Založ si blog

Národnostná politika vo vláde, kde je národnosť viac ako doma

Problematika menšín sa na Slovensku jednoducho nedá ani obchádzať a už vôbec nie minimalizovať, lebo spolužitie národností na našom, presne špecifikovanom, v mnohom geograficky predurčenom stať sa zmiešaným národnostným územím – predovšetkým na juhu maďarským  a na východe rusínskym, alebo naopak, celkom nevyspytateľnom, ak je reč o populácii Rómov, je voľačo naozaj celkom špecifické a originálne. Žijem v Prešove, moje kontakty s Rusínmi sú nielen prirodzené, samozrejmé, bezkonfliktné, ale veru aj diplomatické a na vysokej úrovni, v oblasti kultúry tiež nespochybniteľné a tak mám nielen odvahu, ale aj povinnosť celému Slovensku odkázať, že keby to bolo naozaj iba o nás, teda o obyvateľoch východu Slovenska a „rusnákoch“, ako sa zjednodušene a bez malichernosti či patetizácie hovorí menšine s historickým domovom voľakde v priestoroch Zakarpatskej Ukrajiny, žiadna naozajstná problematika by to ani nebola! V ničom si veru nerobíme prieky, akceptujeme ich kultúru, jazyk, náboženstvo, „kalendárové harakiri“ komplikujúce všetky sviatky a pracovné povinnosti, ba s nadhľadom až obdivuhodným, ich divadlo s národnou produkciou vnímame ako svoj stánok kultúry s menom DAD a vôbec v tom nie je nič podozrivé! Ba šokujúco, sú to väčšinovo mudri občania, takmer nepoznáte, že sú národnostnou menšinou a spoľahlivo sa za tých, čo osobne poznám, môžem zaručiť – občiansky, vzdelaním, výchovou, kultúrou a životnými zásadami cti sú presne našimi kópiami!

Aby som všetko, v kontexte s národnostnu problematikou iba nezjednodušil, alebo naopak nezdramatizoval, všade tam, kde som bol predtým tak voľajako celkom samozrejme doma – Trnava, Bratislava pri Karlovej Vsi – to aby v tom bolo predsa len aj troška nadsádzky, lebo vtedy to bola aj tak pravda a predovšetkým Považská Bystrica, ktorú budem musieť prednoste špecifikovať, lebo ak o tomto meste neviete nič extra, zvláštne, mimoriadne, či až neuveriteľné neviete o ňom a o Slovensku, aj v kontexte so spolunažívaním národnostných menšín vôbec nič!  A tak teda skromný rešerš udalostí, čo z maličkej obce pod Manínmi, podieľajúcimi sa na vzniku Manínskej tiesňavy, vďaka majiteľovi Ružičkovi, pánovi Orlovského kaštieľa na pravom breh Váhu, čo bol voľakedy v histórii spojený s menom MáriaTerézia,  lebo práve jeho zásluhou sa tá zemepisná lokalita stala územím, čo si zaslúži viac ako len obdiv súčasníkov! Lebo kto naozaj nevie – ten  nech banuje, lebo história tohoto okresného mesta sa na zveľaďovaní našej kultúry, histórie, dejín výroby, sociálnej sféry spoločnosti, dopravy, kuchynskej techniky, športu, prezentácie miestnej danosti obyvateľstva a jeho obetavosti a vynaliezavosti posunul až na vrchol prezentácie kultúry národnej!

Všetko zjednoduším, v dobách vzniku prvej ČSR sa na Slovensku hľadal priestor na čo najjednoduchšie a najlacnejšie rozbehnutie výroby pobočky Zbrojovky, čo už vtedy bola značka vysokej kvality strojárskej produkcie minimálne v kontexte s Európou a vedzte, že presne tam, kde o čosi neskôr stála fabrika s názvom Považské strojárne, s produkciou výroby doslova zázračnou, nuž presne tam, na svojich poliach, to všetko veľkorysým darom  majiteľom ich licencie odštartoval majiteľ Orlovského kaštieľa Ružička! Keď sa fabrika, teda presnejšie, jej hutné prevádzky, stali  po roku 1968 aj mojim pracovným miestom, už tu pracovalo viac ako 16 tisíc zamestancov, bola tu motovýroba, ložisková produkcia, výroba hutnej produkcie farebných kovov, ale aj letecké motory a zbrojovka v širokom zábere už aj raketovej produkcie a aby bolo jasné, bol to naozaj zázrak zrodu voľačoho takého naozaj dôležitého!

Lebo vedzte, to všetko podopierali zázraky infraštruktúry, predošetkým dokonale vyprojektované a sociálne bezchybne prešpekulované občianske bývanie, aj so službami v každej podobe, teda doprava, zásobovanie, zdravotníctvo, služby, šport, kultúra – naozaj všetko, na čo si spomeniete a prisahám, za to trištvrte storočie, čo poznám ponuku služieb vlastne v ponuke celého známeho sveta, som ešte nikdy nenašiel na jedinom mieste voľačo v takej dokonalosti a komplexnosti! A úžasné na veci bolo predovšetkým to, že tak, ako sa objekty kontinuálne budovaných fabrických realít stávali skutočnosťou všetkým bolo nad slnko jasnejšie, že to všetko je dielom neuveriteľne šikovných občanov vlastne odvšadiaľ! Z Prahy, Brna, Bratislavy, domácich aj z širokého sveta – machrov a expertov s prívlastkami géniovia  a keď som sa do tej zázračnej reality narodil ja, už to celkom iste nebol voľajaký všedný Slovenský štát, ale krajina doslova zázrakov, lebo všetko tu fungovalo celkom ináč, ako všade inde! Jasné, v tejto krajine bol aj Baťa, voľačo dosť podobné, ale aj tak, národnostný zázrak sa dal prežívať iba tu! Prisahám, tu nikto nevedel prečo, ale naozaj fungovalo to zázračné dedičstvo francúzskej revolúcie, čo všetkých šikovných a ostatným prospešných akceptovali a vyznávali!

Mali sme tam naozaj všetko, dnes sa to naozaj ani nechce veriť, pre deti fabrických zamestnancov a aj pre nich  väčšinou zadarmo, teda športoviská od výmyslov sveta, futbal, hádzaná, tenis, plávanie, stolný tenis, box, vzpieranie, zápasenie, ale aj plachtárstvo, gymnastika, horolezectvo a turistika, s bratmi trénermi na vysokej profesionálnej úrovni a prisahám presne odvtedy nedokážem pochopiť, prečo je občan inej národnosti než je tá moja voľačím ako keby menej hodnotným, alebo nehodným uznania, Slovák, Čech, Maďar, Poliak, Rus, všetko jedno a aby to bolo ešte záhadnejšie, reč sme mali všetci naozaj spoločnú – peknú slovenčinu! Bez výhrad a výnimiek, to rád aj odprisahám!

Bol to v kontexte s celým zvyškom mojej vtedajšej domoviny a potom neskôr, aj  v povojnovej histórii ČSR jednoducho zázrak a možno práve preto nerozumiem tej národnostnej mäteži u nás akurát dnes, keď si nerozumieme s Rómami, na čo tu je viac ako opodstatnenie, lebo nemajú sociálnu spravodlivosť s väčšinovou kultúrou a ako keby sme ani nemali povinnosť a chuť im voľačo v kontexte s právom ju mať, to ako svoju záväznú povinnosť dodržiavať a v kontexte s maďarskou národnosťou  aj voľačo celkom, ale naozaj celkom iné!

Dnes je Béla Bugár slovenským občanom vyššej kvality, je predsedom vládnej strany, väčšinu svojich súkmeňovcov žijúcich u nás ako keby ani nevnímal, či priamo ignoroval, predovšetkým vtedy, ak sú členmi politickej strany SMK a nie Most –Híd a nemyslite si, že to tvrdím úmyselne či z neznalosti, prisahám že nie! Už som o tom viackrát napísal, je to účelovosť jedných aj druhých, potreba napĺňať sny menšiny v podobe autonómnosti v širokom zábere mu ako keby nepristali, ba hanbí sa za ne, aj keď to tým z SMK závidí a ak neviete, tak mu to jednoznačne zazlievam a vyčítam! Viete, bol by som najradšej, keby boli jednotnou menšinou, lebo čestné slovo, radšej sa rozprávam s politikom Simonom, čo od neho programovo utiekol, alebo hoci aj s tým Csákym, čo zostal v SMK aj teraz, keď je to skratka v novom znení, lebo čo sa dá robiť – ich slovenčina je oproti tej Bugárovej čistá a kultúrna a možno práve preto, že ani nie tak dávno bol ešte Vojtech a nie  Béla a artikuloval s  „h“ a nie „ch“, ako sa prezentuje s nesmiernou chuťou naozaj na počkanie!  Verte mi, je mi to smiešne, keď sa dá počuť že chovorí rozchodne zodpovedne, veď je vzdelaný, keď prišiel do politiky, voľačo na tento spôsob „kultúrnosti“ mu nerobilo žiaden problém, no teraz sa v mnohom stal iným! Teda prednostne v kontexte s národnostnou politikou, teda naozaj tak akceptovanej, ako to cíti a vníma, no predovšetkým počuje on sám, vtedy je to naozaj voľačo nás všetkých a aj jeho samého nedôstojné!

Veru tak, naozaj je celkom dobre možné, že akurát v takomto niečom banálnom je ukryté to tajomstvo zmeny jeho myslenia, lebo uznajte, kým včera mu meno Fico a Smer DS vyvolávalo voľačo na spôsob klasického zrádnika, dnes slintá blaženosťou, že je to reč o partnerovi vo vláde, čo si vraj lásku, vzájomnosť a bratskú úctu viac ako úprimne zaslúži! Nič sa však nedá robiť, akurát ja mu teda nebudem veriť nikdy – moje spomienky sa zaprieť naozaj nedajú! To všetko si iba vymýšľa a predstiera a s tým „ch“ v rečovom prejave až ironizuje, takže čo už – komendiantom sme naozaj neverili nikdy, skôr boli iba na smiech!

Táto dáma to vôbec nemá vo vláde jednoduché

20.10.2017

Dosť dlho som sa presviedčal k rozhodnutiu, venovať verejnú pozornosť práci, povinnostiam, plánom verejným a aj tak trošku utajeným a veru aj osobným úspechom ministerky spravodlivosti Lucii viac »

Má to síce koniec, ale nie je to právoplatné

19.10.2017

Špecializovaný trestný súd v Pezinku sa po neuveriteľne dlhom čase dopracoval až na samý koniec svojich povinností, predpísaných mu vynesením právoplatných rozsudkov v kauze nástenkový viac »

Je to neuveriteľné, ale aj tak pravda!

18.10.2017

Budem naozaj stručný, nič nebudem extra zdôvodňovať či vysvetľovať, všetko nechám na individuálne posúdenie pre tých, čo budú zvedavou súčasťou slovenskej reality a budú sa usilovať viac »

Ministerstvo zdravotníctva

V zdravotníctve bude viac peňazí, pacienti veľké zmeny očakávať nemôžu

20.10.2017 07:00

Viac peňazí síce dostanú ambulancie, tie ich však potrebujú na platy či vybavenie. Nemocnice zase investujú do projektov nových urgentných príjmov.

svätojánska noc, oheň, ruka

Vo Varšave sa pokúsil upáliť muž. Asi na protest proti vláde

19.10.2017 22:15

Starší muž sa pred Palácom kultúry a vedy polial bližšie neurčenou tekutinou a potom sa zapálil.

ministerstvo hospodarstva slovenskej republiky

Štát zaplatil ďalšie milióny právnikom

19.10.2017 19:25

Vo februári zaplatila štátna firma milióny eur za právne služby advokátskej spoločnosti Dvorecký & Partneri. Minister hospodárstva Peter Žiga už dal zmluvu preveriť.

G20-GERMANY/

Putin: Uzavretie hraníc Ruska s Ukrajinou môže viesť k masakru

19.10.2017 19:22

Kyjev trvá na tom, aby bola na ochranu rusko-ukrajinských hraníc kontrolovaných separatistami vyslaná mierová misia OSN.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,275
Celková čítanosť: 2066424x
Priemerná čítanosť článkov: 1621x

Autor blogu

Kategórie