Založ si blog

Pamätník našej okupácie – priorita Sliača je dôkazom zločinov komunizmu

Všetko, spojené so spomienkami na dátum, 21.august 1968, má občan, vtedy spoločného štátu Čechov a Slovákov vryté do pamäti celkom nezmazateľne, teda aspoň tí, vtedy už dospeláci, súčasníci tých udalostí, lebo pochopte, stať sa ako občan zvrchovaného a slobodného štátu s názvom Československo, miestom vojenského útoku a násilného obsadenia svojho územia vojskami tábora socializmu, pod kuratelou velenia Varšavskej zmluvy a sovietskych generálov bolo neuveriteľným násilím. V dejinách ľudstva voľačím nevídaným, s ničím iným neporovnateľné a stále nedostatočne  vyhodnotené, historicky, politicky, štátnicky, ba ešte aj v súvislosti s realitou  súčasnosti, ako keby zámerne uvádzané v celkom iných súvislostiach, než bola pravda.

Aby bolo aspoň teraz a presne tu všetko uvedené presne tak, akú to malo podobu vedzte, že tá časť sveta, kam Československo patrilo, niesla meno tábor socializmu, s náboženstvom komunistickej filozofie, pod vedením ZSSR, s adresou priamo v Moskve a jednotu tohto „zázračného sveta proletárov“ z ničoho nič narušila osobnosť menom Alexander Dubček  s domicilom v Československu, čo v mene demokracie a spravodlivosti hodnej ľudstva socializmus a komunizmus nielenže spochybnil, ale naozaj pranieroval a chcel celkom penzionovať! Kritika socialistov z Moskvy bola jednoznačná, aj predstavitelia z tábora socializmu sa dali počuť, lenže nikto nezvládal pochopiť realitu tých udalostí v našej, vtedy ešte spoločnej krajine – väčšina národa sa stala priaznicom tých dubčekovských noviniek a pochopte, naozaj s tým bolo treba voľačo robiť! Rýchlo, spoľahlivo a tak pohotovo, ako ZSSR vybudoval svoj vlastný štát „verných zväzových republík“ a „pevné spoločenstvo krajín tábora socializmu“ – teda s nespochybniteľnou presvedčivosťou vojenskej sily a tých „odrodilcov a zradcov svetového proletariátu“ odhalili verní, požiadali o záchranu a spásu  a do rána 21. augusta 1968 k nám vtrhli spojenecké armády 4 socialistických štátov pod záštitou spojeneckého velenia Varšavskej zmluvy. Pochopte, znie to lepšie ako velenie Moskvy, má to predsa len zdanie spolupatričnosti svetového proletariátu .

Spojené armády socializmu, menovite ZSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska, to bol vpád viac ako polmilióna ozbrojencov, s viac ako 5 tisíckou tankov a veľkou leteckou výzbrojou, s presnými rozkazmi koho zatknúť, čo obsadiť a akú silu pri tom použiť a pre istotu všetkým pripomeniem, že Pražskú jar, ako vtedy celý svet volal vzkriesenie demokracie u nás neutopili v krvi len a len preto, že náš nový prezident, Ľudvík Svoboda, vydal našej armáde rozkaz do bojov nezasahovať, ináč by naše dnešné spomienky mali celkom inú, tragickú a katastrofálnu podobu pre naše národy. Nepochybujte, aj tak tí okupanti strieľali a zabíjali, svedčia o tom pamätníky nevinných obetí, zatknutie  a odvlečenie zákonných predstaviteľov vlády, voľba nových, s okupantami už spriaznených a násilná správa štátu až do novembrovej revolúcie v roku 1998!

Tam sa potvrdilo, ako ideály Pražskej jari v národe prežívali, lebo jedným z prvých rozhodnutí demokratickej vlády u nás bolo rozhodnutie o okamžitom odsune okupačných vojsk z nášho územia, už výhradne sovietskych a vtedy sa však Moskva ohradila – vraj podľa plánu a potrieb to chce čas, lenže naše orgány, predovšetkým parlament, ostro nesúhlasil! To meno českého muzikanta Kocába práve vtedy preslávili jeho aktivity okamžitého odchodu sovietskych vojsk z nášho územia, žiaden odklad o päť či tri roky, ale naozaj čo najskôr a kto si pamätá, to povinné sťahovanie najmenej 150 tisícov ruských vojakov z 33 priznávaných lokalít vie, že sme to vybojovali v priebehu 1,5 roka  a presne tento čas z roka 1991 je dnes príležitosťou štvrťstročia osláv v areáli kúpeľného mesta Sliač!  

Spoločenské a informačné médiá u nás a veru aj v Česku oznámili, že Slovenská republika má ako prvé spoločenstvo bývalého východného bloku krajín okupovaných Sovietskym zväzom pamätník odchodu jeho vojsk zo svojho územia a aby neboli žiade pochybnosti, že to boli presne tie vojenské okupantské jednotky, čo nás prepadli v auguste 1968, svedčí fakt, že sa o to zaslúžili občania Sliača, kde je letisko, čo okupačná armáda obsadila v prvých chvíľkach nášho prepadnutia a kde tak akosi naviac jej príslušníci nezákonne šafárili všetky tie dlhé roky!

Ak sa nad tým poctivo zamyslíte, je to voľačo ako spomienka neuveriteľne boľavé, tí okupanti zabrali sami pre seba také maličké panelákové mestečko určené  pre našich obyvateľov, všetko v ňom a jeho okolí „riešili“ po svojom, pochopiteľne, aj s následkami, veru aj ekologickými a celkom šokujúco si na nič z toho žiaden oficiálny orgán správy štátu vôbec nespomenul. Až teda teraz, ale prednostne domáci, v osobe Milana Julényho pripravili vybudovanie pamätníka na mnohoročnú prítomnosť sovietskych vojakov na letisku Tri duby a na Sliači a jeho prvú etapu zvládli ako odhalenie voľačoho na spôsob zastávky s vyznačením príchodu a odchodu tých okupantov a na dobudovanie celého pamätného priestoru vyprojektovali maketu pamätníka a žiadajú EÚ o finančnú pomoc, aby sa už naozaj navždy  vedelo, v „akých časoch“ sa vtedy naozaj ľuďom žilo, čo to bol socializmus aj so strážou tých zodpovedných!

A ten pamätník, v podobe oceľovej konnštrukcie, s dátumom príchodu sovietskych okupačných vojsk na Sliač a predovšetkým ich odchodu 27.júna 1991, odhalili v neuveriteľne povznesenej a elegantnej slávnosti domáci obyvatelia za prítomnosti prezidenta Andreja Kisku a českého muzikanta Michala Kocába, toho, čo sa ako prvý občan po roku 1989 usiloval o odchod okupantov a bola to slávnosť neuveriteľne presvedčivá. Uprostred sídliska na Sliači, presne tam, kde v rokoch 1968 až 1991 bývali dôstojníci vtedajšej Sovietskej armády aj s rodinnými príslušníkmi a presne takto jednoducho sme dali svetu vedieť, čo všetko je dôkazom komunistických zločinov.

No povedzte, zdá sa vám to byť normálne, že si takú pohanu národa tí na Sliači pripomenuli ako prví a stále ako jediní, že nás to vo výčitkách, ako národy vôbec netrápi, veď ináč sme vo veciach dátumov a výročí spoľahlivými ctiteľmi, takže meditujme – v čom je to iné než slávnosť či spomienka iného rangu??! Čo nám bráni spomínať spravodlivo a prečo je to voľajaké opatrné, aj s podmienkami, hádajte, lebo uznajte, podľa mňa sú Sliačania iba normálni občania a ten ich pamätník, v podobe voľajakej zastávky, s dátumom príchodu a odchodu okupantov ako extra hrdinstvo  naozaj nevyzerá, takže naozaj – prečo sú jedinou súčasťou národa s potrebou to utrpenie pripomínať?

Rozhodnutia v zodpovedajúcom čase tlačia ako malé topánky. . .

26.09.2018

Problémy spôsobené nedostatkami personalistiky vo vnútornej situácii najmocnejšej politickej strany SR, ktorou je už naozaj dlhšiu a ničím nespochybňovanú dobu strana Smer sa najpresvedčivejšie viac »

Už je tu teda aj úvaha na všedný deň. . .

25.09.2018

Viac ako zvláštne, od svojich dvoch najzávažnejších a nejnemilosrdnejších kritikov som dostal vysvetlenie, prečo teda nesmiem byť účastníkom debaty na portáli aj napriek faktu, že je v tom viac »

Nuž akurát v nedeľu to bude dobrá voľba obsahu tejto úvahy. . .

24.09.2018

V súvislosti so svojou životnou potrebou prezentovať sám seba a predovšetkým svoj vzťah k veciam a dejom charakterizujúcim súčasnosť v ktorej žijem je celkom prirodzené, že som tak trošku viac »

pellegrini

Vláda odobrila zmeny pri výbere policajného prezidenta

26.09.2018 13:14

Funkčné obdobie šéfa polície má byť štvorročné, pričom sa o funkciu môže uchádzať ešte jedenkrát.

Italy Storm

Silná jesenná búrka spôsobila prerušenie lodnej dopravy v Grécku

26.09.2018 13:00

Hasiči museli iba v metropole Atény zasahovať 55-krát, aby odstránili vyvrátené stromy.

Devínska Kobyla

Devínska Kobyla ako hospodársky les? Absurdné, tvrdia ochranári

26.09.2018 13:00

S výrubmi stromov akoby sa roztrhlo vrece. Najnovšie má rúbanie hroziť aj bratislavskej Devínskej Kobyle, ktorá územne patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.

Šinzó Abe

Severná Kórea opäť vyzvala Japonsko, aby odčinilo skutky z minulosti

26.09.2018 12:57

Kórejský polostrov bol pod nadvládou Japonska v rokoch 1910-45.