Založ si blog

To neobjavujem nové svety, je to o spravodlivosti

Návrat extrémistov na našej domácej politickej scéne do verejného života bol naozaj kuriózny a prekvapujúci, väčšinu Slovenska až šokoval svojou preukaznosťou a svojskou razanciou, lebo v priebehu krátkej dejinnej chvíle sa stal významným prvkom riadenia života v Stredoslovenskej župe – po regionálnych voľbách sa strana ĽS NS vedená Mariánom Kotlebom usadila v župnom dome v Banskej Bystrici, ako zvrchovaná moc a vzápätí prenikla aj do parlamentu, ako síce nevítaná, ale viac ako dobre viditeľná sila prezentovaná celkom originálnymi postojmi a názormi. Mám v tomto kontexte viaceré výhody, ako zainteresovaný pozorovateľ, dejinný súčasník, živý svedok všetkého, čo s tým v plynutí času súvisí a aby bolo jasné, v čom ma to v svojom vývoji a smerovaní tak naozaj prekvapuje a šokuje bol „objav“, že je to všetko bytostná história slovenského národa. Akurát dnes, pre niekoho celkom neprijateľná, napriek faktu, že je, aj nie je národná – bez pochybností, naozaj oprávenene, lebo je bytostne spojená s dejinami Nemecka z obdobia čias pred druhou svetovou vojnou a v priebehu jej trvania, prednostne partnersky a nič sa nedá robiť, akurát tento fakt sa hodnotí celkom nejednoznačne.

Ba aby bolo všetko celkom jasné, v dobách vojnového Slovenského štátu som  osobne spoznával peripetie toho neuveriteľne zložitého sveta už ako súčasť klasickej rodiny v spoločnosti. Mal som svojim spôsobom šťastie, dejiny  sa dotkli  mojej rodiny okrajovo, okrem brata mojej mamičky, ktorý musel narukovať a voľakde v Rusku sa nám stratil, lebo celá jeho jednotka sa dala zajať a nevedeli sme o ňom nič naozaj až do konca vojny a otcovho brata, strýca Petra, čo sa raz v noci, v roku 1944 objavil ako partizán u nás doma, s potrebou získať predovšetkým jedlo a voľajaký teplejší odev, čo bolo skôr všedné, než voľajaké dramatické a moje detské zážitky som si do poznania a hierarchie dospelákov „prekladal až postupne“. Mamina, so mnou a s mladšou sestričkou iba domáca, ocino ligový futbalista, akože zamestnaný, lebo profesionalizmus v športe sa ešte nenarodil, dedo, mamičkin ocko, fabrický predák, bez ktorého sa  v muničnej výrobe fabriky nezaobišlo naozaj nič dôležité a ináč nič, iba posledné dni pred koncom vojny bombardovanie, ba ešte aj to v šťastnej podobe, lebo strategická poloha zbrojovky v úzkom údolí Váhu v obkľúčení vrchov a lesov zabránila spojeneckým lietadlám triafať tam, kde to bolo naplánované, útek Nemcov, vyhodenie mosta cez Váh a vojna sa pre nás končila. Bez obetí a zlého vplyvu  – hovorilo sa, ale…

Aby však bolo jasné, svojich autentických zážitkov na tie časy mám naozaj viac ako dosť, viem naozaj presne, kto bol vtedy náš prezident, aj gardisti, lebo ich bolo naozaj viac ako dosť a dobre rozpoznateľní, zákaz sa s nimi kontaktovať bol každodenným rozkazom pre vari všetky deti vo fabrickej kolónii. Futbalisti sa pred svojimi zápasmi zdravili už nie tak, ako mi to vždy ocino pripomínal – Športu zdar, ale Na stráž, presne viem, prečo sa kopček uprostred mesta dočkal názvu Šibeničný, lebo zákaz tam ísť sme obišli všetky deti väčšinovo a fotografia, na ktorej sedím na nevybuchnutej britskej bombe, čo vykopali pyrotechnici spod orecha na našom dvore je toho spoľahlivým dôkazom. Ba presne viem, že som bol prvým občanom mesta, čo skoro ráno vyštartoval v ústrety vojakovi na koni, čo v absolútnom tichu vyklopkával jeho kopytami na dlažbe cesty do fabriky signály oslobodenia, ako som sa s ním kúsok, až na vrátnicu fabriky na tom koňovi doviezol a hoci som sa od maminy a aj babky dočkal riadnej lomenice, lebo som im z krytu utiekol, spoľahlivo viem, že to bol rumunský kapitán a vítali ho ako osloboditeľa!

Teda tak, ale nikdy nezabudnem ani na to, že učiteľ Magvašši chodil v uniforme Hlinkovej gardy, „velil“ chalanom, tiež v uniformách, čo mali bubny a píšťaly, ba aj drevené pušky a pri každej príležitosti pochodovali mestom v bielych podkolienkach a dali sa obdivovať a svojim spôsobom ani na to, že aj oveľa neskôr, keď už sme boli v učiteľskej spoločnosti partneri, som nebol zvedavý na to, čo ho k tejto „záľube“ priviedlo, lebo športovec on naozaj nikdy nebol. A potom, oveľa neskôr, keď už sa u nás zasa začali veci meniť, lebo bolo po auguste 1968 a už ma ako nepriateľa socializmu z toho spolku spoľahlivo vypoklonkovali ako nepriateľa socializmu, ani na to, ako sa z jeho syna stal z ničoho nič komunista viac ako vzorový, ba veru ani na to, čo bolo treba spraviť, že potom aj minister vo vláde po novembri 1989, keď už som bol aj ja rehabilitovaný a tiež vlastne až vo vláde a  teraz viem, že presne to je realita slovenského bytia aj žitia!

Veď je to akurát takto nevysvetliteľné až dodnes, ponúknem vám ten rešerš udalostí ešte raz a naozaj bez výnimiek či výhrad a zistíte, že presne to, čo teraz s menom extrémizmus ľudákov Slovensko máta až hriešne zodpovedne, je čestné slovo iba voľajaká zlá chvíľka, čo sa celkom iste iba zneužíva!

Vo februári 1948 sa udiala v ČSR vec, čo  moja generácia  pomenovala „zázrakom nástupu cesty ku slobode národov“, lenže smola, taký ako ja, ani keď sme ešte drali školské lavice tomu neuverili, to stačilo mať v rodine voľakoho, kto mal akýkoľvek majetok či živnosť, lebo rovnosť a bratstvo diktované vládou komunistov ich označkovalo ako kapitalistov a kulakov a mali to na mnoho rokov spočítané v kontexte s pojmom nepriatelia demokracie. Ocinov tato, dedo Ján, Amerikán, ako ho nazývali naozaj všetci, čo s ním prišli do kontaktu, to vedel nielen vysvetľovať, ale aj predvídať, počúval predpovede zo Západu pozorne a vo viere, že neklamú si nedal znárodniť naozaj nič, všetko stihol predať a teraz pozor, všetky peniaze okamžite investoval do kúpy stavebných pozemkov v širokom okolí Trnavy, lebo uveril aj tomu, že komunisti vo vláde chystajú menu peňazí a prišiel by o všetko!

S tým som teda žil v dobe, keď som rozum bral a nedá sa nič robiť, všetko, čo potom prišlo v spoločnosti ako dominancia, už ma nikdy neprekvapilo! Celkom dobre som už vedel chápať a vysvetľovať, prečo sa slovenský svet zahýbal hrôzou po Februári, oveľa spoľahlivejšie než mnohí dospeláci bez takýchto zákulisných poznatkov, procesy s ľudákmi, ale aj nepriateľmi novej budúcnosti, pod kuratelou vlády komunistov som chápal presne a spoľahlivo, aj to všetko charakterizované tým nikdy nevypovedaným, že nič sa nedá robiť, to naozaj nie je otázka života a smrti, lebo ak si to preberiete v svojej vlastnej mysli a budete sudcom v podobe reality sveta okolo seba zistíte, že všetko bolo a vlastne aj je, ako keby „iba do času“!

Pre ľudákov, gardistov a hejslovákov, ako sa odivovatelia našej prvej samostatnosti z rozhodnutia a vôle komunistov nazývali, bolo v ponuke trošíčka súdnych verdiktov, aj prísnych, hrdelných, uvediem meno vtedajšeho prezidenta Jozefa Tisa, čo je mostom k súčasnosti extrémistov, ale aj tých nešťastníkov po roku 1948, stačí citovať mená Klementis, Slánsky, Horáková a všetko bude jasnejšie! Ba teraz pozor, v kontexte s tým a potom s rokom 1968 aj meno Husák a tá „Pandorina skrinka zázrakov“ vám vydá tajomstvo nestrážené, ale jednoducho celkom úžasné! Aj tento advokát, politik a štátnik bol odsúdený na veky vekov, ale prežil a vôbec nie zázrakom sa stal šéfom komunistov, aj našim prezidentom a tak ako aj vždy predtým, vyznával to spoľahlivé ži a nechaj žiť bez hľadania súvislostí so svojim osudom!

Takže tak, potiaľto je to teda ponuka pre všetkých, ako spoľahlivé našepkávanie v mojej réžii a teraz už to teda nechám výhradne na vás! Dnes je tu teda verejnou mienkou Slovenska šírené presvedčenie, že v mene spravodlivosti, pre obdivovateľov časov spojených s vojnovým Slovenskom je teda čas urobiť voľajaké radikálne poriadky, lebo uznajte, vieme svoje! Ale nedá mi nespýtať sa, v réžii koho bude takéto riešenie??!

Tých, čo odsúdili Jozefa Tisa, tých, čo po Februári poslali na smrť Klementisa, alebo tých, čo na veky vekov ospravedlnili inváziu spojeneckých vojsk a napríklad aj z takých hrdých  spravodlivých a obyčajných, ako som bol ja, urobili nepriateľov vlasti!!? Alebo tých, čo sme ich poslali do zatratenia na novembrových námestiach roku 1989, čo vôbec nie voľajako záhadne Slovensku šéfujú veru aj dnes!?

 Skúste odpovedať a na nič sa nevyhovárať!!? Podoby našej spravodlivosti sú veru presne takéto, je to svojim spôsobom potvrdenie  našej „veľkorysosti odpúšťania ľudských slabostí“ a radšej nebudem tipovať, ako sa z takejto bezvýchodiskovej situácie dá vybŕdnuť aspoň tak, aby sme o svojej „holubičej národnej letore“ nestratili akurát to presvedčenie, prečo sme sa s tým naučili žiť!?

Extrémizmom na vzostupe som začal, neuveriteľnou účelovosťou spojenou s udržaním si vládnej moci za každú cenu a zradou všetkého nasľubovaného sebe, partnerom a celému národu, tak ako sa prezentujú štyria „vypočítaví filištínci bez chrbtovej kosti“ rokujúci o skladaní vládneho kabinetu na Úrade vlády skončím a nič sa nedá robiť, k uznaniu vlastnej kvality máme zasa viac, ako iba len ďaleko!

V EÚ je to teraz norma – vládu sa nedarí zostaviť

25.02.2018

Naozaj, nie a nie, čo ako sa usiluje politička kvalít premiérky Nemecka Merkelová, ktorej sa voľačo tak spoľahlivo známe ako je triumvirát oddávna námych politických partnerov viac ako neprimerane viac »

Mať doma olympiádu je úžasný sen každého dobrého Slováka

24.02.2018

Teda čestne a spravodlivo, pri návšteve predsedu poľského Sejmu Mareka Kuchciňského v Bratislave, priamo u svojho kolegu, predsedu nášho parlamentu Andreja Danka, som sa viac ako prekvapujúco viac »

Druhý sociálny balíček sa nevie dočkať svojej reklamy. . .

23.02.2018

Presne v tej chvíli, keď som započul premiéra Fica pred informačnými médiami avizovať tú svojsky optimistickú správu, že pred Slovenskom je zasa štart, už do druhého sociálneho balíčka, viac »

Moyzesovo kvarteto, komorný súbor mesta Skalica

Moyzesovo kvarteto, komorný súbor mesta Skalica

26.02.2018 00:03

Moyzesovo kvarteto už 43 rokov reprezentuje slovenskú kultúru doma i v zahraničí. Nahrali sme 40 CD a odohrali vyše 2000 koncertných vystúpení.

Emisie

Slovensko dusí smog

26.02.2018 00:00

Nebezpečný prach v ovzduší ohrozuje zdravie najmä v zime. Prispieva k tomu inverzia, kúrenie drevom, posypy ciest a doprava. Situácia sa v tomto roku zhoršila.

dve percentá dane, Pravda, 2%

Združenie mentálne a zdravotne postihnutých detí - MOTÝĽ

25.02.2018 23:56

Združenie rodičov a priateľov mentálne a zdravotne postihnutých detí,

dve percentá dane, Pravda, 2%

Základná organizácia Slovenského zväzu telesne postihnutých č.497 v Oščadnici

25.02.2018 23:51

Sme organizácia, ktorá združuje zdravotne postihnutých občanov a zdravotne postihnuté deti, siroty. Organizujeme podujatia v rámci možností ich zdravotného stavu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,411
Celková čítanosť: 2336632x
Priemerná čítanosť článkov: 1656x

Autor blogu

Kategórie