Založ si blog

Mečiarove amnestie v tejto kauze neprekážajú!

Tá kauza únosu syna vtedajšieho  prezidenta SR Michala Kováča, za vlády Vladimíra Mečiara, bola zločinom naozaj mimoriadnym, pohla žlčou nevôle celého demokratického sveta  a predovšetkým svedomím slovenských občanov. Som si istý, že priznanie Oskara Fegyveresa, ktorý vypovedal, že bol osobne účastný pri únose mladého Kováča do Rakúska, ako člen SIS, pod priamym velením Ivana Lexu a tento „predikát“ mu zaručil post korunného svedka v tejto, z pozície štátnej moci zosnovaného zločinu spôsobilo pokračovanie udalostí a ovplyvnilo ich naozaj rozhodujúcim spôsobom.

Už je to veru viac ako dvadsať rokov a tak akosi pre istotu všetkým pripomeniem, že toto priznanie mu život skomplikovalo až neuveriteľne, tlak SIS a jej velenia bol naozaj obrovský, všetko komplikujúci a spochybňujúci a tak sa celkom jednoznačne Fegyveresi rozhodol, v čo najdokonalejšej anonymite hľadať bezpečný azyl v cudzine. Stratiť kontakt so zázemím celej akcie sa vylučoval, v priebehu rýchleho plynutia času sa verejnosť dozvedela, že utečencovi z SIS a hriešnikovi, ako spojka, predovšetkým v kontakte s vyšetrovateľmi pomáha jeho kamarát Róbert Remiáš a aby som neunavoval tak pripomeniem, že celkom šokujúca správa 29. apríla 1996 svetu oznámila, že jeho auto zničil výbuch  nastraženej výbušniny a tento mladý, iba 26 ročný policajt v ňom zahynul. Na Karloveskej ceste, pri reštaurácii mojej mladosti a detstva Riviére a ak si nepamätáte, tak celkom šokujúco sa veci rozhodol v svojej réžii verejnosti vysvetliť osobne predseda vlády Mečiar!

Auto Róberta Remiáša vybuchlo pre poruchu plynovej pohonnej jednotky, celkom neodborne osadenej,  ale dnes už podľa materiálov z pôvodnej vyšetrovacej verzie vieme, že je to celkom účelové klamstvo. Prvý naplánovaný atentát technicky zlyhal, nálož sa nepodarilo na diaľku aktivovať  a úspech mal až opakovaný pokus, keď sa nálož neznámej výbušniny upevnila  nad pravú zadnú nápravu, tesne pri palivovej nádrži a jej výbuch iniciovaný atentátnikmi spôsobil požiar. Po náraze do oplotenia na pravej strane cesty nemohol Remiáš unikať a zomrel na následky šoku vyvolaného účinkami ohňa a vysokej teploty.

Aby bolo jasné, to nie sú žiadne dohady, materiály z vyšetrovania polície sú absolútne nespochybniteľné, takmer všetko v tomto dokazovaní podporuje kniha spomienok šéfa podsvetia z tých čias Mikuláša Černáka, ako všetci zinteresovaní spoľahlivo vedeli, ako zariadil a zorganizoval únos mladého Kováča a ako potom objednal Remiášovu smrť – samozrejme u mafie, o ktorej mal Černák absolútny prehľad! Vôbec teda neprekvapilo, keď v roku 2002¸ pod ťarchou obvinení polícia z navádzania na Remiášovu vraždu  obvinila priamo Lexu, vtedy šéfa SIS, za odmenu dvoch miliónov korún ju objednal u dnes už nebohého Miroslava Sýkoru. Bol to opis a príprava širokoorganizovanej akcie SIS, so sledovaním a skôr, než sa všetko zisťovanie reality preverilo, prokuratúra v septembri 2006 stíhanie Lexu definitívne zastavila! Záver policajtov bol neuveuriteľný – je nepochybné, že ten skutok, pre ktorý bolo vyšetrovanie vedené sa nikdy nestal!

Aj s dodatkom, naozaj radikálne presvedčivým, z mája roku 2015, že Remiášova vražda sa nikdy nevyrieši a na príčine sú amnestie Vladimíra Mečiara, ktoré tento, vtedy zastupujúci štátnik vydal vo veci únosu syna prezidenta Kováča!

Čas a udalosti v jeho plynutí sú však celkom odlišné – už 8. februára 2016 policajné inštitúcie oznámili, že dôkazná realita v tejto kauze sa radikálne zmenila. Hovorkyňa prokuratúry Predajňová to verejnosti prezradila ako spravodajskú bombu, vraj „vyšli najavo celkom nové skutočnosti, ktoré by mohli objasniť skutok a odhaliť páchateľa a aj keď viac neprezradila, ponuka správ z tejto oblasti bola úžasne rozsiahla.

O knihe Černáka a faktoch v nej už reč bola, vôbec nebudem špekulovať, či sa Černák pri svojom pokání nerozhodol až k definitíve víťazstva pravdy novou výpoveďou s finálnym koncom, lebo od októbra 2015, keď v Nemecku zadržali šéfa mafiánskej skupiny Sýkorovcov Róberta Lališa a ešte chvíľočku predtým jeho „vojaka“ Martina Biháryho, sa mohlo ich vyšetrovanie  stať voľačím viac ako zázračným! Teda skromne – výsledkami!

Veď akurát k nim patril Jozef Roháč, ktorému akurát teraz súdy v Maďarsku a aj u nás vyniesli v celkom nesúvisiacich procesoch dva doživotné tresty za mafiánske vraždy a ak ste nezabudli, tak obvinený bol aj zo zabitia Remiáša, ale v roku 2006 jeho stíhanie osobne policiajný prezident Tibor Gašpar zastavil, pre nedostatok dôkazov! Tú jeho klauzulu, že pre Mečiarove amnestie zopakujem, nehanbím sa mať výhrady a pochybnosti, lebo nie som sám! Dáma z bratislavskej prokuratúry, čo voľakedy jeho kauzy dozorovala – volá sa Iveta Kopčová potvrdzuje, že amnestie Vladimíra Mečiara  s kauzou vraždy Róberta Remiáša vôbec nesúvisia a verte mi, budem držať palce každému, čo sa rozhodne s tým voľačo naozaj akurátne odštartovať! Teda presnejšie, cestičky k spravodlivosti a príležitosť vymiesť tento Augiášov chliev našej národnej hanby dostaneme všetci ako bonus naviac! História krajiny a národa, čo ako malého a všedného, si to naozaj zaslúži!

A namiesto voľajakej finálnej bodky som si to vo vlastnej fantázii naprogramoval celkom optimisticky, asi tak, že aj všetko zlé bude napokon progres a nech to má teda akurát takýto scenár! Od samého začiatku toho príbehu, neuveriteľne vymysleného a s použitím ľudskej vypočítavosti realizovaného scenára vzniku tretej Ficovej vlády – tentoraz teda zasa koaličnej  a s možným zdaním predsa len aj nádejných hodnotení jej politických zložiek, aj s iskierkami nádeje, až nie celkom katastrofálne nezodpovednej, som v tom videl svetielko nádeje.

Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti v Radičovej vláde, dáma s potenciálom splniť Slovensku nádeje po jednoznačne nespochybniteľnej spravodlivosti Justície, má presne teraz tú možnosť posunúť nás od nádeje až do reality a ak by sa práve v tejto chvíli rozhodla byť naozaj akurátne hodná mojej dôvery, v jej ženskú podobu nepodplatiteľnej spravodlivosti – je mama, ináč to vlastne ani byť nemôže – potom tú kauzu o ktorej meditujem, dovedie do podoby pravdy! Je v tom samozrejme aj viac, lebo veď hľa, tá špina, čo sa musí napríklad z policajnej roboty vymiesť, už je aj v predstihu pomenovaná a fandím jej, aby mala poruke nielen pevné rozhodnutie a túžbu byť perfektným zástupcom  spravodlivosti, ale aj poriadnu metlu s širokým záberom, aby tu bolo zasa konečne čisto.

Pravda a radnica Prešova sú držiteľmi plakety Senior Friendly. . .

22.10.2018

Tú svojim spôsobom nenápadnú správu som dostal ešte v piatok večer po slávnosti v Bratislave, v priestoroch Zichyho paláca, kde organizácie, spoločenské inštitúcie, výrobné podniky a združenia, viac »

S Vietnamom skôr čarujeme než rokujeme – k našej hanbe!

21.10.2018

Kauza únosu vietnamského občana z územia Nemecka, kam sa ešte v roku 2017 s pasom znejúcim na meno Trinh Xuan Thanh ako podnikateľ uchýlil pred trestným vyšetrovaním v svojej domovine a podal viac »

Komunálne voľby sú za rohom, ale motivácia účasti v nich je nepreukazná. . .

20.10.2018

Nuž v prvom rade musím všetkým spoluobčanom pripomenúť, že v komunálnych voľbách sa pre obce a mestá, čo sú osídlenia v tomto ohľade klasifikované počtom v nich žijúcich obyvateľov, viac »

SR Bratislava Nehoda Dopravná BAX

Na ceste z Bratislavy do Rovinky sa zrazili tri autá a kamión

22.10.2018 09:35

Hasiči vyslobodili jednu zakliesnenú osobu z vozidla a poskytujú viacerým osobám prvú pomoc.

seizmograf, zemetrasenie

Pri pobreží kanadskej provincie Britská Kolumbia zaznamenali silné zemetrasenie

22.10.2018 09:00

Správy o obetiach, zranených či materiálnych škodách zatiaľ nie sú k dispozícii.

Džamal Chášukdží, novinár, protest, washington, arábia

Saudskoarabský kráľ a korunný princ zatelefonovali synovi zavraždeného novinára

22.10.2018 08:56

Chášakdžího zavraždili na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule osoby, medzi ktorými sa mal nachádzať aj člen kráľovského sprievodu.

kríž, sexuálny škandál, sexuálne zneužívanie, kňaz

Čilské arcibiskupstvo má zaplatiť odškodnenie obetiam zneužívania

22.10.2018 08:03

Žalobu vzniesli traja muži, ktorí boli v minulosti zneužívaní čilským katolíckym kňazom Fernandom Karadimom.