Založ si blog

Potreba bývať, plnohodnotne žiť, aj si užívať – taká je norma

Ako sa hovorí, som už občan s prívlastkom pamätník, svoju príslušnosť k slovenskému národu si ctím a vážim dôstojne, s pýchou, hrdo aj veľkoryso a hoci mám k takémuto predpokladu viac ako dosť dôvodov veru aj preto, že dobre zapamätateľnú časť svojho života som prežil v našej metropole Bratislave – čo bola „rodná hruda“mojej milovanej maminy a celej jej širokej famílie, tým hlavným dôvodom môjho vzťahu k svojmu národu je voľačo ozajstnejšie, aj ked´celkom prozaickejšie – láska k národu a k jeho histórii – teda presnejším určením bude použiť termín k dejinám, celkom svojskej a predovšetkým aj tak obdivuhodnej kultúre a zvyklostiam, úžasným občanom malých aj veľkých osídlení, čo tejto krajine hodnej prívlastku moja domovina prepožičiavajú naozaj toľko úžasných prívlastkov, že nám ich vo svete úprimne závidia.

Bez zveličovania, ale s patričným pátosom k takejto klasifikácii pridávam aj priznanie, že som znalec nielen Slovenska a Ćiech, ved´ to donedávna bolo spoločenstvo žijúce v naozaj národnej jednote za spoločnými hranicami, bratsky si podobné jazykom, kultúrou a zvykmi a predsa len v niečom celkom iné, čo vypláva na hladinu občianskeho interesu iba občas, ale pomenujem to pre istotu takto – prekvapuje nás to až bytostne. Naši pokrvní slovanskí bratia spoza rieky Moravy sú voľajakí v svete rozhľadenejší ako my – to konštatujem bez závisti a srdu, ved´ aj naša originalita má svoje čaro a je hodná obdivu, ale predsa len, v behu svojho osobného života ma predovšetkým športové a občianske povinnosti dostávali do Česka pravidelne a svoj postoj k svojmu okoliu som sa naučil rýchlo a presne rozlišovať.

Nikdy v svojom živote som z onoho porovnávania a hodnotenia neurobil žiadnu ligu, čo by mi v hierarchii príťažlivosti jednotlivých českých miest urobila poradie ich návštevnosti, ale celkom spravodlivo to ani nebolo možné – Praha, to vtedy bola lokalita pre zdravého, zvedavého a život milujúceho občana mestom miest po každej stránke a hoci som ju v svojich osobných zážitkoch mohol porovnávať naozaj s celou Európou, nemala súpera, aj ked´ rovnocenný jej Paríž v porovnaní s ňou prehrával iba preto, že moja jazyková nevybavenosť v podobe nemčiny a ruštiny na tie najúžasnejšie peripetie občianskych zážitkov parížskej pouličnej spoločnosti nestačila. A čo ako šokujúco to bude znieť, naša maličká Bratislava, ani vtedy dávno, v časoch mojej mladosti v ničom za tými ozdobami sveta nezaostávala, bol som tam „naozaj pečený, varený“ a čestné slovo, na piatkovom a sobotnom Korze, pred SND, v cukrárni u Razima a v Mad´arskej reštaurácii, či v kaviarni oproti v Carltone, kde som najčastejšie býval, som sa cítil ako v pravom veľkomeste s jeho manierami aj ponukou a poviem to najpresnejšie asi takto, celkom iste je taká aj dnešná, vraj už polmiliónová krásavica na Dunaji, hoci správy, čo sa z nej šíria ako strašidelné es-o-es mi na pohode vôbec nepridávajú.

Občania Starého mesta sa rozhodli celkom neseriózne svojim rodákom a turistom z celého sveta predviesť, kto je tam tak naozaj doma a k adrese svojho bydla sa rozhodli najjednoduchším spôsobom pričleniť všetky ulice, parky, reštaurácie, bistrá, reštaurácie, pohostinstvá a vari priamo aj atmosféru, čo je tam predovšetkým od popoludnia často až do rána bieleho cítiť ako bonus zadarmo,  iba pre seba, aj s výnimkou – v noci tu bude pokoj a kľud, po 22. hodine, to čo nie  je pod zemou, teda vo voľajakej pivnici bude zatvorené a nič nepomôže! Domorodec sa chce vyspať, má na to právo a žiaľ, tie pre život exkluzívne miesta, priestory pre kontakty ľudí chtivých zábavy, radostí štamgastov v ponuke jedla, nápojov a šťastných a pohodových občanov vlastne odvšadiaľ, na čo si spomenieš sú potom vyhnanci raja a mne nedá nespýtať sa – koľko je v tom spravodlivosti, chcieť pre seba celkom všetko a všetkým ostatným nedať nič?!

Nesmiete si myslieť, že tá adresa bývania, nárok nebyť prevádzkou tých fantastických miest ľudskej pohody a šťastia vyrušovaný po desiatej večernej je voľačo seriózne, právne nárokovateľné bez  výhrad a pochybností, lebo čo sa dá robiť, tých zopár uličiek v polmiliónovom meste je hodné dostať výnimku, ak už pre nič iné, tak pre šťastie a pohodu tisícov návštevníkov  Bratislavy a jej chýru mesta šťastného a štedrého v každom ohľade. A tak, ako to už občas býva, veci zdanlivo celkom jednoznačné sa vinou celkom zvláštne sa vyvíjajúcej legislatívy na našich súdoch dostali do situácie, ked´ si nikto, čo len trošku zainteresovaný a zdpovedný netrúfa mať to definitívne posledné slovo a tentoraz sa osud byť postihnutým ušiel starostovi Starého Mesta Radoslavovi Števčíkovi aj napriek tomu, že nariadenie zatvárať podniky už o 22. hodine odhlasovali jeho poslanci, ale čuduj sa svet – on osobne, čo to celkom iste spolu s nimi  vymyslel – ved´ich za to vychválil až do nebies, im ho jednoducho nepodpísal…

Nesmiete si myslieť nič zlého, starosta má iba oprávnený strach, že by uvedením zákazu do praxe porušil zákony viacmenej neistej účinnosti, veru aj z produkcie Najvyššieho súdu a mohla by to byť pre jeho úrad obrovská galiba a následná škoda, priamo zainteresovaná partia súperov sa predvádza v pozícii tých s pevným postojom a právom. Poslanci tvrdia, že všetko zábavy chtivé nebude mať po desiatej večer kam zablúdiť, kým majitelia podnikov sú presvedčení, že klientela si príde na svoje tak ako doteraz, bez obmedzení, chránia ich idividuálne právne výnimky a šokujúco, aj keby im mohlo Staré Mesto voľajakú tú pokutu predsa len dať, ale ak sa na to doteraz neodhodlali, ani teraz to nebude ináč.

Jasné, akurát teraz sa to prenieslo do podoby naschválov, vládne to, v národe pomenované srandičky srandičky, čo je svojim spôsobom kruté a človeka nedôstojné a kým úradníci z miestnej radnice už na adresu ľudí bažiacich po pestrom ruchu veľkomesta, čo je voľačo prirodzene žiadúce vtipkujú, že už nikde žiadna dychovka, či ľudová kapela – to viete otrasy sú škodlivé, pach z reštauračných kuchýň sa musí eliminovať, to viete – ryby, cesnak a už žiaden bujarý rehot, lebo na koho je to účet je podozrivé, tak pre nás, dovolím si nás označiť normálnych, zostala vlastne iba výčitka domorodému Staromešťanovi – správate sa nedôstojne, centrum mesta je ponukou pre všetkých, čo sú v ňom doma a naviac turistickou atrakciou a našou spoločnou reklamou a ak sa tak čo najskôr nestane realitou, Horná Dolná už nebude musieť byť niečo vymyslené a imaginárne…

To súkromné pálenie alkoholu prínosom veru je!

23.09.2018

Jasné, ten titulok som posunul presne tam, kde si byť nezaslúžil – teda nemal by byť voľačím ako reklamou pre ten schválený zákon o domácej produkcii alkoholu z vlastných zásob ovocia a viac »

Minister zahraničných vecí SR je už doma, bude to konečne spravodlivé. . .

22.09.2018

Nuž teda neviem, koho by tá správa o návrate Miroslava Lajčáka z New Yorku, kde pôsobil celý rok vo funkcii predsedu VZ OSN zasa na domácu scénu, čo je Ministerstvo zahraničných vecí vlády viac »

Mám potrebu písať na portáli o kauze Imrecze – dá sa to?

21.09.2018

Stať sa tým autorom príspevkov na našom portáli, ktorého interesuje realita diania v našej republike je jednoducho problém, v tej chvíli sa dozvie, že je plagiátorom spravodajských informácií, viac »

pápež, kaunas

Pápežov druhý deň v Pobaltí je v znamení spomienky na holokaust

23.09.2018 11:02

Pápež František sa pomodlí aj vo vilniuskom gete.

Filipíny počasie zosuv ďalší obete

Počet obetí zosuvov pôdy a tajfúnu Mangkhut dosiahol 155

23.09.2018 09:53

Filipíny zasiahne každý rok priemerne 20 tajfúnov

Somálski piráti uniesli ukrajinskú loď

Piráti uniesli pri Nigérii 12 členov posádky švajčiarskej lode

23.09.2018 09:12

Únosy s cieľom získať výkupné sú v častiach Nigérie častým problémom.

Clá zdvihnú ceny, varoval najväčší americký obchod

23.09.2018 08:50

Najväčší americký maloobchodný reťazec Walmart by pre nové americké clá na čínsky tovar mohol prikročiť k zvyšovaniu svojich cien.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,642
Celková čítanosť: 2900542x
Priemerná čítanosť článkov: 1766x

Autor blogu

Kategórie