Založ si blog

Vianočné zázraky – najúžasnejšia rodina v mojom živote!

Prvým jej reprezentantom, čo som stretol v premiére,  bola Mara Hojerová, teda presnejšie, teta Mara, ktorú som stretával ako chlapča od malička, bývala neďaleko nás, žena v domácnosti a hoci ani náš činžiak nestál ďaleko od naozaj frekventovanej štreky, to jej bydlo bolo vlastne jej príslušnosťou, lebo jej manžel Tóno bol železničiarom v staničných službách a byť u nich na návšteve znamenalo nekonverzovať, ale na plné hrdlo kričať! Ale aj tak, bolo to u nich jedinečné, ich dobrota a milota sa snúbila s neuveriteľnou zábavnosťou a akurátnosťou v každom ohľade a výnimkou nebol ani ich Tonko, čo síce nešportoval ako my – väčšina z fabrickej kolónie, ale zasa nám neuveriteľne spropagoval lásku k divadlu a ku knihám a keď sa k nám na chvíľku prisťahoval najstarší brat jeho mamky Mary, ujo Jožo, dozvedeli sme sa, prečo je zaťažený v tomto ohľade!

Veru, bol to naozaj Jozef Kroner, herec v našom, vtedy profesionálnom Divadle pracujúcich, čo malo naozaj krátky život, ale veľa úspechov v celej ČSR a prisahám, keď sa ujo Jožko rozhodoval, kam sa po jeho zatvorení presťahuje, už to bola bitka ako o senzačného futbalistu! Napokon odišiel do Martina a naše stretnutia sa stali sporadickejšie, ale naozaj iba na oko, lebo osud chcel, že z ničoho nič do môjho života, ako jeho pevná súčasť,pribudli vlastne všetci jeho súrodenci, čo sa z tej dávno zabudnutej kysuckej „vochterne“, ako volali rodný domček v kraji svojho pôvodu, rozhodli prísť za najstaršou Marou, lebo Považská Bystrica, to bola fabrika s ponukou práce v každej možnej aj nemožnej podobe!  

Poznal som naozaj všetkých, teta Jancová bola maminou mojej naozaj krásnej spolužiačky Lidky, čo pre nás, s takouto špecifikáciou  spoločenského pôvodu bola dobrým anjelom v mininemocnici, čo mala s naším gymkom – teda pardón, vtedy s Jedenásťročenkou, ako keby spoločný dvor, Ľudvíka a Jana, naozaj starších, ale aj tak mojich kamarátov, lebo byť rybárom znamenalo akurát takýto vzťah, najmladším Ferinom Kronerom, čo sa s nami naozaj spoľahlivo delil o svoje povinnosti, ako skúšobný jazdec na motorke fabriky s názvom Považské strojárne a napokon zázračnú Zuzanku, krásnu, už Vaňousovú, o ktorej som sa naozaj až s odstupom času dozvedel, že tiež bola Krónerová, až keď sa k tomu jej dcérky, čo žili v našom spoločenstve, ako jeho pevná súčasť, hlásili ako k obdivuhodnému pôvodu!

Je ľahučké pochopiť, že spolunažívanie v takom malom mestečku bolo pre nás voľačo samozrejmé, všetko sa vykryštalizovalo v podobe priateľských vzťahov susedstva, spoločných záujmov, detských kontaktov a v mojom prípade s tou nádhernou Zuzanou aj na tenise, lebo pri Zuzke som naozaj aj dospieval, nielen športoval a hoci som jej manžela Olda, volali sme ho celkom neúctivo Čecháček spoľahlivo uznával a ctil, ona sama bola pre vari celú jednu generáciou chalanov, mládencov a mužov ideálom všetkého, čo žena v živote muža byť môže a veru aj byť má!

Voľakedy som sa na jej úžasnosť rozhovoril v spomienke na svoj prvý športový maškarný ples, kde som ako vysokoškolák s bujarou fantáziou a naozaj vynikajúcou výbavou tanečníka – čo bola pre telocvikára samozrejmosť – vydržal dvoriť sa a až do polnoci tvoriť náramne si rozumejúcu dvojicu s bosorkou jednoducho očarujúcou, na čo veru dodnes, napriek všetkému,  čo prišlo potom nezabúdam, lebo ten šok, čo prišiel pri odmaskovaní a ja som objavil, komu som to celú noc tokal, sľuboval hory, doly a iné oveľa úžasnejšie zážitky,  bol jasným zemetrasením konca sveta!

Jej ženskosť bola naozaj dokonalá, dokázala ma presvedčiť, že to, ako sa tá zázračná noc medzi nami prejavila, keď mala na sebe škrabošku so závojom, bola s pravidlami bosorky v každom ohľade nezáväzná, nič, čo som jej šuškal do ušiek nebolo realitou, ale jednoducho čarom, také isté vraj boli  aj bosorkine reakcie a ona mi teraz ako teta Zuza pekne a v pohode tvrdí, že ešte nikdy v svojom živote také voľačo rozprávkové, hodné muža a ženy s krásnym vzťahom ešte nikdy v živote neprežila a mám byť na seba viac ako len pyšný! Nikdy už som nenabral odvahu jej to pripomenúť, vykal som jej s patričným odstupom a stálou úctou celý svoj život a mám na to všetko naozaj úžasnú pamiatku! Z tety Zuzky sa z tenistky a nádhernej ženy stala nielen dobrá mamina, ale aj amatérska herečka, čeliaca sústavným ponukám stať sa profesionálkou napokon vykľuka maliarka, neuveriteľnej výkonnosti, vydobyla si obdiv profesionálov v celej republike a keď už som si ako zberateľ chcel kúpiť voľačo z jej tvorby, vyznamenala ma darom podľa vlastného výberu! Jej panoramatický akvarel juhočeského rybníka je dodnes ozdobou môjho príbytku a prisahám, Zuzana Kronerová –Vaňousová zasa ozdobou večného ženstva a ľudstva!

Najmladší Ferino Króner nás opustil rýchlo, zradilo ho srdiečko, stal sa invalidom, no patril medzi naozaj prvých Slovákov, čo dával svojmu okoliu možnosť popočúvať si, aké zvuky v ľudskej hrudi produkuje umelá srdečná chlopňa a potom už som bol v najčastejšiom kontakte s Ludvíkom a Janom, na rybách a s Janom aj vo fabrike, na špeciálke,kde sme robili spolu, mal na starosti technologickú výbavu  prevádzky. Boli sme viac ako iba kolegovia, jeho synček, tiež Janko, bol milovníkom a adeptom basketbalu, nádejným a bolo medzi nami viac ako skvelých spoločných zážitkov, takže keď sa po priemyslováckej životnej epopeji objavil na železničnej vlečke s expedíciou kovovej produkcie strojární ako robotník na vysokozdvižnom vozíku, prevzal som nad ním kuratelu! Naozajstnú, rozhodným spôsobom som vyrobil nátlak na jeho otca, môjho kamaráta, celkom rýchlo som oprášil všetku nádheru osobných kontaktov s Majstrom Kronerom, už dávno fungujúceho v Bratislave a obdivovaný v celom svete, ako sme naozaj všetci volali Jožka a po prázdninách už sa mladý Janko stal poslucháčom herectva na VŠMU v Bratislave.

Poviem to takto, konečne je voľajaký Kroner vyštudovaným umelcom, hoci dokonalí služobníci Tálie boli celkom iste všetci, od Mary, Lajoša, Joža, Jana, Zuzky a kým všetci mi až na malé výnimky v našich životoch prinášali iba potešenie a priamo radosť, ten Janko, žiaľ, iba do času! Kumšt čo produkoval mám rád, nikdy nezabudnem na obnovené predstavenie Na skle maľované, kde hral vedľa nezabudnuteľného Dočolomanského zbojníka a kde sme sa na jeho pozvanie, cez jeho mladšiu sestričku, čo bola zamestnaná u mňa na Školskej správe prišli zabaviť plný autobus kamarátov a rodákov a práve preto je moje vianočné zamyslenie sa venované akurát jeho životu!

Nemal naozaj toľko šťastia ako všetci Kroneri ktorých som poznal a ktorí sa stali súčasťou môjho života aj spomienok, ako všetci viete, zrádza ho zdravie! Je mojou úprimnou snahou pomáhať v tej čistej sfére ľudskej lásky a úprimnosti, posielať mu čo najviac pozitívnej energie je súčasťou mojej prítomnosti prednostne vtedy, ak vidím v televízii reprízu jeho hrereckej produkcie, čo je naozaj častý zážitok a prisahám, pevne verím, že všetko bude mať napokon iba tie dobré konce! Tí Kroneri, čo boli na tomto svete skôr ako ja a moji rovesníci už tu naozaj nie sú, ale milý môj Janko,  tebe nech sa čo najskôr život vyrieši tak, aby ťa už šťastie nikdy, ani len omylom, či zo zábudlivosti neopúšťalo, lebo spounažívanie so všetkými z tvojej rodiny patrilo k tomu krásnemu, ba najkrajšiemu, čo som od života dostával ako krásny bonus a odmenu aj ja! Buď toho pokračovateľom, prajem ti to a ešte viac tým, ktorých takto pri ich životnej púti potešíš… Zo srdca  a z lásky, úprimne, lebo čas Vianoc si to naozaj zaslúži!

Mám síce pravdu, ale hovoria o tom iba klamári

20.11.2017

No čo už, lepšie by bolo byť akurátnym, spoľahlivým a rozhodným, čo je v praxi voľačo presne spojené s rýchlou reakciou na tvrdenie a presvedčivú lož vášho oponenta, lenže ako to už viac »

Je to naozaj pravda, už je to viac ako štvrťstoročie. . .

19.11.2017

Svoje spomienkové povinnosti na návrat krajiny, kde som naozaj od narodenia doma, k slobode a k demokracii, ako teda v kontexte s tou národnou oslavou pripadajúcou na 17. november musím celkom plnohodnotne viac »

Deň boja za slobodu a demokraciu – prekvapujúco iný, ako boli o ňom predstavy

18.11.2017

Ešte veru ani nebolo poriadne rozvidnené – to je reč o piatku 17. novembri, teda celkom presne včera, čo podporila tak akosi celkom samozrejme nízka oblačnosť a nepríjemne sychravá vizáž viac »

Bialowiežský prales, Poľsko

Poľsku hrozí za výrub v pralese pokuta 100 000 eur denne

20.11.2017 22:05

Poľsko musí okamžite prestať rúbať v chránenom Bialowiežskom pralese, alebo zaplatí každý deň pokutu 100 000 eur. Rozhodol o tom súdny dvor Európskej únie.

bitcoin, mena, platidlo

Hodnota bitcoinu prekročila hranicu 8-tisíc dolárov

20.11.2017 21:34

Digitálna mena bitcoin pokračuje v raste na nové rekordy a prvýkrát prekonala 8000 dolárov.

trump

Trump: USA opäť zaradí KĽDR na zoznam podporovateľov terorizmu

20.11.2017 20:27, aktualizované: 22:07

Spojené štáty opäť začlení KĽDR na zoznam krajín podporujúcich terorizmus. V pondelok to podľa agentúry Reuters oznámil americký prezident Donald Trump.

kompa Gabčíkovo

Gabčíkovo: Bude kompa aj dva tunely?

20.11.2017 20:00

Odborníci zatiaľ dávajú zelenú projektu dvoch tunelov popod prívodný kanál Vodného diela Gabčíkovo.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,305
Celková čítanosť: 2121821x
Priemerná čítanosť článkov: 1626x

Autor blogu

Kategórie