Založ si blog

Prečo to nie je aj náš sviatok?

V živote ľudí sa veru aj historické dátumy stávajú voľačím naozaj nestálym, lebo dejiny štátu, v ktorom som prežil celkom iste najviac dní, zo svojho tri štvrte storočia pobytu na tejto zemi, som dátum jeho vzniku, 28. október 1918, oslavoval bez akýchkoľvek pochybností ako samozrejmosť a to celkom prirodzene aj napriek tomu, že ja osobne som sa narodil v takzvanom Slovenskom štáte. V ľudských životoch je to však naozaj akurát tak, kulisy, v ktorých sa na vlastnom javisku svojho života pohybujeme podliehajú zmenám naozaj mnohorakým,  občas až nezrozumiteľným a hoci to bola vždy pevná súčasť môjho občianstva, celkom šokujúco som si ju po mnohých rokoch ignorácie pripomenul až teraz, keď sa môj junior stal študentom Masarykovej univerzity v Brne.

Fakt, že tento dátum mi do života prináša radosť z jeho dlhšieho pobytu doma, lebo 28. október je v Českej republike štátnym sviatkom a študenti si spolu so svojimi učiteľmi múdro zorganizovali povinnosti tak, aby čas jednoznačne slúžil akurát im a inšpirácia z dobrej pohody a očakávania ma naozaj „zasypala“ až neuveriteľnými spomienkami. Aby som nechodil ako okolo horúcej kaše, čo skôr páli než povzbudzuje ku gurmánstvu, tá hlavná osobnosť vzniku Československa – jeho zakladajúci prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ten legendárny Otec vlasti, nebol v našej rodine váženou a milovanou osobnosťou a že to bolo akurát tak, mám dôkaz! U nás bol na stene portrét M.R.Štefánika, jeho spomienka bola večnou slávou  a verte mi, skutky prvého prezidenta Masaryka sa zásluhou deda Jána, toho Amerikána z Trnavy, čo sa osobne poznal s jeho otcom z Kopčian –lebo ich spájala láska  ku koňom a pôde, niesli v duchu pochybností o jeho dobrej výchove aj s dôkazmi, čo to mali potvrdzovať!

Svojim spôsobom to zasa bola zlomyseľnosť doby, že som s tým pri svojom školskom múdrení nemal žiaden naozajstný problém, lebo náš dejepis sa v škole bral vážne až po roku 1948 a buržoázia prvej republiky za Masaryka mala k láske a obdivu národa ďaleko, ale ak si uvedomíte, že ma to presvedčenie z pochybností o „jeho veľkosti a nenahraditenosti“ ovplyvňuje až doteraz, bude v tom predsa len voľačo viac, než zvyky rodinného filozofa!

Je naozaj ľahké vám to vysvetliť – dedo bol Slovák telom a dušou, dlhodobý pobyt v USA, kde sa otázky národa a bytia jeho občanov v komunite, kde žil, riešila ako voľačo životne prvoradé a aby ste vedeli, aké to bolo ozajstné, vznik ČSR znamenal jeho definitívny návrat domov – ako povinnosť a prejav lásky k vlasti ! A tam, s prejavom smútku, ale aj rozhorčenia zistil, že „Masaryk z Kopčian nielenže bol „zlým koňákom“, ale veru aj svojho syna vychoval celkom ako odrodilca“, lebo v ňom nezostalo nič z hrdého a po slobode túžiaceho Slováka! Ba ešte aj rodný jazyk zapieral a to už s výhovorkou, že slovenčina je iba dialekt podobný moravskej reči a ak sa nad tým zamyslíte ešte aj teraz zistíte, že je to výhrada viac ako opodstatnená, lebo veď hľa, oslavujeme Štúra, koríme sa jeho zásluhám a je v tom práve naša ľúbozvučná materinská reč!

Veď pochopte, prvý prezident našej naozajstnej domoviny je rodovým určením po meči Slovák, ale ako keby sa toho predikátu dobrovoľne vzdal a vlastne celý svoj život – ináč naozaj obdivuhodný, zasvätený veciam dôležitým, za ktorý si lásku, slávu a obdiv spoluobčanov možno zaslúži, ale pre mňa a celkom iste mnohých na Slovensku iba s výhradami!!!

S pocitom pre zachovania dekoru spravodlivého obdivovateľa naozaj významných rodákov, nech už boli celkom dokonalí, alebo aj s chybami, čo sa odpustiť tak naozaj vari ani nedajú, keď som sa svoju profesionálnu zodpovednosť voči svojmu novému pracovnému zaradeniu po revolúcii 1989 –riadiaca funkcia veľkého rozsahu a dôležitosti – rozhodol riešiť štúdiom na vysokej škole menžmentu – v diaľkovej forme, objavil som v tom pochybovaní nové rozmery. Sústredenia v Topoľčiankach, v tom nádhernom sídle našej histórie, navždy spojenom so životom T. G. Masaryka, mi všetky spomienky na jeho pomýlené akceptovanie jeho vzájomnosti k Slovákom a Slovensku oživili násobkom, lebo veru aj opakovane som tam prebýval v Alicinom apartmáne  a viac ako z povinnosti som objavil, že jeho dcéra bola naozaj viac než iba dobrá dedička mena a múdrosti!

Bola pre Masaryka v kontexte s jeho ľudskými aj prezidentskými povinnosťami naozaj všetkým, stala sa poslankyňou parlamentu za Slovensko,  aj predsedníčkou Červeného kríža, čo v tejto časti sveta nikdy nefungoval a keď sa choroba jej mamy skomplikovala, vyhovela otcovej žiadosti a stala sa „prvou dámou po jeho boku ona“! Som si istý, že vzťah k Slovensku pociťovala bytostnejšie ako jej otec, našu krajinu milovala a veru aj chránila, ale pochybujem, že Slováci o jej zásluhách v „našich službách“ vôbec vedia!  Zvolala štátnu poradu s programom záchrany slovenského kultúrneho dedičstva a národných tradícií, aktivizovala v tomto duchu aj aktivity Matice slovenskej, aby sa urobil prieskum v obci Čičmany a trvala na komplexnom spracovaní histórie krojov a kostolov u nás aj s fotodokumentáciou a ak sa nenahneváte, tak bytostne verím, že akurát takto naprávala jeho zlyhania v sfére svojho pôvodu v našom národe!

Nuž veru tak, to už je aj pre mňa poučenie takpovediac na staré kolená, ale podľa toho, čo viem z kuloárov správy nášho štátu, už by sme sa mali aj my vrátiť k sláveniu a úcte tých krásnych a múdrych národných tradícií vniku Československa! Začínam veriť, že o rok už bude 28. október  aj našim štátnym sviatkom a aj keď si Fico a jeho Smer myslí, že ich máme u nás priveľa, tak tento si spolu s Českom sláviť zaslúžime!  Teraz dám o tom s tým mojim študentom na Masarykovej univerzite v Brne aspoň reč a nepochybujem, že ho to inšpiruje k návratu k spoločným národným tradíciám Čechov a Slovákov už z pohľadu svojej generácie, lebo v tom bude celkom iste menej predsudkov, ako som v svojom dospievaní prežíval ja.

Deň boja za slobodu a demokraciu – prekvapujúco iný, ako boli o ňom predstavy

18.11.2017

Ešte veru ani nebolo poriadne rozvidnené – to je reč o piatku 17. novembri, teda celkom presne včera, čo podporila tak akosi celkom samozrejme nízka oblačnosť a nepríjemne sychravá vizáž viac »

Mať pravdu v parlamente EÚ a v Štátnej dume Ruska je vylúčené

17.11.2017

Náš minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák si na zasadnutí vládneho kabinetu, kde bol naozaj 15. novembra osobne prítomný, viac ako len rozhorčene posťažoval na ústavných činiteľov viac »

Z politickej stálice sa zrodil padajúci satelit bez vážnosti a dôležitosti

16.11.2017

Aby bolo jasné, súčasná situácia na našom domácom politickom jarmoku, alebo menej pejoratívne, radšej trhu, ako s nadhľadom môžeme pomenovať našu politickú scénu po skončení toho zemetrasenia viac »

krym, ukrajina, vojaci

Čečenca, hľadaného pre vraždu novinára v Moskve, zatkli na Ukrajine

18.11.2017 17:26

Podozrivý Čečenec podľa SBU utiekol z Ruska a stal sa členom zločineckej skupiny, ktorá vydierala podnikateľov na Ukrajine.

gaza, egypt, priechod, pasmo gazy, rafah

Egypt otvoril priechod s Pásmom Gazy, odchádzajú tisíce Palestínčanov

18.11.2017 16:25

Otvorenie hranice medzi Pásmom Gazy a Egyptom je podľa pozorovateľov veľkým testom praktického napĺňania novej dohody medzi Hamasom a Fatahom.

boniecki

Poľský 'disidentský' kňaz má opäť zákaz vyjadrovať sa v médiách

18.11.2017 15:37

Adam Boniecki dlhé roky riadil poľské vydanie vatikánskeho denníka l'Osservatore Romano.

fico

Fico: Dubček je stelesnením odvahy a statočnosti

18.11.2017 15:06

Premiér na úrade vlády prijal na spoločnom obede 18 študentov z vysokých škôl z celého Slovenska, s ktorými hovoril o viacerých témach.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,303
Celková čítanosť: 2117745x
Priemerná čítanosť článkov: 1625x

Autor blogu

Kategórie