Stanislav41

Tak trošku viac ako prekvapujúco sa súčasná vládna štvorkoalícia, aj napriek skutočnosti, že jej vládnutie sa ešte nedočkalo  prirodzenej podoby samozrejmosti a všednosti interesuje aj o veci naozaj celkom špecifické a svojim spôsobom háklivé, lebo čo sa dá robiť, naozaj nie je jednoduché pracujúcim vysloviť výčitku – Slovensko má priveľa štátnych sviatkov! Ale stalo sa, už opakovane a naozaj celkom opatrne, povedal by som neoficiálne, lebo ak som sa v našich národných dejinách obzrel predsa len smelšie prišiel som k istote, že ešte predtým, než SR podpísala medzinárodnú dohodu s Vatikánom, bolo tých dňov pracovného pokoja predsa len menej a presne to vo verejnosti evokuje presvedčenie, v akej sfére treba hľadať možnosti redukcie.

Nuž bol som nielen opatrnejší, ale aj zodpovednejší, v kalendári som si zalistoval s vedomím, že, omyl či nepresnosť musím vylúčiť, lebo pochopte, tie vzácne, pamätné, či dokonca sväté spomienky v národných dejinách sú voľačím naozaj vzácnym a oslavovania hodným a bolo by celkom nezodpovedné ich banalizovať a spochybňovať, lebo v kontexte s kultúrou iných národov v našom geopriestore by to celkom iste znamenalo zrod pochybností o našej svojprávnej nezávislosti. A pochopte, v tej chvíli by sme sa dopustili zbytočnej chyby a pre spravodlivosť posudzovania reality problematiky je správne najmenej tri razy merať a až potom strihať, čo najspoľahivejšie dokumentuje, koľko diplomatického kumštu a predvídavosti si takáto očakávaná redukcia dní pracovného voľna vyžaduje.

Tých dní, pre ktoré máme v kalendári pripravené prívlastky s označením štátne sviatky je 5 a ich zoznam pre istotu uvádzam, aby sa ich klasifikácia v našom povedomí upevnila s istotou. 1. január – Deň vzniku SR, 5.júl – Sviatok sv. Cyrila a sv.Metoda, 29.august – Výročie SNP, 1. September – Deň Ústavy SR a 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu a tých zvyšných desať, keď nemáme pracovnú povinnosť ani keď nevychádzajú na nedeľu, s označením sviatky, alebo aj dni pracovného pokoja, nám zaručujú v stredoeurópskej konkurenciu prvenstvo! Nech nám teda závidia v Česku a Poľsku – kde majú k dipozícii iba 12 dní pracovného pokoja a násobkom v Maďarsku, kde zarábajú „ničnerobením“  iba 9 dní v kalendárnom roku a aby som bol konzekventným štatistikom, tak celkom jednoznačne je takto určených sviatkov s cirkevným opodstatnením 8 a iba 1. máj, Sviatok práce  a 8. máj, Deň víťazstva nad fašizmom  majú iný charakter.

Takáto štatistika naozaj nie je účel, keď sa politici z košiara Smeru začali zaoberať týmto zoznamom, ako voľačím naozaj neseriózne rozhadzovačným, lebo stalo sa verejným tajomstvom,  že zmluva SR s Vatikánom sa práve v kontexte s tým zoznamom sviatkov stáva celkom „háklivou problematikou“, ale viac ako prekvapujúco sa ani vtedy a ani dnes, keď možnú kauzu s touto problematikou politici s ekonomickými interesmi v strane Smer zasa oprášili, neprezentujú ju v podobe ozajstných preferencií! Naznačili, pripomenuli, ba možno aj akosi spochybňovali, ale viac naozaj nič, ani len náznak voľajakých rokovaní naprieč politickým spektrom a hoci ma cirkevní hodnostári kresťanstva u nás nazaj nikdy neupútali voľačím takým,  ako je iniciatíva evokujúca rokovania, tentoraz sa msgr. Zvolenský dal počuť, že voľačo s takouto špecifikáciou je na Slovensku naozaj možné a cítim v tom úprimnosť postojov rímskokatolíckej cirkvi.

Lebo vedzte, že v kalendári spracovanom pre potreby Slovenska je  pamätných dni pre slovenský národ naozaj viac, ich štatút je vymedzený večnou úctou  a slávou k dejinnej udalosti a ľuďom s ňou spojenou na veky vekov a hoci to naozaj nie sú dni pracovného voľna, považujeme ich za ozdobu našej histórie a je naozaj možné si predstaviť, že v takomto registri slávy sa z racionálnych príčin vykonajú zmeny. Z postoja a vyjadrení msgr. Zvolenského som takúto možnosť hľadať riešenie naozaj vycítil a vyslovujem nádej, že iniciatíva tých, čo problém odhalili a pomenovali všetko zviditeľnia a zracionalizujú, lebo hľadať špecifikáciu významných dní v histórii národa, cez verejnú mienku, by bolo celkom neseriózne, lebo ak už nič iné, len taká banalita, sto ľudí, sto chutí by spôsobila viac problémov než možností ich riešiť a cirkev a štát to svojou dôkladnosťou vlastných expertov zvládne spoľahlivo.

S nadhľadom, aspoň  v troch špecifikáciách, lebo spravodlivo, naozaj nie sme a ani nebudeme ako národ lepší, slávnejší a spoľahlivejšie veriaci než susedia v Poľsku a Česku, čo poviete??!