Založ si blog

Dávidova hviezda je mocný symbol protestu

Väčšinu svojho dorasteneckého veku som prežil  v meste, čo sa veru dodnes, podľa môjho rebríčka hodnôt kvality ľudského života  vymyká uznávaným zásadám, lebo búrlivý rast a rozvoj vznikajúcej hutnícko – strojárskej a zbrojárskej produkcie spôsobil, že život v skromnej obci na Považí dal v neuveriteľne krátkom čase príležitosť narodiť sa modernému mestu s obyvateľstvom naozaj zázračným! V Považskej Bystrici vlastne z ničoho nič bola väčšina obyvateľov stredoškolsky vzdelaná, stretnúť spoluobčana s vysokoškolským titulom bola všednosť, absolútne radikálne  sa zmenil spôsob života jeho obyvateľov a keď už som, aj ako dieťa rozoznával jeho naozajstné hodnoty, boli napríklad s Trnavou, Bratislavou či neďalekou Žilinou absolútne neporovnateľné. Občiansky servis, sociálna sféra v ponuke doslova veľkomestskej, obchody  rovnako tak, plesová sezóna vraj rovnocenná s pražskou, ako to tvrdili tí, čo už sa stali domácimi  súčasníkmi, koncerty vážnej i populárnej hudby, vlastné kapely, divadlo, šport na neuveriteľne mnoho podôb, bazén, v rýchlej ponuke ohrievanej vody, motošport, plachtárstvo, stolný tenis a samozrejme šport snobov – lawn tenis, spočiatku na troch, neskôr na štyroch dvorcoch  a to samozrejme sprevádzal rozvoj miestnych škôl, vznik verejnej knižnice s neuveriteľnou podporou vedenia fabriky a kultúra všeobecne, lebo v tom prostredí, kde ešte včera naozaj nebolo nič na obdivovanie, už s nástupom samostatného Slovenského štátu, v predvečer druhej svetovej vojny, bol v ponuke verejnosti  doslova zázrak občianskej komunity.

Všetky   moje prvé spomienky hodné opisu, reklamy, prehiadky fotoalbumov a pochopiteľne predovšetkým šport, čo do môjho života vkročil naozaj „rovnými nohami“ a v tak úžasnej ponuke, že sme sa už útleho veku všetci, čo sme tu boli doma pýšili tvrdením, že športujeme vlastne všetko čo je v ponuke, s výnimkou póla na koni, lebo z pôvodnej zástavby lokality zmizli všetky maštale a nebolo pomoci, prim dostali športy panskejšie a voňavejšie! Ba ešte niečo a to už nozaj menej radostné, lebo keď mi to ako spomienku pripomenula prezentácia dvoch poslancov nového slovenského parlamentu, pri jeho premiérovej schôdzi v stredu, celkom to bolelo!

Vraj na protest, že sa  medzi poslancov našej parlamentnej ustanovizne dostali zástupcovia „extrémistov“ strany  ĽS NS, pri príležitosti 83 výročia nástupu Hitlera v Nemecku k moci si na prsia pripli symboly židovstva, Dávidove hviezdy pokory a menejcennosti človečentva! Povinnosť „zdobiť sa takýmto ponižujúcim symbolom“ si veru dobre pamätám, spoločenstvo obyvateľov mesta spojených s fabrikou takéto značkovanie svojich, vždy rovnocenných znášalo ťažko, ale tie reálne konce, keď sa mnoho úžasných priateľov z nášho života vytratilo bez stopy, zasa na iných, s prívlastkom arizátori sme zabúdali programovo a môj osobný žiaľ dostal meno ujo Wildman! Od chvíle, čo som si ho pamätal, bol osobnosť hodná žiť v meste s takým extra kreditom života ako bola Považská Bystrica, vlastnil veľkoobchod s drevom  a uhlím, dnes by nosil meno sponzora všetkého, pre kvalitný život potrebného a svoje spojenie s hrou lawn tenis odvozujem od jeho neuveriteľných ľudských hodnôt! Bol mi učiteľom, trénerom, trpezlivým tútorom, čím viac tým častejšie aj spoluhráčom a keď mi voľakedy v zime roku 1944 zmizol z povrchu zeme vo vlaku do Serede, čo bol pre našich kamarátov s hviezdičkou postrach najväčší, mal som strach, že už sa nikdy viac neuvidíme! Našťastie, ešte som bol stále prvákom, keď sa môj kamarát vrátil, svoje starosti s rodičmi, čo voľakde v Poľsku zahynuli  pri pochode smrti vyriešil ako dobrý syn presne tak, ako to bolo povinnosťou a vrátil sa k podnikaniu a veru aj k tenisu  a ku mne a ešte sme mali k sebe blízko blízučko takmer tri roky!

Napokon sa oženil, do Salzburgu, ako sme hovorili, „rovno do cukrárne“, svoj podnik ešte predal a okrem mňa zanechal v našom meste ešte veľa kamarátov, čo sme o ňom dlho dostávali milé a príjemné správy – aj cez železnú oponu komunizmu, čo nás rozdelila rovnako spoľahlivo, ako fašizmus. Ale aj tak, ten šok, keď som videl v televízii parlamentom pochodovať poslanca Ondreja Dostála z SaS a Vieru Dubačovú z OĽaNO, s Dávidovými hviezdami na hrudi, vraj ako protest proti poslancom z ĽS NS, ako pripomienku k výročiu Hitlerovho nástupu k moci, bolo mi viac ako len smutno! Tí Kotlebovci o tých dávnych hriechoch voči Židom už vlastne nevedia vobec nič, sú produktom voľajakej nekultúrnej menšiny, dobre utajenej a k vlastnému nešťastiu nepoučenej a ten protest mi v konečnom dôsledku pripadol viac ako len nekultúrny! Naozaj som nič neprežíval ako pohanu rasy, bola to smutná spomienka na nešťatné chvíle osudu pre slovenský národ a kultúru, ale v konečnom dôsledku by si výčitky a protesty na tento spôsob verejne prejaveného nesúhlasu zaslúžili naozaj tí poslanci nášho parlamentu, ktorým by som sa verejne prihováral výčitkou v podobe červenej hviezdy!

Viackrát za rok, napríklad vo Februári, keď sme pochovali myšllienku demokraticky vzkrieseného Československa pod tlakom komunistického prevratu, napríklad vždy v auguste, keď nás omína vpád spojeneckých vojsk socializmu a koniec snahy dať diktátu červenej gardy z Moskvy definitívne zbohom, alebo vždy v novembri, keď sme mohli oslavovať definitívne finále boja s tým červeným morom, čo je jednoducho stále prítomný, aj keď transformovaný v niečom predsa len menej smrteľnom,  než bol v histórii!   A ako vidíte nikdy a nič to ako vhodný protest nenapadne nikoho z tých, čo nevláčia komunistické dedičstvo ako večné bremeno a práve preto tie Dávidové hviezdy tým poslanom zazlievam! Keď adekvátnosť prístupu, tak výhradne spravodlivo a nič sa nedá robiť, presne takáto rovnosť v protestovaní mi tu chýba – polovičatosť a povrchnosť jednoducho nie je hodná slovenskej akurátnosti

Mámil, ale neuspel, bola v tom viera aj presvedčenie

21.05.2018

Tento titulok som si pripravil ešte voľakedy v týždni pred 20. májom, keď sa redaktor z Markízy Michal Kovačič celkom presvedčivo predviedol verejnosti sľubom, že prezident Kiska verejnosti viac »

Obrat ako v rozprávke, vyznamenal sa však nielen Kočner!

20.05.2018

Budem v kontexte s týmto oznamom radšej opatrný, v hre je síce naozaj veľa miliónov, veru až 70, ich nádejným vlastníkom je ten všeobecne známy podnikateľ Kočner, čo ich vystavil na meno viac »

Prišiel čas aj v Čechách upratať. . .

19.05.2018

Pevne verím, že ste nikto nezabudli na tie chvíle, keď sa definitívny koniec vlády Fico III. zmenil na presvedčenie jej premiéra bojovať za podobu tej novej, v rovnakej podobe, ako vznikla po viac »

Pavol Paška, parlament

Prokuratúra stiahla žalobu na exnovinára Lukáša Milana kvôli ohováraniu Pavla Pašku

21.05.2018 12:56

Milan bol stíhaný políciou a obžalovaný prokurátorom, ktorý v obžalobe uviedol, že článok obsahoval klamlivé skutočnosti.

Damask, Sýria, vojaci

Asad obnovil ofenzívu, chce vyhnať islamistov z južného Damasku

21.05.2018 12:42

Sýrske vládne jednotky v pondelok napoludnie obnovili svoju ofenzívu proti extrémistickej skupine Islamský štát na juhu hlavného mesta Damask.

natália blahová

Ekvádor posiela na Slovensko ministerky, aby riešili boj o dieťa. Blahová hovorí o medzinárodnom škandále

21.05.2018 12:25

Prípad matky z Ekvádoru a jej deväťročnej dcéry sa stáva medzinárodným škandálom. Vyhlásila Natália Blahová zo SaS v súvislosti s medializovaným prípadom.

peniaze, peňaženky, úspory, dôchodok

Ohrozených chudobou bolo vlani na Slovensku 650-tisíc ľudí

21.05.2018 12:10

Hranica rizika chudoby pre jednočlennú domácnosť je 360 eur mesačne, v domácnosti s 2 dospelými a 2 deťmi do 14 rokov je to 750 eur mesačne.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,508
Celková čítanosť: 2574664x
Priemerná čítanosť článkov: 1707x

Autor blogu

Kategórie