Založ si blog

Výčitky svedomia Jána Budaja pokračujú, chvála mu!

Je 13. október, deň, ked´ so štátnymi poctami pochovávame prvého prezidenta našej slobodnej Slovenskej republiky Michala Kováča a v svojej internetovej ponuke som našiel tak trošku skromný a nenápadný oznam, ktorý som si viac ako samozrejme spojil so všetkým, čo ku mne ako informácia prichádzalo v mediálnej sfére – poslanec parlamentu za stranu OĹaNO – NOVA Ján Budaj sa pripravuje znovu navrhnúť zrušiť amnestie vyhlásené v roku 1998 vtedy zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom. To rozhodnutie som si označil ako repete, presne viem a presvedčivo cítim, že tá potreba, zbaviť prezidenta Kováča ťažoby zavlečenia jeho syna do cudziny – teraz už teda ex post, lebo v priebehu jeho života sa s tým SR nedokázala pokonať, je trvalá výčitka svedomia poslanca Budaja – bol vtedy dávno osobnosťou v prvých líniách verejného života a čo ako zvláštne a podozrivo to znie, do parlamentu takýto bod rokovania príde už šiesty raz.
Vôbec nepochybujem o tom, že slovenská verejnosť, vtedajšej reality našej prítomnosti v čase udalostí kauzy zavlečenia Michala Kováča ml., syna prezidenta do cudziny – na nič nezabudla, presne vie, ako to prebiehalo, kto vypracoval a realizoval scenár tej zločineckej akcie a ešte aj teraz som úprimne sklamaný z faktov, ako hlboko vie klesnúť človek ovládaný nenávisťou k inej živej bytosti. Úprimne rád sa vyznávam z dobrého pocitu predvčerajšej, dôstojnej rozlúčky spoločnosti s našim prvým prezidentom, bolo to presvedčivé smútenie štátnikov, verejných činiteľov aj obyčajných občanov pri katafalku s rakvou, prikrytou štátnou zástavou a veru aj včerajší štátny pohreb, so všetkými vojenskými poctami, ako aj ukladanie telesných pozostatkov prezidenta Kováča do súkromnej rodinnej hrobky na Ondrejskom citoríne, už iba v spoločnosti rodinných príslušníkov a osobných priateľov, lebo práve takto sa začala písať aj tá časť našej národnej histórie, čo je síce naozaj smutná, ale v žiadnom prípade nesmie byť zabudnutá!
Aby bolo jasné, prípravný výbor štátneho pohrebu prezidenta Kováča vyhovel žiadosti jeho pozostalej rodiny, aby na tento pohreb a všetky akcie s ním spojené nepripustili účasť Vladimíra Mečiara, čo sa s pochopením a samozrejme realizovalo a aj najväčším pochybovačom o podiele viny predsedu HZDS na únose jeho syna a diskreditácie rodiny osoby prezidenta priniesli dôkaz, že pravda je napriek sústavnému popieraniu a klamstvu jednoznačná. Za všetkým zlým, hanebným, celkom nedôstojným a jednoznačne zločineckým je HZDS, jeho vodca Vladimír Mečiar a reálny vykonávateľ všetkých aktivít pripraveného hriechu, jeho oddaný služobník Ivan Lexa a tak sa rok 1995 stal v živote Michala Kováča voľačím výhradne tragickým. Nepochybujem, že slovenský národ dnes už nemá absolútne žiadne pochybnosti o vinníkoch toho zločinu, ak sa náhodou zaradíte k tým, čo ešte stále neveria, či aspoň pochybujú oficiálnych záveroch vyšetrovania, či osobným výpovediam priamych účastníkov toho zločinu, je tu dnes k dispozícii aj kniha spomienok Ani smrť nerozdelí, bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, ako ich vyrozprával Matúš Burčík a uznajte, celkom neuveriteľná je iba jediná skutočnosť, že v našej spravodlivosti zatiaľ niet možnosť a príležitosť, vrátiť Kováčovcom bezúhonnosť a uznať ako verejný verdikt, že im vládna moc, ba celkom konkrétne osoby, spôsobili pohanu a krivdu celkom nezaslúžene a účelovo.
V ponuke určenej verejnosti dnes okrem uvádzaných aktuálností presvedčivo pôsobí aj materiál spomienok Jozefa Sitka, bývalého prezidentovho hovorcu z čias výkonu jeho funkcie a do pozornosti všetkým dávam predovšetkým jeho verejne položenú otázku, ktorá v národe rezonuje zatiaľ bez odpovede a po prezidentovej smrti už ako celkom zaslúžená výčitka. Jej znenie je naozaj jednoduché, vyžaduje iba opis reálnych a všeobecne známych udalostí, dokázaných a už ani nespochybňovaných, lebo pravda je pravda.
„Prečo sa náš prvý prezident nedožil verejnej rehabilitácie pre krivdy aj utrpenia“ a aby bolo jasné, ba naozaj nad slnko jasnejšie, odpovedať je dané a možné v tejto podobe celkom individuálne, ale pri skutočnom hľadaní zodpovedného verdiktu je to povinnosť parlamentu a jeho 150 poslancov. Nuž a presne tam sa nehľadala žiadna pravda, tam všetkému dominovali výhradne argumenty politickej filozofie a osobnej moci v podobe falošnej vzájomnosti či priamo spolupatričnosti a všetkých spoluobčanov upozorním celkom prednostne na argumentáciu strany Smer, čo všetky doterajšie hlasovania o zrušení platnosti Mečiarových amnestií pochovala verejne propagovaným klamstvom, že sa vraj vôbec zrušiť nedajú. Najpresvedčivejšie sa v tomto duchu prezentoval Róbert Fico osobne, zrejme v nádeji, že ako vyštudovaného právnika ho laici a možno aj odborníci budú viac akceptovať, lenže realita je presne opačná.
A práve preto je tu znova návrh očistiť meno nášho prvého prezidenta, o jeho prezidentských danostiach a vlastnostiach, ako aj bezúhonnosti a prísnej osobnej morálke už sa dnes vôbec nepochybuje a veru sa vie aj o tom, prečo HZDS a jeho šéfom nevoňal a poslušných poslancov strany Smer už nie je v parlamentných laviciach toľko, že budú mať zasa k dispozícii potrebnú väčšinu hlasov, takže nádej na dobrý skutok by tu naozaj bola. To naozaj stačí všetkým tým ostatným poslancom zostať ľudskou bytosťou s dobrou výchovou a občianskou zodpovednosťou a predovšetkým, s prirodzene vyznávaným charakterom dobra a cti, aj bez povinného vyznávania tejto humánnosti a konečne bude potom u nás vymaľované. Bez fľakov hanby a šmúh klamstva, lebo pochopte, ak sa národ sám pred sebou nevie pokonať s voľačím takým samozrejmým, ako je česť a spravodlivosť vo vlastnom charaktere, potom sa nestáva zárukou dobrého človečenstva.
Po zádušnej omši v Dóme sv. Martina prišiel čas aj na rozlúčkové, spomienkové a hodnotiace prejavy štátnikov, rodiny a priateľov, boli úžasné v mnohých ohľadoch a najviac som prežíval slová dlhoročného spolupracovníka Demeša, čo sa s odvahou sebe vlastnou stal verejným žalobcom toho strašného činu politikov HZDS, čo v živote tejto osobnosti a celej jeho rodiny prinieslo predovšetkým bolesť a utrpenie, spolu s márnou a zbytočnou pokorou a jeho výzvu – napravme tie krivdy spôsobené amnestiami čo najskôr. Aj s dodatkom viac ako adresným a po spravodlivosti volajúcim – lebo pochopte, kedy už, ak nie práve teraz.

Patrím k tým, ktorých je na Slovensku už takmer 1, 4 milióna!

21.04.2018

Aby ste nemuseli vôbec hádať, ktože je to s takou presvedčivou silou v pomernosti štatistických ukazovateľov, tak len si to predstavte, to je reč o tých, čo treba ešte aj pre ich bližšiu viac »

Stretnutie prezidentov USA a KĽDR sa naozaj pripravuje!

20.04.2018

Aby som nič nemusel maľovať do ružova, ako sa nazýva taktika „dobrých očakávaní voľačoho“, na čo sa naozaj celý svet pripravuje celkom spoľahlivo s prívlastkom mimoriadnosť, prvoradá viac »

V čom sa s Českom vôbec nepodobáme. . .

19.04.2018

Nemajte vôbec žiadne obavy, že by sme v tejto sfére pochybností na voľačo zabudli – náhodou, premyslene, alebo nebodaj naozaj zo zábudlivosti, to čestné slovo nazaj nie, už sme si historickými viac »

Jaroslav Spišiak

Riaditeľa inšpekcie by po novom mala do funkcie menovať vláda

21.04.2018 16:44

Zákon by mohol nadobudnúť účinnosť koncom tohto roka.

Graf, ekonomika

USA a EÚ po nehode Boeingu nariadili povinné kontroly motorov

21.04.2018 16:44

Európske a americké civilné orgány nariadili povinné kontroly motorov lietadiel podobných tomu, v ktorom zahynula pasažierka.

útok na Sýriu, nálet, Sýria, Damask

Experti z OPCW sú na ceste do mesta Dúmá

21.04.2018 16:42

Moskva podľa Zacharovovej očakáva, že odborníci z OPCW uskutočnia nestranné vyšetrovanie incidentu v Dúmá a čo najskôr predložia objektívnu správu.

Aktuálna informácia, horúca novinka, práve sa stalo, PRAVDA

V Liptovskom Hrádku sa prevrátil raft, neprežila matka troch detí

21.04.2018 15:52

Nehodu neprežila 37-ročná mama, ktorá ako jediná nemala vestu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,474
Celková čítanosť: 2493470x
Priemerná čítanosť článkov: 1692x

Autor blogu

Kategórie