Založ si blog

O Pov. Bystrici, jej fabrike, Krónerovcoch a iných nevšednostiach

Svoje spomienky na naozaj nevídaný zrod mesta, ktorý som osobne prežíval a všetky tie mimoriadnosti, čo sa pritom dali zažiť prebudili v mnohých čitateľoch nielen spomienky, ale aj evokovali pochybnosti, či priamo podozrenia, že nie všetko opisované je presná realita, ale ako sa hovorí, aj keď si hlavu na klát položiť netrúfnem, ale pokojne potvrdím, že ľavý malíček by som oželel, ba veru aj s vierou, že by mi celkom iste zostal zachovaný!  To viete viac ako polstoročie som tam prežil v jedinom záťahu s výnimkou vysokoškolských štúdií a vojny, originálnych občanov pôvodného osídlenia obce Považská Bystrica som naozaj dlho nepoznal vôbec, ich naozaj obyčajné gazdovské chalupy stáli výhradne v priestore chotára od starej i potom novej železničnej stanice smerom k Malému i k Veľkému Manínu, teda nahor, ako keby cestou do Žiliny a mestom sa rýchlo stala fabrická kolónia, moderne koncipovaná  výstavba obytných činžiakov, v prehľadných uliciach s dokonalým servisom služieb, neskôr, tak ako sa výroba vo fabrike rozširovala rástli na voľnej pôde, to už naozaj všade – v údoliach aj na kopcoch sídliská a aj keď nerád hádam, som si celkom istý, že dnes je jej primátor Janas  vládcom najmenej štyroch desiatok tisíc hrdých mešťanov.

Priestor v dolnom konci chotára, pod horou s Kizekovým lazom, tam kde sa Váh za Orlovským kaštieľom, ešte než v Nosiciach pred Púchovom vybudovali Priehradu mládeže skrúcal doprava, teda vyrástla tá naozaj úžasná, pre obyvateľov Považia veru životadarná fabrika a než som sa stal mládencom, jej pracovnú silu zvážali zo širokého okolia desiatky robotníckych autobubusov, vtedy najčastejšie aj s vlečkmi na tri pracovné smeny a robotnícke vlaky od Žiliny aj od Púchova a tá naozaj ľudská rieka pri svojom príchode do práce aj odchode domov udivovala národ svojou mohutnosťou. Ten pochod národa bol naozaj mnohotisícový, vlastne voľačo také obdivuhodné, ako viackrát za deň veľký prvomájový sprievod a verte mi, kto to prežíval hoci aj dennodenne a roky, bol to bez výnimky  zážitok hodný  obzerať si to s otvorenými ústami.

Po roku 1968, teda po jeho auguste, keď nám tie naše slobodomyseľné chúťky spočítali Sovieti a poslušné vojská VZ, celkom radikálne sa moja kariéra v školských a veru aj záujmových a občianskych službách skončila, prischol mi „predikát“ nepriateľ socializmu a pracovnú povinnosť – to bola vtedy predpísaná norma, som si už v ten deň, keď som dostal prepúštací dekrét, hľadal v hutných prevádzkach tej vychýrenej fabriky, lebo tam sa podľa dostupných chýrov najlepšie zarábalo.

A vôbec nič nemusíte hádať, kam som čo len nakukol, tam všade bol voľakto mi známy a kamarát Juraj, manžel mojej kolegyne z vtedajšej dvanásťročenky, vtedy už „veľký pán“ vo valcovni ma doviedol až k hlavnému majstrovi na hrubom valcovaní, Ferovi Beníkovi ináč rodákovi z Papradna a čo aké sú to už dávne roky, takých skvelých mužov som odvtedy veľa nestretol!

Bola to rýchlosť ako v rozprávke, ukázal mi stolicu s menom Predvalec, prvá valcovacia technológia za studena pri výrobe medenných a mosadzných plechov, zoznámil ma s valcérom Milanom a jeho pomocník sa ku me hlásil ako sused z vedľajšej ulice, dozvedel som sa, že tri zarobím hocikedy, ba častejšie aj štyri a bolo to hotové! V priebehu hodiny som mal prijímaciu prehliadku, pracovnú  zmluvu na post valcéra po zaučení a v noci som už ako pomocník odrobil prvú pracovnú smenu. A sen pokračoval ako na pokračovanie, ani nie po troch týždňoch už som valcoval, pomocníkom sa mi stal Emilko, ten sused, darilo sa mi aj vzdelávať sa, ponuka stať sa cez Školu práce vyučencom v odbore sa mi do roka stala realitou v podobe 7. triedy odbornosti a pre Výskumný ústav kovov v Bratislave, ich vzácne zliatiny  a pre trenčiansky Zlatovov, predovšetkým ich poklady sa stali naozajstnou ozdobou tej mojej novej profesie. A potom už sme boli slávni, Feri báči ma delegoval za vedúceho BSP, v podobe raz, dva, tri sme mali bronzový odznak aj slávu, začal som písať do podnikových novín, prednostne o ľuďoch a potom sa do môjho života dostali zbrane a veru nie hocijaké, ale rakety zem -zem! V našej fabrike sa zo špeciálnych zliatin  vyrábali dve rúry a telo, to bola tá predná časť, čo tomu dodávalo podobu naozajstnej rakety a v Dubnici nad Váhom, v tom závode v údolíčku, sa to plnilo a kompletizovalo a dodnes je to v ponuke! Aj s finálnou správou hodnou obdivu, táto produciou širokospektrálna fabrika má už 17 tisíc zamestnancov…

A tam už som vydržal až do novembra 1989, sláva to bola ešte väčšia, lebo Komplexno racionalizačná brigáda, čo som tam viedol, bola celkom sebestačná v ponuke výsledkov roboty a radosť som mal aj z tých novinových písačiek a ako vidíte aj to ma drží až dodnes.

Nuž a teraz teda to hlavné, jedna z pamätníčok sa vraj stretávala v Považskej Bystrici, kde asi tiež žila,  s bratom Jozefa Krónera, aj keď nenapísala s ktorým, lebo ten ich tam mal troch! Ľudovít, pre všetkých Lajoš, Janík, ten so mnou robil ako technik na tej raketovej špeciálke a Ferino, junior rodu a prvý človek ktorého som v svojom živote poznal ako hrdinu s operovaným srdcom a ten „rachot umelej chlopne“ dával rád záujemcom počúvať pre zábavu. Bol motocyklový skúšobný jazdec, tých našich fabrických strojov, ale srdce ho zradilo ako prvého z rodu. A teraz pozor, najstaršia z rodu bola teta Mara Hojerová, bývala neďaleko pri vstupe do fabriky, pri štreke, v tom domčeku slangovo volanom vochterňa a pre všetkých bola jediná správna pokračovateľka rodinnej tradície, ich všetkých, presne v takom prostredí vychovali ich rodičia! Ba ešte aj tetu Kalašovú, Jancovú a Vaňousovú, mamku mojich dobrých kamarátok a keby ste videli, ako tá teta Zuza hrala divadlo a ako zázračne maľovala a nech je vám zárukou moje slovo, že umelcami, naozajstými a zázračnými boli naozaj všetci! Mám od nej skvostný akvarel – juhočeský rybník a veru aj spoločné fotografie, hrala naozaj dobre aj tenis a po pravde, v mojom živote mám pre nich všetkých iba obdiv a lásku.

A tak ako to už býva, ešte som bol vo valcovni, keď som voľakedy po príslušných prázdninách na železničnej vlečke uvidel mladého Janka Krónera na vysokozdvižnom vozítku, ako nakladá do  vagónov našu produkciu. Zmaturoval na priemyslovke, už vie, že to naozaj nebolo dobré rozhodnutie, sesternica Zuza je herečka a závidí jej až k zúfalstvu a malo to potom už iba rýchlosť a nádej! Večer som zavolal Jožovi, konexie na VŠMU boli v pohode  a keď už som šéfoval školstvu, jeho sestrička, u mňa zamestnaná ako ekonómka, mi od milého Janka priniesla  pozvanie!

Obnovili sme Na skle maľované na scéne Hviezdoslavovho divadla, aj s Miškom Dočolomanským, koľkí prídete, toľko lístkov budete mať a stalo sa! Cestoval nás plný autobus, predstavenie to bolo pre nás všetkých a predovšetkých pre mňa naozaj pamätné, ak si viete tú vzťahovačnú radosť z hereckých výrokov presne adresovanú akurát nám predstaviť, Janko nás pekne odprevadil, so všetkými sa rozlúčil a mne s posledým podaním ruky a objatím pošepkal – nebyť tvojho rozhodnutia, ani neviem čo by som bol..

Teda tak, možno všetci viete, že aj teraz je čas na toho krásneho a dobrého človeka s láskou a prianím dobrého zdravia a šťastia spomínať, potrebuje to a poprosím, kto rád pomáha Tálii a jej služobníkom, adresujte jej prosbu o jeho uzdravenie, Krónerovci jej všetci a vždy slúžili verne…

3014
2069
Posledný 30. 08. 2016, 07:16:31

Čáry, máry, fuk – teraz sa dozviete, čo si o vás treba myslieť

22.11.2017

Je to viac ako len voľačo nekorektné a celkom nespravodlivé, lebo v priestore debaty na portáli som voľačo ako fackovací panák, svoju roztrpčenosť, ostré slovo či výmysel v podobe nesúhlasu viac »

Čo myslíte, našiel si tam presne to, čo hľadal?

22.11.2017

O návšteve českého prezidenta Zemana u ruského prezidenta Putina v Soči na Kryme, kde to bolo v kontexte s politikou krajín spolupracujúcich v EÚ celkom neprístojné som už samozrejme písal, viac »

Rok 2018 sa aj pre nás stane v Prahe prezidentským volebným hororom

21.11.2017

Tak akosi v zotrvačnosti všetkého mimoriadneho, čím sa dajú u našich susedov v Česku charakterizovať dones stále nevyriešené záhady z volieb o víťazstvo vládnutia, lebo aj keď sa ANO a viac »

lunter

Kotleba odovzdá Lunterovi moc v BBSK 4. decembra

23.11.2017 15:53

Marian Kotleba ešte nevie či sa pred ustanovujúcim zasadnutím nového zastupiteľstva stretne s novozvoleným predsedom Jánom Lunterom.

kalkulačka, dane, odvody

Finančná správa bude posielať daňovníkom "priateľské upozornenia"

23.11.2017 15:48

Niektorí daňovníci môžu už v najbližších dňoch očakávať elektronickú poštu z finančnej správy. Upozorní na nezrovnalosti, ale aj na preplatky.

vlajka EÚ, brexit, Big Ben, Británia

Unikol írsky dokument, ktorý nelichotivo vykresľuje britských diplomatov

23.11.2017 14:42

Správa podľa írskeho serveru RTÉ News cituje tiež námestníka českého ministra zahraničných vecí Jakuba Dürra.

hovorme o jedle

Deti premýšľajú, čo majú na tanieri

23.11.2017 14:00

Slovensko sa nachádza v slepej potravinovej uličke, ale zdá sa, že na konci tunela bliká svetielko nádeje. Vykresala ho spoločenská aktivita Hovorme o jedle.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,309
Celková čítanosť: 2127341x
Priemerná čítanosť článkov: 1625x

Autor blogu

Kategórie