Založ si blog

Kto do teba olovom, ty mu to vráť chlebom. . .

Budem výhradne korektným informátorom, reč je o voľačom takom dôležitom, ako je vlastná písomná tvorba a o takom voľačom sa veru nedá špásovať či byť formálnym, lebo vlastne od čias dospievania, čo bola pre mňa hranica daná usadením sa na strednej škole, vtedy v dávnoveku môjho dospievania to bola Jedenásťročenka, ako pokračovateľ gymnaziálneho vzdelávania študentov, ostaršovací proces profesionálneho športovania, vo viacerých odvetviach a potom aj láska k slovu, čo mi už od meštianky do srdca, hlavy a duše naozaj neuveriteľným spôsobom dostala moja slovenčinárka Elenka Jenischová, dáma jednoducho vo všetkom dokonalá. Naozaj všetko bolo v ažurite, teda bez problémov, ba šport ledva pätnástky ma doviedol až do ligy, ako sa hodnotila úroveň naozaj najvyššia a aby to malo predsa len voľačo extra, vtedy to moji priaznivci hodnotili označením ef, akože všetko. Možno mi ani nebudete chcieť uveriť, v Považskej Bystrici, čo sa cez svoju fantastickú fabriku a jej neuveriteľné vedenie stala garantom neuveriteľného rozvoja občianskeho života nás vtedy bolo takých naozaj veľa a skúste si dnes predstaviť, že som také voľačo, ako vážny šport v dlhodobých súťažiach a pred ľúbiacimi ma divákmi som hrával stolný tenis, tenis, vodné pólo, plával som, viaceré ľahkoatletické disciplíny mi neboli cudzie, ba k hádzanej som sa vrátil z donútenia okolia už takmer ako štyridsiatnik…

Celý život som špásoval, že to fšetko malo predsa len výnimku, lebo nehrali  sme u nás pólo na koni – tie sa u nás vtedy naozaj nechovali, ale verte mi, bol to skutočne úžasný život, milovali nás všetci v našom okolí a práve vtedy sa do toho všetkého zaplietla teta Helena, ktorej sa okrem mojich slohových povinností dostali do rúk aj vážne pokusy mojej osobnej tvorby. Básnička Aničke ju doviedla až k nášmu doživotnému priateľstvu, trvalo zázračne dlho, vlastne až do mojej staroby a priateľstva s celou mojou famíliou a bola to ona, čo prežila so mou všetko dobré aj zlé, čo ma v živote stretlo.

Strážila mi ponuku možnej verejnej produkcie v literárnych pokusoch v republike, čo v podobe ČSR bola aj tak iba skromná, v PRAVDE som bol vd´aka otcovi doma na stránkach športu, neuveriteľne rýchlo mi láska celej rodiny k divadlu pomohla presadiť sa v recenziách divadiel od Žiliny cez Martin až po Zvolen a v konečnom účtovaní stredoškolského vzdelávania ma víťazstvo v literárnej súťaži doviedlo až k prijatiu na vysokú školu – do Prahy, na VŠMU, odbor dramaturgia a tú radosť vtedy prežitú, som celkom úprimne nikdy viac v takej podobe ľahkosti bytia nazažil! Žiaľ, trvalo to chvíľu, Okresný výbor KSČ, čo sa práve vtedy začínal etablovať na vedúcu úlohu v spoločnosti  mi doručil rozhodnutie, že taký pochybný káder ako ja nemá miesto vo vzdelávaní persón v takej bezprostrednej blízkosti kultúry a možnej propagácie a všetkému na vine bol dedo z Trnavy, otcov otec, Amerikán, čo spolu s mojim ockom prišli domov ako zbohatlíci do vzniknutej ČSR. Po roku 1948 sa dostal celkom rýchlo až k titulu kulak a kapitalista a chtiac – nechtiac  začal budovať môj a aj sestričkin kádrový profil.

Našťastie to šport nedovolil strane a vláde v našich životoch celkom zopsuť, vyštudovali sme obaja túto extra úžasnú profesiu a v roku 1968 sa mňa ruka komunistov dotkla rovnako deštruktívne, ako už raz predtým. Pretvarovať som sa nenaučil, klamať už vôbec nie a dnes ma v svojej extra likvidačnej podobe tá svojská filozofia rieši po tretí raz. Smiešne a svojsky, cez obyčajnú ľudskú závisť, ked´ sa mne celkom neznámy autor na portáli nedokázal pokonať s faktom, že v tak trošku podobnej sfére príspevkov som ho rýchlo dobehol a veru aj predbehol v čitatateľskom interese, možno aj práve preto, že filozofia červenej farby a láska k tým pravým Rusom na večné veky vekov ma ako ľudskú bytosť núti nenávidieť a všetko doviedol až k súčasnosti, ked´ všetko povýšil na sprisahanie a komplot voči mne.

Nezaváhal ani na moment  v prvom návale nazvládnutej nenávisti vymyslel a so svojimi kamarátmi, s ktorými si na portáli rozumie na povel zosnoval voči mne komplot – nediskutovať, nedebatovať, ako keby na portáli nebol a to všetko s presvedčením, že ma to rozosmutní, či nebodaj sklame, lenže človek, čo vlastne celý svoj život prežil pod gilotinou spravodlivosti rodnej strany má naozaj inú výdrž a predovšetkým návyky a potom si vymyslel voľačo také, človeka nehodné, ako je výmysel  a klamstvo o mojej tvorbe. Bez zábran v svojej osobnej písomnosti uviedol, že som celý život brojil proti ľudskej inakosti, teda proti lesbám a geyom, v odbornej sfére teda voči LGBTI  a ked´sa vraj presne v takom štýle rozhodol svetu predviesť šéf parlamentu Danko, zmenil som z čistej vypočítavosti svoj životný názor.

Viete, voľačo také by ma nikdy ani len nenapadlo, rodina a vlastne ani mesto, v ktorom som žil, väčšinu svojho života nemali s inakosťou v živote ľudí žiadne problémy, malo celkom prirodzene svetový šmrnc a cítil som sa byť neuveriteľne pokorený a urazený. Brániť sa v debate, čo je prirodzené, som sa nemohol a vlastne doteraz ani nemôžem, som dištancovaný, aby som sa ešte cítil byť športovcom, ale potom som sa predsa len rozhodol toho zákerného tvora osloviť priamym oslovením. Dostal som avízo, vraj sa v pôvodnej debate ospravedlnil, že prestrelil, pardon, ale kdeže, nič v tomto duchu nemalo pokračovanie a ak som sa nádejal, že to prepáčte sa napokon predsa len ujde aj mne, nestalo sa, byť optimistom ani dnes nie je dobrá prognóza, skôr naopak. Ak debata, tak prednosť má výhradne urážka toho najhrubšieho zrna a nedá mi, ktohovie prečo sa admin portálu, zodpovedný za dodržiavanie pravidiel na portáli nedá presvedčiť ani žiadosťou, že ma takáto podoba korešpondencie ako starého občana bytostne uráža a žiadam ho o jej odstránenie?

Teda tak, tento spôsob dovolávania sa spravodlivosti a reciprocity úcty naozaj mi nie je vlastný, ale okolie ma presvedčilo – a čo ked´to pardon bolo naozaj, aj dnes sa v ľudstve svedomie dostane k slovu a tak teda dobre, ich prianie som splnil presne tak, ako to chceli, lebo vraj zázraky sa dejú ešte aj dnes… Ako som však už uviedol, optimizmus zrejme nebude to pravé orechové.

Mám síce pravdu, ale hovoria o tom iba klamári

20.11.2017

No čo už, lepšie by bolo byť akurátnym, spoľahlivým a rozhodným, čo je v praxi voľačo presne spojené s rýchlou reakciou na tvrdenie a presvedčivú lož vášho oponenta, lenže ako to už viac »

Je to naozaj pravda, už je to viac ako štvrťstoročie. . .

19.11.2017

Svoje spomienkové povinnosti na návrat krajiny, kde som naozaj od narodenia doma, k slobode a k demokracii, ako teda v kontexte s tou národnou oslavou pripadajúcou na 17. november musím celkom plnohodnotne viac »

Deň boja za slobodu a demokraciu – prekvapujúco iný, ako boli o ňom predstavy

18.11.2017

Ešte veru ani nebolo poriadne rozvidnené – to je reč o piatku 17. novembri, teda celkom presne včera, čo podporila tak akosi celkom samozrejme nízka oblačnosť a nepríjemne sychravá vizáž viac »

06 dole vysielac jaloviarova 2x

Škola v Žiline sa chce kvôli vysielaču súdiť

20.11.2017 16:00

Vysielač, ktorý mobilný operátor umiestnil pred štyrmi rokmi na budovu Základnej školy v žilinskej mestskej časti Budatín, nie je vôbec jednoduché zrušiť.

04-05 prostrednik2 3x

Boj o učiteľskú katedru Prostredník ešte nevzdal

20.11.2017 15:00

Odborníka nadriadení potrestali za podporu práv LGBTI osôb zakázaním pedagogickej činnosti na Univerzite Komenského.

Volkswagen, stroj, pracovník, automobilka

Nemeckým firmám na Slovensku sa nepáčia chystané príplatky

20.11.2017 14:59

Nemeckí podnikatelia pôsobiaci na Slovensku kritizujú plány slovenskej vlády v otázke zvyšovania minimálnych príplatkov za prácu v noci a počas víkendu.

kamion, mýto, dopravca

V Belgicku zadržali 112 slovenských kamiónov

20.11.2017 14:40

Polícia v belgickom meste Zeebrugge zadržala najmenej 112 slovenských kamiónov v rámci koordinovanej akcie proti sociálnemu dumpingu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,305
Celková čítanosť: 2121006x
Priemerná čítanosť článkov: 1625x

Autor blogu

Kategórie