obrna – jeho otec Jozef odpojil od prístrojov, na ktorých bol jeho život závislý, som o ich osudoch nevedel celkom nič, ale ako to už býva, od tej chvíle už je to naozaj aj moja životná trauma! Aby to nevyzeralo byť formálne, tak akosi na zviditeľnenie sa, radšej sa priznám, že hoci som naozaj kus chlapa a ešte stále nepoddajného a tvrdého, ľudské nešťastie a nepriaznivý osud mojich súputníkov ma robí nešťastným až „za roh“, ako banálne ospravedlňujem slzy a ľútosť, čo vraj dospelákom nepristanú, ale nehanbím sa za to, považujem to celkom prirodzene prejavený žiaľ.

V časoch môjho detstva bola napríklad mozgová obrna ešte celkom rozšíreným onemocnením, aj napriek tomu, že ten môj ročník bol už vraj v celej šírke novorodencov očkovaný, ale ktohovie prečo sa z času na čas predsa len táto choroba stane pre ľudí nešťastím. Ako pre Dominika z Popradu, ktorý celkom iste svoje osobné trápenie a nešťastie prežíval – čo ako to bude znieť neľudsky – celkom prirodzene jednoduchšie, než jeho osudom kruto postihnutí, na veky vekov zúfalí rodičia, lebo prisahám, ak na vlastné zmysly prežijete zážitok s takto postihnutou osôbkou nikdy nezabudnete, ako úžasne na vás zapôsobí jej úsmev a pohľad plný lásky vlastne za nič!

Volala sa Beátka, spoznal som ju ako susedu vlastne od narodenia a keď sme sa po krátkom čase jej príchodu z pôrodnice dozvedeli, že má problémy so zdravím, všetci známi naokolo sme s rodičmi súcitili. Viete, takto na pohľad to v kočiariku či v postieľke nikto nevedel, Bea bola jednoducho rozkošná a obdivuhodná, ale s pribúdajúcimi dňami prítomnosti na tomto svete to už neprehliadol nikto a jej mamina Zuzička sa stala pre nás všetkých hrdinkou. Zostala s ňou doma, cvičila s malou ako v čase predolympijskej generálky, rozvoj jej motoriky a vlastne všetkých pokrokov v detskom prospievaní bola jej zásluha a neverili by ste, čo všetko sme v širokom a ďalekom svete pre ňu, ako rady a doporučenia pozháňali aj my, susedia!  Ale stálo to naozaj za to!

Všetko si k nej našlo cestičku rôčik aj dva neskôr, než k jej rovesníkom, ale nikdy nezabudnem na oslavu je vstupu do školy, to mala už osem rokov, lebo tá torta, čo pre ňu upiekla teta Halásová a ktorú sme vymysleli jej obdivovatelia stála za to a než som sa odsťahoval, bola Bejka už deviatačka a všetci sme vedeli, že sa z nej stane manikérka a pedikérka v salóne jej mamky U Zuzany a že je z nej v každom prípade baba ako lusk! Veru tak, to odvtedy viem, že aj postihnuté dietky žijú a cítia a predovšetkým to, že ich rodičia to majú ako povinnosť v celkom inej podobe a verte mi, naozaj v tej horšej a zložitejšej!

Osud Dominika bol menej priaznivý, postihnutie bolo kruté až k zúfalstvu a tie rany osudu, čo od života dostávali jeho rodičia boli celkom iste katastrofou v každodennom bytí, ale jednu vec viem na sto percent a budem na ňu prisahať bez zaváhania, úsmev a pohľad ich synčeka v tých chvíľkach jeho osobnej pohody a šťastia – ak sa to takto dá nazvať – bol celkom iste aj ich šťastím!  Presne tak si to pamätám akurát odvtedy, keď sa na mňa akurát tak pozerala Beátka a ja som vedel, že nemala šťastie!

To pokračovanie nešťastia v Poprade je už iba originálnym osudom, utrápená Dominikova mamička a podľa tvrdenia všetkých susedov starostlivý a zodpovedný ocko Jozef to všetko boľavé a smutné vliekli svojom životom viac ako dvadsať rokov statočne. Teraz sa však voľačo v ich životoch zauzlilo viac ako nepriaznivo, lebo psychicky zdeptaná mamka bola hospitalizovaná  a otec Jozef všetok ten doterajší bôľ a žiaľ už celkom iste v svojej duši, srdci a myslení nezvládal a rozhodol sa urobiť celkom iste to, o čom už mnohokrát počul, na čo celkom iste s pocitom nájsť v sebe dosť odvahy myslel a som si istý, že čo si doteraz vôbec nedokáže odpustiť – svojho Dominika od pozemskej krížovej cesty oslobodil. Zdanlivo jednoducho, odpojil ho od prístroja, čo mu umožňoval dýchať a presne od tej chvíle – bolo to 26. septembra 2015, žijeme na Slovensku osudom týchto svojich blížnych.

Podľa našich platných zákonov je otec Jozef obvinenou a zodpovednou persónou, je vo väzbe, čelí obvineniu z vraždy a ak si dokážete predstaviť, čo všetko to v ich a predovšetkým v jeho živote predstavuje, ja osobne si ten osudový tlak zodpovednosti a výčitiek na mnoho spôsobov nedokážem ani len predstaviť. Jasné, pre mňa osobne, ako aj pre iných rodičov, tých šťastnejších než bol a je  Dominikov otec, je utrpenie a životné trápenie na tento spôsob voľačo takpovediac akademické, cítime sa byť spolucítiacimi, ale ruku na srdce, naozajstný ten žiaľ a životná hrôza nikdy nebude! Môžeme začať premýšľať, presne tak, ako celé Slovensko, lebo všetci sme v tomto ohľade mamky, otcovia, rodina, priatelia, susedia, čo ten nešťastný Jozef svojim celkom iste zúfalým činom spôsobil? Odpojenie Dominika od prístrojov je svojim spôsobom jeho oslobodenie od života, čo ani nie je životom, ale naozaj iba utrpením a ak si takéto rozhodnutie pomenujete eutanázia, nájdete v tom serióznosť logiky myslenia a veru aj humánnosť chrániť všetkých pred zbytočným utrpením a to všetko je v živote ľudí akceptovateľný čin či rozhodnutie.

A tak sa už viac ako 15 tisíc Slovákov – to je údaj z 13. októbra, podpísalo pod občiansku petíciu za Jozefovo omilostenie, ako prezidentského aktu a jeho prepustenie na slobodu, no prokuratúra sa zatiaľ správa racionálne – je to vražda a jej „cena“ je väzenie v trvaní 20 až 25 rokov! Všetko chce teda čas, moja prirodzená ľudskosť mi našepkáva a radí pripojiť pod tú petíciu aj svoj hlas, ale čo ako sa nútim, nedokážem zabudnúť na maličkú Beátku v mojom živote, na jej úsmev a rozžiarené očká a na jej úžasnú mamu Zuzanu aj statočného otecka, ako sa cez strašné utrpenie dostali až tam, keď boli spoločne šťastnými! Hovorí sa tomu dilema, skutočne životná či osudová a tak by som sa celkom iste, pod návrh povoliť eutanáziu u nesvojprávnych osôb, podpísať nedokázal! Lebo verte mi, tá malá v mojom živote bola naozaj šťastná –presne tak, ako tie ostatné zdravé deti čo som kedy spoznal a napokon sa cez starostlivosť svojich rodičov dočkala aj šťastia reálneho! Tajomnú budúcnosť môže mať naozaj každý, aj zázraky sa dejú a dospelák, bez východiska a v kŕči beznádeje, ten nech si veci zariadi v svojej vlastnej réžii. Jasné, kruté odporúčanie, ale zatratiť nevinnú dušičku voľajakou „veľkorysovou podpisovou akciou“ a poslať ju na večnosť, na to nenájdem silu naozaj nikdy!

Osobnosti v našich dejinách sú pre nás povinná realita

23.04.2017

Dobrovoľne sa priznávam, že dumať o osudoch tých, čo svoju prítomnosť v plynutí času našou históriou prezentujú celkom spoľahlivo dôkazmi, na všetky povolené spôsoby spoločenských štatistík, viac »

Jeden nedaj sa, druhý neboj sa, hrdinovia to však naozaj nie sú

22.04.2017

Nech je takéto tvrdenie čo aké nepresvedčivé, ak vám prezradím, o ktorých osobnostiach nášho verejného života sa tu bude meditovať pochopíte, že v ničom nepreháňam, skôr naopak, krotím viac »

Pomaly sa tešte, ak ste šťastní, tak sa dočkáte

21.04.2017

Patrím medzi tých dôchodcov, čo sú už v tejto kategórii občanov spoľahlivo doma, ovládajú svoju minulosť, teda krajšie, históriu, ba aj k tým, čo boli informovaní, že v dôsledku zmien viac »

trump, sýria

Trump odsúdil popieračov holokaustu a vyhlásil vojnu antisemitizmu

25.04.2017 20:08

Americký prezident Donald Trump odsúdil tých, ktorí popierajú vyvraždenie šiestich miliónov židov nacistami počas druhej svetovej vojny.

parlament, nrsr,

Obálková vojna v parlamente

25.04.2017 20:00

Zákonodarci prú o to, či kvôli ich bezpečnosti majú vybratí zamestnanci Národnej rady kontrolovať a otvárať listy, ktoré im tam posiela verejnosť.

Fico, kažimír

Jadro EÚ aj so Slovenskom

25.04.2017 20:00

Slovensko sa ide zaradiť ku krajinám, ktoré môžu inkasovať viac európskych zdrojov. A to pri hlbšej integrácii v EÚ.

Jozef Tiso

Vedu vytlačil obdiv k vojnovému zločincovi

25.04.2017 19:37

Akcia venovaná osobe prezidenta Slovenského štátu Tisa, ktorej organizátori dali prívlastok vedecká, bola v duchu oslavy tohto odsúdeného vojnového zločinca.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,085
Celková čítanosť: 1744564x
Priemerná čítanosť článkov: 1608x

Autor blogu

Kategórie