Založ si blog

Václav Havel je v mojom živote neriešiteľný problém

Motto: Václav Havel by sa 5.októbra dožil osemdesiatky, bol to napriek všetkému správny muž
Je svojim spôsobom naozaj zvláštne, ako sa mi spomienka na osobnosť Václava Hala zosobnila aj bez toho, aby som si musel čítať tú záľahu článkov, predovšetkým v českej ponuke a s tým súvisiacich programov spoločensko – kultúrnych akcií od Prahy až po Zlín, lebo blížiaca sa nedožitá oslava jeho osemdesiatich rokov už koncom septembra avizovala, že také osobnosti ako bol on, sa v našej histórii zapísali zlatými literami a ak už nič iné, pokloniť sa jeho pamiatke je naša povinnosť. Predstavte si, celkom nástojčivo som si na všetko, spojené s novembrom 1989 a Václavom Havlom uvedomil presne v tej chvíli, ked´ naše spravodajské agentúry uverejnili aktualitu, že vo fabrike v Dubnici nad Váhom sa stalo nešťatie spôsobené výbuchom. Aby bolo jasné, so znalosťou výrobných programov v dubnických podnikoch, aspoň toho v Údolíčku, ako sme ho svojho času nazývali viem všetko, mi bolo jasné, že je to nešťastie spôsobené manipuláciou s vojenskou produkciou a vedzte, že presne to je pre moje dumy asociácia s úpadkom môjho rodiska Považskou Bystricou, Považskými strojárňami a osobnosťou posledného spoločného prezidenta Ćechov a Slovákov Václava Havla.
Ak sa vám takéto tvrdenie nepozdáva, nič sa nedá robiť, ale z maličkej dediny, zabudnutej v údolí Váhu medzi Žilinou a Trenčínom, sa od čias Slovenského štátu stala neuveriteľne búrlivo a progresívne sa rozvíjajúca lokalita hodná obdivu v miere presahujúcej národné úspechy a bez nadsádzky, v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, s vyvrcholením vari naozaj v tých revolučných novembrových dňoch, sa v dôsledku výrobných úspechov Považských strojární stala lokalitou porovnateľnou s tými krajskými mestami, čo sú jej susedmi. K spoločenským, športovým a kultúrnym úspechom sa pridal dominantný ekonomický stimul, úžasný rozvoj produkcie vo fabrike, prezrádzam, že dominantne vo výrobe spojenej s produkciou vojenskej techniky – letecké motory a raketová technika dominovali nielen ako tovar na svetových trhoch, ale aj ako vývoz technológie a šikovnosti svojich zamestnancov predajom licencií a pochybujem, že sa nám v tom období v ĆSSR rozvojom vzhľadu a rastu, no prednostne životnej úrovne niekto vyrovnal.
Trošku odbočím, osobnosť Václava Havla spájať s aktivitami, čo nám v novembri 1989 diktovali prísť na námestia a s kľúčami v ruke presviedčať komunistov, že ten hluk avizuje ich koniec som si uvedomil presne v tej chvíli, ked´ sa stal pri rokovaniach s vládnou mocou aj reprezentantom nášho VPN. Takpovediac kontinuálne som sa zoznámil aj s jeho písomnou produkciou, predovšetkým tou dramatickou a pri dvoch našich osobných stretnutiach, čo potom nasledovali už bolo celkom jasné, že spoločné ciele aj záľuby máme v mnohom rovnaké, ba aj intelektuálne interesy skoro totožné, s obdivom čistého ľudského múdra ako s prioritou vari rovnaké, ale nič viac. Celkom mi zazlieval schopnosť zrieknuť sa zlozvyku fajčenia a aj tej spoločenskej zvyklosti potrvrdiť alkoholom platnosť aj tých naozaj dobrých vecí a mojej láske k aktívnemu športovaniu nerozumel vôbec, takže naše osobné kontakty zostali v rovine formálnej potreby byť antikomunistami.
Na rozdiel od jeho presvedčenia, čo všetko je v mojom živote márnosť bol úprimne zvedavý na to, ako vnímam jeho „reči“, ako tituloval svoju tvorbu, potešilo ho naozaj úprimne, ked´ si prečítal moju recenziu na uvedenie jeho hry na javisku v Martine, ale v záverečnom zhrnutí opisu môjho vzťahu k jeho osobe som bol rád, že už sme sa nikdy viac osobne nestretli. Vôbec sa k voľačomu takému, až rúhavému, nepriznávam jednoducho, prisahám že nie, ale po jeho prezidentskom verdikte, zastaviť produkciu výroby zbrojárskeho charakteru na Slovensku – ba budem ešte adresnejší, všetko to dostalo podobu, ako keby iba v Považskej Bystrici a v Martine a Dubnici – stratil v mojich myšlienkach všetku priazeň! Strašne som mu zazlieval tento viac ako zvláštny prejav osobnej moci, v rodnom Česku im v tomto ohľade nič nerozkazoval, ale následky toho verdiktu sa stali predovšetkým pre Považské strojárne a mesto v ktorom boli doma definitívnym koncom dobrých čias.
Naopak, najlepšie zvoleným prívlastkom tej hrôzy čo prišla je v svojej adresnosti absolútna pohroma, v krátkom čase sa podnik komplexne svetových parametrov a obchodne obdivuhodnej produkcie rozpadol a ak budete hádať, ako to zvládalo mesto aj so svojim okolím vedzte, že nastala doba ľadová – žiaden rast, ba ani len termín stagnácia nie je použiteľný, kdeže, tam kde platilo to krásne, máme sa dobre, z ničoho nič tam osud vyplazil jazyk škodoradosti a prská, už žiadne hojno, Havel to rozhodol, tu už bude výhradne….. Byť pejoratívnym je úbohosť, bieda a veru aj hanba, ale pochopte, ked´ poznáte príčinu aj vinníka, je celkom očakávané vyliať si zlosť, nota bene vari aj preto, že v tejto rovine ako keby dal svetu najavo, že vôbec nevie, aká je vlastne podoba humánnosti.
Ved´ uznajte, mierotvorca, presvedčený až na hranicu sebaobetovania, žiaden konflikt a nikdy už vojna, ale potom z krajiny s takouto budúcnosťou urobí člena NATO a to v tej najvzorovejšej podobe a hľadajte v tom paralelu s tým katastrofálnym koncom fabriky, mesta a jeho obyvateľstvom…
A presne táto kvalita vzťahu Slovenska, k tejto veľkej osobnosti aj našich dejín v tom hodnotení on a my, sa veru stala voľačím naozaj extra. Václav Havel a Slováci, to bolo niečo naozaj svojské, obdiv a úcta k jeho odkazu sa bili s málo pochopiteľným fanfarónstvom a nevšímavosťou, bol prekvapujúco milovaným a veru aj celkom zatracovaným politikom a aby som jeho osobnosť mohol priblížiť aj po tých dlhých rokoch vám všetkým, poviem to takto. V svojej osobnej hierarchii dôležitosti vecí a javov nám ako národu nerozumel, vždy som bol iba známym či skoro kamarátom, ale bez uznania toho národného kreditu a sám na sebe, napríklad v roku 1991 to objavoval na Námestí SNP v Bratislave, ked´ ho obhadzovali vajíčkami a uspokojil sa až potom, ked´ sme ho presvedčili, že to je aktivita extrémistov. Cítil som, že nám neverí, ale v svojej pohodlnosti a detinskej dôverčivosti rád zotrval, nič si nekomplikoval a svoj osobný názor na jeho ozajstný vzťah k životu a k jeho kvalitám poviem iba ako frázu. Neviem, netrúfam si ho klasifikovať, slovom už vôbec nie, no aj tak, alebo napriek všetkému bol Havel veľká osobnosť.

Máme svetovú prioritu štátnikov čo nie sú informovaní a potom sú nevinní. . .

17.10.2018

To viete, tento titulok je v kontexte s tým hanebným konštatovaním, že to celkom iste nebude pravda, lebo väčšinovo prevláda tvrdenie, že to bude voľačo také ako srandy, srandičky, teda rečou viac »

A posledné slovo budem mať ja a basta. . .

16.10.2018

Bol by som naozaj rád, keby som takúto otázku, že koho je ten výrok, mohol položiť ako hádanku na voľajakom občianskom stretnutí, či by bolo problémom ju rýchlo a správne uhádnuť, lebo viac »

Aj všedný život zaslúžilého seniora môže byť voľačo na mnoho spôsobov. . .

15.10.2018

Budem dôveryhodný, s ohľadom na vzťahy so svojim pokrvným potomstvom je môj život stále voľačím celkom plnohodnotným, dve dcéry už sú nielen perfektné maminy mojich štyroch vnúčat, ale viac »

rubeľ, Rusko, Moskva

Sankcie mali na Rusko minimálny dopad, vyrátala audítorská firma

17.10.2018 13:45

Medzinárodné sankcie mali na Rusko len minimálny efekt. Ekonomika krajiny dokonca vykázala mierne zlepšenie, vyplýva z indexu audítorskej firmy BDO.

Rusko USA hacker útok kyber zločin

Rusko podniklo voči Ukrajine už 6000 kybernetických útokov, vyhlásil Klimkin

17.10.2018 13:41

Terčom útokov mala byť volebná, banková a ďalšia infraštruktúra.

danko

Dekan právnickej fakulty: Práca s rovnakým názvom ako Dankova, sa stratila

17.10.2018 13:20

Rigoróznu prácu s názvom Verejná správa a jej charakteristické črty, obhájenú v roku 1999, vedenie Právnickej fakulty UK v Bratislave vo svojom archíve nenašlo.

obchvat D4 R7

Polícia počas zásahu zadržala 26 osôb v súvislosti s envirokriminalitou

17.10.2018 13:01

Obvinenie voči konkrétnej osobe polícia zatiaľ nevzniesla.