Založ si blog

Nepriatelia ľudstva – nezabúdajme na žiadneho z nich!

Verte mi, bez akýchkoľvek pochybností, že tento titulok je pre nás, na Slovensku, naozaj tak trochu výčitkou, lebo aj s dokonalou znalosťou svojej vlastnej histórie  sme sa v tej dávnej problematike vôbec „neprehŕňali“ tak zodpovedne, aby sme sa mohli chváliť, či nebodaj mohli byť aspoň spokojným národom, lebo nič sa nedá robiť – bolo by to čisté klamstvo! Máme v sebe ako národ viac ako svojskú danosť, pomenujem to skromne ako nadhľad, povznesenie sa nad problém, čo sa nepociťuje ako priorita danej chvíle a dilema národa už vôbec nie, ale presne v tej chvíli, keď sa tak akosi vis major predsa len voľačo zviditeľní, ako „keby sme objavili zakopaný poklad veľkej hodnoty, ktorého sme spoločnými vlastníkmi“!

Nerobím si žiadne ilúzie, že recesia slovenského ľudáctva je dielo voľajakej náhody – a naozaj pripúšťam, že som to „historické hnutie“ pomenoval viac ako veľkoryso, lebo svojim spôsobom sa to dá ľahko zdôvodniť – samostatnosť tzv. Slovenského štátu je v dejinách tejto zemičky v srdci Európy voľačo viac ako špecifické, originálne, no naozaj aj kontroverzné a problematické, lebo  ak to nebolo realitou chvíle podmienené, bolo naozaj lepšie nikomu a ničím to nepripomínať! Jasné, je to tak trošku špekulatívne, ale čo sa dá robiť, pravda je naozaj akurát taká, lebo kto by mal odvahu prisahať, že naša história v čase 1938 -1945 je voľačo dokonale špecifikované, klasifikované a z pohľadu predpísaných kritérií spravodlivo uzatvorené, ako kapitola definitívneho konca, ten klame!  Mám to vo vlastnej réžii aj pomenované – je to definitíva našej minulosti v podobe akože a to naozaj už nechce nič viac!

Moja spomienka na tie chvíle je jednoznačne detská, mesto kde som žil bolo mocne názorovo polarizované, fabrika tu vybudovaná k nám priviedla zo sveta predovšetkým múdrych a aktívnych občanov a mal som to šťastie, že moja rodina a jej priatelia obdiv a lásku k Slovenskému štátu v ničom nezdieľali. Možno práve preto sa o tom nikdy nehovorilo ako o voľačom neodkladnom a povinnom a ak si to preberiete v svojich spomienkach bude vám jasné, že realita, s akou sa dnes slovenská verejnosť ku Kotlebovcom, ako sme sa naučili volať členov strany ĽSNS, teda tých, vraj „zelených mužíčkov“ slovenskej hanby vo vzťahu k holocaustu a fašizmu, tu nebola k dispozícii vlastne nikdy! Dobre si pamätám aj tie chvíle, keď sa účtovalo s Tisom, bolo to právne seriózne zdokumentované, ale ak by mi niekto chcel tvrdiť, že v podobe definitívneho účtovania – nemilosrdne a s nenávisťou ku všetkým, s tým v národe účastných, nemá pravdu, tendencia bola vždy v podobe rozumieť a  odpúšťať  a nie vešať! 

To až teraz, všetko z pohľadu ĽSNS je hotová katastrofa, bez možnosti chápať a odpúšťať už vôbec nie a tá recesia je mi svojim spôsobom celkom smiešna a nevieryhodná, tí hriešnici sú jednoducho zákerne mladí, vedomosť a viera v princípy ľudáctva je až zázračné dedičtvo neuveriteľnej zotrvačnosti a hoci ma z toho naozaj mrazí, chcem sa verejne spýtať – to naozaj všetko s tým spojené bolo neviditeľné, bez možnosti návratu k tomu zlu a pochopte – čo to bola za spoločnosť, v ktorej sme sa k tomu dopracovali???

To viete, všetci to dnes dokážeme odhaliť celkom spoľahlivo, chce to iba úprimnosť, česť a zodpovednosť, lebo fakt je to v ponuke celkom dobre viditeľnej, lebo čo sa dá robiť, tak ako sa jednoducho Slovensko pokonalo s dedičstvom Slovenského štátu, so všetkými jeho hriechmi a zločinmi, tak sa ľudia z Čiech a Slovenska po novembri 1989 začali vyrovnávať so všetkým tým, čo k nám priniesol komunizmus, už od roku 1948 a veru až dodnes, lebo tak, ako sme sa nevedomo bránili pokonať sa s hejslovákmi v čase po vojne, presne tak s „nadhľadom“ sme to opakovali po novembri 1948 a kto má argumenty v inej podobe dôkazov – sem s nimi, budeme ich ponúkať spolu, v podobe tých, platných dodnes!

Všetci viete, niet ich, zločiny komunizmu, Stalinove neľudské metódy vládnutia sa ničím zásadným od tých fašistických či aspoň teda ľudáckych ničím neodlišujú a tiež mám odvahu sa v tomto národe nahlas spýtať – počúvate o tom vôbec, kedy naposledy, ak je kotlebovec dedičný ľudák s pôsobením utajenej recesie, má tu takého dediča aj komunista??!! Nie som doma v „bratislavskej kaviarni“, aby som mal k takejto debate blízko, ale nič sa nedá robiť, kto vie, myslí a porovnáva, tomu je všetko celkom jasné!  Nič sa  nedá robiť, dedičstvo ja naozaj ako večný kríž a také, s ktorým sa náš národ pokonať nechcel, nemal čas, pre medziľudské vzťahy a vzájomnosť možno ani nechcel, čo si budeme vlastnými životmi niesť ešte dlho a prisahám, bude správne, ak to napokon zvládneme zodpovedne, veľkoryso a s nadhľadom. Bez hystérie, lebo veci národu vlastné sa musia riešiť akurát takto!

No čo už, byť občanom aj dedkom naraz nie je jednoduché!

24.05.2018

Budem úprimný, to všetko sa v mojom živote skomplikovalo takpovediac celkom prirodzene iba v jedinej z dvoch udalostí, čo v mojom živote znamenajú akurát teraz voľačo ako mimoriadny interes, viac »

Stať sa prezidentom republiky je nádej, sen, fantázia či iba márna viera?

23.05.2018

Rozhodnutie súčasného prezidenta republiky Andreja Kisku nekandidovať na ten post v opakovanej réžii sa stalo predmetom úvah na neuveriteľne veľa podôb a väčšinovo nás mýli predovšetkým viac »

Európa musí zmúdrieť. . .

22.05.2018

Veru, zasa sme sa raz, tak ako sa to stáva aj „v tých najlepších rodinách či spoločenstvách“, založených na právnych istotách a dlhodobej praxi tých najmocnejších, akými je EÚ, dostali viac »

Boris Johnson

Arménsky komik sa vydával za premiéra a volal so šéfom britskej diplomacie

24.05.2018 16:59

Britský minister zahraničných vecí Boris Johnson telefonoval 18 minút s mužom, ktorý sa vydával za arménskeho premiéra Nikola Pašinjana.

ZMOS, 29. snem, Bratislava

ZMOS: Miestnu územnú samosprávu aj verejnú správu je potrebné zreformovať

24.05.2018 16:58

Ide o jeden zo záverov 29. snemu Združenia miest a obcí Slovenska v Bratislave.

blesk, búrka

Blesk zabil muža, s dáždnikom v ruke sa skryl pod stromom

24.05.2018 16:27

Dve tragické chyby spravil v stredu večer František (36) z Nitry. V čase búrky sa ukryl pod strom a držal v ruke dáždnik. Blesk, ktorý ho zasiahol, ho na mieste zabil.

zdravotné sestry, sestričky, asistenti

Krajčí: V petržalskej nemocnici je pre chýbajúce sestry veľmi vážna situácia

24.05.2018 16:27

Situácia v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke je veľmi vážna až kritická, keďže v zariadení je nedostatok sestier.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,511
Celková čítanosť: 2582826x
Priemerná čítanosť článkov: 1709x

Autor blogu

Kategórie