Založ si blog

Ústa si zalepiť nedám, klamať a vymýšľať si o mne nesmie nikto

Je to svojim spôsobom naozaj symptomatické, po roku 1968 sa môj život začínajúceho profesionála v branži a veru aj otca rodiny, ako sa s úsilím vyvolať dramatičnosť konštatujem, dostal na hranu absolútneho ohrozenia. Svoje nepochopenie, vyvolané zásahom vojsk Varšavskej  zmluvy voči republike s nádejným demokratickým programom som jednoducho nezvládal v pokore a mlčaní, svoju energiu a elán som neinvestoval iba do práce v profesii a športe, ale veru aj do aktivít namierených na obhajobu diania  s označením Pražská jar a strata ideálov a snov o krajšej budúcnosti sa mi stala s pokračujúcou normalizáciou osudnou. Všetky moje úspechy a kariéra v profesii aj v športe či verejnom živote sa vinou novej formy riadenia spoločnosti „zahalili do čierneho flóru odsúdenia – takto sa správa nepriateľ socializmu“ a presne v takomto duchu o mne spravodlivosť sluhov Moskvy rozhodla! Nechať ho pri mládeži v školstve a na spoločenskom výslní obdivovaných aktivít je vylúčené – uznajte, nepriateľ socializmu a na hodinu som dostal výpoveď a zbavili ma funkcií. Hovorí sa tomu, že očakávaná pomsta, ale môj kredit znel – nezaslúžená a tak som sa rozhodol aj tak sa nedať!

Už na druhý deň som bol v Považských strojárňach, na personálnom oddelení, s požiadavkou zamestnať sa, rodina peniaze potrebuje, nič iné sa odomňa neočakávalo a aj keď to všetko čo teraz opisujem vôbec nebolo ľahké či jednoduché, známi, kamaráti a priaznivci, ktorých môj osud nielen zaujal, ale ten nový  režim moci sa spolu so mnou učili aj nenávidieť, ma nakoniec priviedli až do valcovne farebných kovov, k obrovskému stroju s takým všetko zľahčujúcim názvom, vraj Predvalec a keď som sa od obsluhy a hlavného majstra Fera Beníka, úžasného človeka, dozvedel, že chlapa potrebuje – vraj je tu strašná drina, ale dobrý zárobok, bolo rozhodnuté.

Už v nočnej šichte som robil pomocníka – bez problémov som vydržal tú námahu „veliť“ mosadzným a medenným zvitkom od 300 až do 600 kilogramov a aj keď v tom bola celkom iste urazená ješitnosť a túžba prekonať všetko, čo ma má limitovať, do týždňa a do dňa, ako  sa to hovorí, som bol valcérom, Emilko z fabrickej kolónie, čo bol známym ešte zo školských lavíc sa stal mojim pomocníkom – už mal viacročnú prax a čo ako sa to zdá byť neuveriteľné – veď uvidíte, čo všetko sa tu bude dať urobiť – som odštartoval kariéru robotníckej profesie.

Do týždňa som sa stal „učňom hutníckeho vzdelávania“, po troch mesiacoch tovarišom a do roka prvým nositeľom triedy R7 ako valcér a čo ako sa budete čudovať, všetko to okolo mňa dostalo podobu priazne  a kamarátstva, úspechov,  finančných zázrakov, lebo kým učiteľská mzda sa písala s jednotkou v plate ako prvým numerom, ako hutník, s potrebou byť vzácnym v nadčasoch, veru aj štvorkou a ako áno ako nie, z ničoho nič som dostal ponuku konečne voľačo urobiť s celou partiou na „hrubom valcovaní“, lebo súťaž o udelenie titulu BSP nemala úspech! Ak si dnes môj ohovárač napíše, že v tom bola moja poslušnosť, či nebodaj láska k režimu a tým mocným, čo vládli, je iba somár, viac nič, ale ten titul sme dosiahli, všetci vedeli, ako sa to oplatilo a čo všetko nám to v živote uľahčilo a predstavte si – prišla nová výzva.

Špeciálna výroba, prevádzka, kde sa u nás vyrábala raketa s označením D2, ten výrobok, čo ešte aj dnes vidíte štartovať z takých rúr na nákladnom automobile a obdivujete pri vojenských prehliadkach, teda jej vonkajšia podoba a všetko ostatné už dokončili v Dubnici nad Váhom, v lepšie utajenej fabrike, odkiaľ to malo cestu k vojenskej sláve, čo som sa naučil ignorovať.  To bolo voľačo celkom neuveriteľne ťažké, namáhavé, náročné, celá fabrika bola povinná organizovať brigády a naozaj sa tam dalo skvostne zarobiť a čo ako sme s Ferim báčim špekulovali a meditovali uznal, že nech budem robiť zasa aj zázraky, nič sa nezlepší a tak mám jeho požehnanie zmeniť pofesiu. Do smrti dobrí – povedali sme si a verte mi, pre toho človeka a jeho manželku som sa stal členom rodiny – naozaj až do toho sľubovaného času.

Nuž a na špeciálke dostalo všetko celkom novú podobu možností, výroba tej rakety bola v podstate drina pri lisoch, obrovských, mocných, jej telo sa skladalo z dvoch častí, čo museli k sebe pasovať aj spolu  hlavicou, čo všetko v Dubnici poskladali a naplnili všetkým, čo bolo treba, aby to bolo k sláve socializmu a nech je vám jasné, že v priebehu času sa tento objekt stal pracoviskom všestrannej odbornosti – všetci vedia všetko, absolútna zastupiteľnosť a tak, ako som sa napokon stal predsa len nezastupiteľným pri finálnej úprave tiel rakety – odstránenie porúch, kazov, v jej vnútornej časti, bolo voľačo neuveriteľne presné a dôkladné aj s elektrickou brúskou, za neustálej kontroly zrkadla a s ochrannými pomôckami celkom nevídanej dôkladnosti, tak si ma chlapi z partie vybrali za šéfa KRB – teda voľačoho úžasnejšieho ako bola BSP,  lebo Komplexno –racionalizačná brigáda si výsledky svojej roboty – naozaj v globále, robila sama a nechcite vedieť, ako to bolo pre nás výhodné! A ako nás mali páni z vedenia v žalúdku, lebo sa na ničom z našej produkcie nepriživili.

Ale to stále nie je to pravé orechové, to všetko zariadila až kamarátka Oľga, redaktorka a neskôr aj šéfredaktorka podnikových novín s názvom Gottwaldovec, čo bol týždenník s obsahom na čo si len spomeniete a keďže spoľahlivo poznala moje športové články v Pravde a recenzie divadelných predstavení stredoslovenských divadiel – najviac z Martina, kde som bol naozaj ako doma, presvedčila ma, stať sa jej dopisovateľom. A tak som začal portrétmi vyznamenaných, bolo to z ničoho nič o dobrých a krásnych ľuďoch,robilo mi to radosť a svoj nick z besedy na portále Pravdy – eská som objavil a preslávil už vtedy. Na to zemetrasenie, čo zažila fabrika a veru aj okres, keď prišiel na návštevu podniku predseda vlády Štrougal a ja som pod  značkou eská uverejnil v Gottwaldovci článok, kde som všetko zosmiešnil opisom „prípravy na dobrý výsledkok“ tej návštevy, lebo už od rána stáli oba výťahy výškovej riadiacej budovy na prízemí vstupnej haly, aby ten súdruh mal dokonalý servis a vtedy šéfredaktor novín Jano Ševčík, vlastne kamarát, nepokazil zábavu a straníckemu šéfovi fabriky akože neprezradil, kto je to ten eská a radšej sa vrátil na zásobovanie. Lebo vedzte, naozaj všetci vedeli, kto je eská …

A dávali na mňa odvtedy pozor, ale jeden úžasný zážitok ešte aj tak mám – z MDŽ som urobil krížovú cestu a na všetko prišiel až vedúci tlačiar v meste, kde sme fabrické noviny tlačili a hoci sa mu to páčilo, Gottwaldovec vtedy vyšiel štíhly a tá oslava MDŽ skončila v mlyne skartovania!

Nuž  a mojou bodkou, už pýchy, bolo rozhodnutie spoluzamestnancov a občanov okresu, dať mi dôveru a v prvých hodinách novembrovej revolúcie 1989 som dostal kredit štrajkových výborov viesť VPN a nesklamal som. Chcel som iba spravodlivosť, vrátiť sa k profesii a prisahám, to zadosťučinenie, keď som sa dostavil na ONV a žiadal som súdruhov o dobrovoľný odchod z funkcií – to ešte nikto v ČSSR neurobil, zato ja už deň predtým som do funkcie uviedol nového primátora okresného mesta, predseda ONV súdruh Holák, čo o mne nič nevedel, sa vzpriečil.

Mal smolu, jeho tajomníkom bol súdruh Gajdoš, čo ma vyhodil z práce  a dal mi ušiť kostým nepriateľa socializmu na najbližších dvadsať rokov a naozaj som nikomu viac nemusel nič vysvetľovať – abdikácia bola dokončená raz dva a na druhý deň už prvé číslo Verejnosti malo tú udalosť na prvej stránke!

Teda tak, taká je moja životná pravda a osudy a keď som si  ten čas pripomenul článkom na portáli – 29. júna, o auguste 1968oslavou odchodu okupačných vojsk zo Sliača – aj to bola slávnosť v premiére, čo ako to neuveriteľne znie, tie roky sú hrôza, veď ich je naozaj 25  a tí, čo sa o to svinstvo a zradu na národe spoľahlivo zasluhujú si z môjho života – o ktorom som už viackrát verejne hovoril, urobili panoptikum hanby a admin portálu predvídavo nedovolil, aby som čo len slovne nesúhlasil!

No tak teda ten môj nesúhlas s prejavom moci dostal túto podobu, to viete, mám na svojej strane aj serióznu podporu, verejne a predovšetkým osobne, lebo pochopte, zasa mám to vyznamenanie od osudu, že som na strane tých, čo naozaj nikomu nerozkazujú a chcú iba spravodlivosť a to sa, zdá sa, naozaj ako móda nenosí. Mám nárok na spravodlivosť, prepáčte mi, že si na ňu uzurpujem nárok  aj v tomto priestore a budem na výsosť spokojný, ak si vás čo najviac túto spoveď o živote prečíta a ak sa vždy budete usilovať pochopiť, čo mi na tejto prezentácii súčasnej vlády u nás prekáža, v čom je to pre mňa hrôzou, dedičstvom tej strašnej minulosti, čo sa vari aj bojíme jej koniec oslavovať a budete mi rozumieť!

Regionálne noviny v pôvodnej podobe – je to však viac ako dobrá správa. . .

21.11.2017

Pred dvomi týždňami sme aj v našom regióne spoľahlivo zaregistrovali správu potvrdenú širokým spektrom informátorov, že rodina Matovičovov, zo západoslovenského krajského mesta Trnava, viac »

Mám síce pravdu, ale hovoria o tom iba klamári

20.11.2017

No čo už, lepšie by bolo byť akurátnym, spoľahlivým a rozhodným, čo je v praxi voľačo presne spojené s rýchlou reakciou na tvrdenie a presvedčivú lož vášho oponenta, lenže ako to už viac »

Je to naozaj pravda, už je to viac ako štvrťstoročie. . .

19.11.2017

Svoje spomienkové povinnosti na návrat krajiny, kde som naozaj od narodenia doma, k slobode a k demokracii, ako teda v kontexte s tou národnou oslavou pripadajúcou na 17. november musím celkom plnohodnotne viac »

babiš

Polícia znovu požiadala o vydanie Babiša na trestné stíhanie

21.11.2017 12:36

Babiša prekvapila rýchlosť a urputnosť polície, ktorá v utorok znovu požiadala o jeho vydanie na stíhanie v kauze Čapí hnízdo.

Miloš Zeman, Vladimir Putin

Zeman sa stretol s Putinom, ktorý si cení politickú múdrosť českej hlavy štátu

21.11.2017 12:19

Rokovania, ktorými začína oficiálny program päťdňovej Zemanovej štátnej návštevy v Rusku, sa konajú v Putinovej rezidencii Bočarov Ručej.

Bratislava, mesto, Dóm sv. Martina

Mestské príspevkové organizácie budú prezentovať svoje aktivity verejnosti

21.11.2017 12:15

Verejná prezentácia bude v stredu 22. novembra od 14:00 v Justiho sieni v Primaciálnom paláci v Bratislave.

Christian Lindner

Liberáli vzali v Berlíne Jamajke žltú

21.11.2017 12:00

Christian Lindner, šéf FDP, ktorý mal šancu stať sa ministrom financií najsilnejšej ekonomiky Európy, to v noci na pondelok vzdal.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,306
Celková čítanosť: 2122672x
Priemerná čítanosť článkov: 1625x

Autor blogu

Kategórie