Založ si blog

Dávidova hviezda je mocný symbol protestu

Väčšinu svojho dorasteneckého veku som prežil  v meste, čo sa veru dodnes, podľa môjho rebríčka hodnôt kvality ľudského života  vymyká uznávaným zásadám, lebo búrlivý rast a rozvoj vznikajúcej hutnícko – strojárskej a zbrojárskej produkcie spôsobil, že život v skromnej obci na Považí dal v neuveriteľne krátkom čase príležitosť narodiť sa modernému mestu s obyvateľstvom naozaj zázračným! V Považskej Bystrici vlastne z ničoho nič bola väčšina obyvateľov stredoškolsky vzdelaná, stretnúť spoluobčana s vysokoškolským titulom bola všednosť, absolútne radikálne  sa zmenil spôsob života jeho obyvateľov a keď už som, aj ako dieťa rozoznával jeho naozajstné hodnoty, boli napríklad s Trnavou, Bratislavou či neďalekou Žilinou absolútne neporovnateľné. Občiansky servis, sociálna sféra v ponuke doslova veľkomestskej, obchody  rovnako tak, plesová sezóna vraj rovnocenná s pražskou, ako to tvrdili tí, čo už sa stali domácimi  súčasníkmi, koncerty vážnej i populárnej hudby, vlastné kapely, divadlo, šport na neuveriteľne mnoho podôb, bazén, v rýchlej ponuke ohrievanej vody, motošport, plachtárstvo, stolný tenis a samozrejme šport snobov – lawn tenis, spočiatku na troch, neskôr na štyroch dvorcoch  a to samozrejme sprevádzal rozvoj miestnych škôl, vznik verejnej knižnice s neuveriteľnou podporou vedenia fabriky a kultúra všeobecne, lebo v tom prostredí, kde ešte včera naozaj nebolo nič na obdivovanie, už s nástupom samostatného Slovenského štátu, v predvečer druhej svetovej vojny, bol v ponuke verejnosti  doslova zázrak občianskej komunity.

Všetky   moje prvé spomienky hodné opisu, reklamy, prehiadky fotoalbumov a pochopiteľne predovšetkým šport, čo do môjho života vkročil naozaj „rovnými nohami“ a v tak úžasnej ponuke, že sme sa už útleho veku všetci, čo sme tu boli doma pýšili tvrdením, že športujeme vlastne všetko čo je v ponuke, s výnimkou póla na koni, lebo z pôvodnej zástavby lokality zmizli všetky maštale a nebolo pomoci, prim dostali športy panskejšie a voňavejšie! Ba ešte niečo a to už nozaj menej radostné, lebo keď mi to ako spomienku pripomenula prezentácia dvoch poslancov nového slovenského parlamentu, pri jeho premiérovej schôdzi v stredu, celkom to bolelo!

Vraj na protest, že sa  medzi poslancov našej parlamentnej ustanovizne dostali zástupcovia „extrémistov“ strany  ĽS NS, pri príležitosti 83 výročia nástupu Hitlera v Nemecku k moci si na prsia pripli symboly židovstva, Dávidove hviezdy pokory a menejcennosti človečentva! Povinnosť „zdobiť sa takýmto ponižujúcim symbolom“ si veru dobre pamätám, spoločenstvo obyvateľov mesta spojených s fabrikou takéto značkovanie svojich, vždy rovnocenných znášalo ťažko, ale tie reálne konce, keď sa mnoho úžasných priateľov z nášho života vytratilo bez stopy, zasa na iných, s prívlastkom arizátori sme zabúdali programovo a môj osobný žiaľ dostal meno ujo Wildman! Od chvíle, čo som si ho pamätal, bol osobnosť hodná žiť v meste s takým extra kreditom života ako bola Považská Bystrica, vlastnil veľkoobchod s drevom  a uhlím, dnes by nosil meno sponzora všetkého, pre kvalitný život potrebného a svoje spojenie s hrou lawn tenis odvozujem od jeho neuveriteľných ľudských hodnôt! Bol mi učiteľom, trénerom, trpezlivým tútorom, čím viac tým častejšie aj spoluhráčom a keď mi voľakedy v zime roku 1944 zmizol z povrchu zeme vo vlaku do Serede, čo bol pre našich kamarátov s hviezdičkou postrach najväčší, mal som strach, že už sa nikdy viac neuvidíme! Našťastie, ešte som bol stále prvákom, keď sa môj kamarát vrátil, svoje starosti s rodičmi, čo voľakde v Poľsku zahynuli  pri pochode smrti vyriešil ako dobrý syn presne tak, ako to bolo povinnosťou a vrátil sa k podnikaniu a veru aj k tenisu  a ku mne a ešte sme mali k sebe blízko blízučko takmer tri roky!

Napokon sa oženil, do Salzburgu, ako sme hovorili, „rovno do cukrárne“, svoj podnik ešte predal a okrem mňa zanechal v našom meste ešte veľa kamarátov, čo sme o ňom dlho dostávali milé a príjemné správy – aj cez železnú oponu komunizmu, čo nás rozdelila rovnako spoľahlivo, ako fašizmus. Ale aj tak, ten šok, keď som videl v televízii parlamentom pochodovať poslanca Ondreja Dostála z SaS a Vieru Dubačovú z OĽaNO, s Dávidovými hviezdami na hrudi, vraj ako protest proti poslancom z ĽS NS, ako pripomienku k výročiu Hitlerovho nástupu k moci, bolo mi viac ako len smutno! Tí Kotlebovci o tých dávnych hriechoch voči Židom už vlastne nevedia vobec nič, sú produktom voľajakej nekultúrnej menšiny, dobre utajenej a k vlastnému nešťastiu nepoučenej a ten protest mi v konečnom dôsledku pripadol viac ako len nekultúrny! Naozaj som nič neprežíval ako pohanu rasy, bola to smutná spomienka na nešťatné chvíle osudu pre slovenský národ a kultúru, ale v konečnom dôsledku by si výčitky a protesty na tento spôsob verejne prejaveného nesúhlasu zaslúžili naozaj tí poslanci nášho parlamentu, ktorým by som sa verejne prihováral výčitkou v podobe červenej hviezdy!

Viackrát za rok, napríklad vo Februári, keď sme pochovali myšllienku demokraticky vzkrieseného Československa pod tlakom komunistického prevratu, napríklad vždy v auguste, keď nás omína vpád spojeneckých vojsk socializmu a koniec snahy dať diktátu červenej gardy z Moskvy definitívne zbohom, alebo vždy v novembri, keď sme mohli oslavovať definitívne finále boja s tým červeným morom, čo je jednoducho stále prítomný, aj keď transformovaný v niečom predsa len menej smrteľnom,  než bol v histórii!   A ako vidíte nikdy a nič to ako vhodný protest nenapadne nikoho z tých, čo nevláčia komunistické dedičstvo ako večné bremeno a práve preto tie Dávidové hviezdy tým poslanom zazlievam! Keď adekvátnosť prístupu, tak výhradne spravodlivo a nič sa nedá robiť, presne takáto rovnosť v protestovaní mi tu chýba – polovičatosť a povrchnosť jednoducho nie je hodná slovenskej akurátnosti

Aj všedný život zaslúžilého seniora môže byť voľačo na mnoho spôsobov. . .

15.10.2018

Budem dôveryhodný, s ohľadom na vzťahy so svojim pokrvným potomstvom je môj život stále voľačím celkom plnohodnotným, dve dcéry už sú nielen perfektné maminy mojich štyroch vnúčat, ale viac »

Ako dobre, že vo vláde má SR aj akceptovaných diplomatov. . .

14.10.2018

Jasné, keď sa čitateľ tejto úvahy nad tým konštatovaním čo len máličko zneistí aj prekvapí a začne triediť a rátať, kto sú to a koľko ich teda máme rýchlo objaví, že klasika poučky viac »

Prezidentov krajín V4 sme mali u nás na školení. . .

13.10.2018

To viete, hovorí sa tomu klasika zveličovania, občas sa to píše aj v uvodzovkách, aby sa čitateľovi prezentovala povinnosť autora takéhoto textu predviesť mu celkom presvedčivo, že si naozaj viac »

jemen, saná, dievčatko, cholera

Jemen je podľa OSN na pokraji 'storočného' hladomoru

15.10.2018 19:34

Na pokraji smrti sa môže ocitnúť 12 až 13 miliónov ľudí.

Pavlo Klimkin

Klimkin naznačil pokrok v rokovaniach s Maďarskom o Zakarpatskej oblasti

15.10.2018 18:33

Maďari sa sťažujú na jazykovú a kultúrnu diskrimináciu zo strany ukrajinských úradov.

BRITAIN-EU/

Nikto nevie ako. Ale o brexite sa musí rozhodnúť

15.10.2018 18:25

Nikto nechce a nemôže cúvnuť. Bez veľkého kompromisu sa však rokovania o brexite blížia k nedohode.

parlament, danko,

Ťahanice o Dankovu rigoróznu prácu

15.10.2018 18:23

Na zverejnenie práce vyzval predsedu Národnej rady aj rektor banskobystrickej UMB.