Založ si blog

V mnohom si do toho nedám kecať, bol som pri tom všetkom osobne

Prerod z komunistickej éry neslobody, čo sa zavŕšila v novembri 1989 v niekoľkých etapách, až k vznikom samostatných štátov, som prežíval naozaj v prvej línii všetkého, čo veru aj s odstupom času môžem kvalifikovať ako dejinné udalosti. Stali sa dôkazom, že som to všetko vnímal reálne a presne, v konečnom dôsledku vlastne ako ten, čo bol v tábore vzbúrenej väčšiny národa a veru aj dnes, už s odstupom času a tlaku udalostí, tak ako ich reality prítomnej chvíle prinášali môžem odprisahať, že väčšinu prežitého – osobného, aj národného, či všeľudového, si dokážem bezpečne klasifikovať vo vlastnej réžii a je až nepochopiteľné, čo všetko, celkom preukazné a ľahko dokázateľné, vie spoločnosť nielen si nepamätať, alebo účelovo modifikovať a vydávať za pravdu, ale ešte viac, udalosti takto „privedené na svet vydávať za pravé dejiny“!
Byť dejinným súputníkom doby je spoľahlivý dôkaz, osobná účasť je svedectvo z prvej ruky, ako sa hovorí a keď mi admin z nedávnej debaty bez zábran odstránil voľačo na tento spôsob „mojej osobnej dejinnej pamäti“, naozaj sa ma to dotklo. Pochopte, ak si trúfam konštatovať, čo a ako sa zrodil Mečiarov „kumšt štátnika či dirigenta verejných záležitostí štátu“, alebo „ozajstná mravnosť“ nášho, už trojnásobného premiéra Fica je v tom naozaj osobná skúsenosť, voľačo, čo ma presvedčilo bez pochybností, že presne taká plytká, ako sa prezentovali v danej chvíli je ich osobná danosť človečenstva a prisahám, bolo to v oboch prípadoch nezabudnuteľné.
Už som o tom samozrejme písal, možno už dávno a čo je neželané, na to sa vraj nespomína v pohode či v dobrom, ale nech, bude lepšie, ak sa tá kapitola našich dejín spojených s týmito politikmi konečne uzatvára, nech je to definitíva a tak teda retrospektíva mojich osobných zážitkov s nimi, v premiére celkom nezabudnuteľnej, veď posúďte.
Včera sa stal Vladimír Mečiar ministrom vnútra, ja už som bol voľajaký ten deň šéfom okresného školstva v Považskej Bystrici a prvým občanom Slovenska s kreditom odvahy zrušiť vedenie mesta a okresu z vlády komunistickej moci, keď sme sa stretli osobne. U mňa, na úrade, bolo to v pondelok ráno, gremiálna porada odboru a sekretárka nás vyrušila správou, že mám návštevu! Ten pán hovorí, že je minister vnútra, celkom nevyhnutne ma potrebuje a …
To viete, známa tvár, zapamätateľná postava a od toho rána už veru aj osoba kvalitami činov a reakcií absolútne nezabudnuteľná sa osobne prišiel presvedčiť, ako som objavil tú možnosť personálnych zmien pri správe mesta a okresu, či som to všetko naozaj riešil sám, alebo… No, poznáte to, klasika, ešte aj dnes sa to rieši akurát takto a moja informácia bola teda jednoznačná! Ak už sa školstvo mesta a okresu riadi demokraticky, považoval som za celkom nevyhnutné, aby som sa v tom nemotal sám, urobil som potrebné kontakty a dohody, s využitím svojich osobných skúseností v pozícii nepriateľa socializmu som našiel vhodné osobnosti a funguje to presne tak, ako to fungovať má.
Vypočul si ma bez komentára, prejavil interes toho predsedu ONV osobne poznať a tak nás sekretárka Betka ohlásila – ako sa povie, spoľahlivo, bolo mi jasné, že predseda už vie aj o našom hosťovi – uhádli ste, ak si tipnete, že tajne žmurkla a tak sa tá naozaj dramatická chvíľa v našich životoch mohla začať! Čakal nás na sekretariáte, to viete stará škola, dobrá výchova – uviedol nás do svojej pracovne, usadil, pripravený plniť prianie vzácnej návštevy a dobre sa držte – ono to malo presne takúto podobu.
Celkom na úvod vás poprosím, skúste si predstaviť jeho hlas, pre mňa má podobu barytónu, čo prichádza na povrch z voľajakej pivnice a počujem v ňom už na veky vekov vyhrážku z televíznej reportáže, čo adresoval novinárovi s patričným gestom – „takú ti jednu…“, lebo čo už, ani vtedy sa nezaprel. “Povedal mi, že si stavbár“ a kývol ku mne a v rovnakom štýle, v akejsi falošnej podobe rovnocennosti pokračoval. „Kradol si?“ -a v očakávaní odpovede, teda aký asi bude jej obsah sa k svojmu objektu vyšetrovania naklonil.
To, čo nasledovalo sa veru nedá zabudnúť naozaj na veky vekov, ten Juraj bol síce iba o kúsok starší ako som ja, ale subtílnejší, ba oproti Mečiarovi takmer dramaticky a aj tak nezaváhal svoje okolie presvedčiť, čo sa dá od neho čakať! „A po papuli chceš“ – to prišlo s naozajstným náznakom fyzickej reakcie a ako sa hovorí – čaro danej chvíle sa naplnilo vrchovato! Ospravedlnil som sa, rozlúčil sa podaním ruky a bral som sa preč, aby sa náhodou nestalo ešte aj voľačo horšie, ten trapas sa skončil výčitkou, že hosť si zaslúži pomoc, aspoň slovom a odvtedy som o tomto, vraj čestnom politikovi už nechcel ani počúvať. Jasné, onedlho musel, bol som odvolaný a svoju chuť robiť túto robotu som si musel v súťaži obhájiť, ale spravodlivosť býva veru aj čestná, aj dodržiava pravidlá a tak sa z môjho života vytratil ten, teraz už celkom málo dôležitý pán Elektry, čo už je dôstojný iba ako stokilový deduško s fantáziou nedôstojných výmyslov.
Ten druhý v ponuke je ešte stále slávny, na vrchole moci, hovorí sa, lenže byť cteným sa mu pri mne nedarí, tak akosi prednostne si všímam iba jeho výmysly, účelovosti a veru aj klamstvá, lebo základná výbava jeho „tvorivosti“ má akurát týchto daností viac ako dosť a že s nimi narába viac ako spoľahlivo viem od prvej chvíle nášho kontaktu. Stretli sme sa v starej budove národnej rady, bol som tam pod patronátom poslanca SDĽ Ftáčnika, čo mal velikánsky interes o slovenské školstvo, čo sme tí naozaj zodpovední ukladali do novej podoby demokracie slobodného štátu a poviem to takto, boli sme presvedčení, že každý hlas podpory je dôležitý, takže som celkom samozrejme oslovil po schodoch poskakujúceho kolegu poslanca Ftáčnika s tým, že problém čo treba riešiť je celkom iste náš, spoločný. Ten nás predstavil, vraj nádejný právnik, Róbert Fico, zazdalo sa mi, že mladosť je dobrá budúcnosť celého systému vzdelávania a tak som ho s nádejou oslovil, ako partnera a nádejného spoločníka v neľahkom boji.
Hovorí sa tomu precitnutie spôsobené ranou medzi oči, či vedrom ľadovej vody vyliatej na hlavu, zastavil ma ráznym pohybom ruky, vraj stačí, on má pred sebou celkom iné povinnosti, rieši problémy svojej osobnej kariéry a na voľačo druhoradé vôbec nemá čas a súc šokovaný som sa zmohol iba protestovať, čo si o tom myslím, čo ma tak môže a čo by si zaslúžil, ale to už ma Ftáčnik ťahal preč. Vraj do bezpečia, aby som nevykonal voľačo horšie, než boli tie moje výčitky, lebo som vraj bol takmer zúrivý!
Teda taká je pravda, na to sa nedá zabudnúť, je to celkom osobné a aby som na nič, do čoho som zabŕdol nezabudol, je tu ešte tá výčitka adminovi, čo mi z debaty vygumoval spomienku na rozhodnutie nášho posledného spoločného prezidenta s Čechmi, Václava Havla, čo pre ochranu mieru na tejto Zemi prijal rozhodnutie zastaviť zbrojársku výrobu v Považskej Bystrici, v miestnych strojárňach, kde som vtedy „skoro náhodou pracoval v hutnom závode, ako zo školstva vyhodený nepriateľ socializmu“.
Budem celkom lakonický, zbrojárska výroba je v Česku aj u nás naozaj doma, no ten prezidentský výrok bol v svojej podstate tak akosi zvláštny, prišiel ako keby ruka v ruke s tým, čo postihol Martin, kde zastavili výrobu tankov, z ktorých sa stal nepredajný artikel, no u nás to bolo naopak, fabrika rozkvitala v každom ohľade, výrobky mali úspech na trhu, ekonomické výsledky boli naozaj super, produkcia leteckých motorov sa dočkala vývozu v podobe predaja licencie do Egypta a raketová produkcia bola až zázračná, chcel ju naozaj celý svet! Produkcia a ekonomické výsledky výroby a predaja dosiahli do roku 1999 voľačo označené ako zázrak, svetový boom, tak veru žilo aj mesto s širokým okolím, jeho rozvoj, rast zamestnanosti, štedrejšie mzdy, sociálne istoty, rast životnej úrovne – to všetko bolo zdrojom závisti široko – ďaleko a hoci to naozaj nemám osobne spočítané, vo fabrike v tých časoch hojnosti robilo cca 17000 zamestnancov.
No stop toho všetkého vyrieknuté Havlom je dnes podobe trosiek, slávna fabrika nejestvuje už takmer ani v spomienkach a jediné, na čo sa nezabúda je vraj iba tá zlomyseľnosť, že sa mala zlikvidovať tá slabo predajná výroba v českých zbrojovkách, ako v tom Martine a naozaj nie ten zázrak na Považí, lebo kedykoľvek sa tam zastavím, trpím, bolí ma srdce, mám výčitky, lebo toto si ľudia čo sú tam doma vôbec nezaslúžia!

Mocnár v podobe karikatúry

24.07.2017

S doznaním sa k účelovosti, že celkom dobre rozumiem poľskému politikovi Jaroslawovi Kaczynskému, čo je predsedom konzervatívnej politickej strany PiS v susednom Poľsku, že v sebe nenašiel viac »

Koalícia je v župných voľbách hanebne nejednotná

23.07.2017

Aby som bol v svojom výbere dovolenkovej témy politicky orientovaného blogu aspoň trošku v ponuke zhodnej s tým extrémom počasia, ktorým nás obšťastňujú meteorológovia – teda horúco, viac »

V čom sa svojim českým bratom vôbec nepodobáme

22.07.2017

Pochopiteľne, je toho naozaj viac, okrem dobre počuteľných aj viditeľných danostiach materinského jazyka je to predovšetkým národná kultúra, nádherne starobylá, v plynutí vekov zázračne viac »

Ivanka Trump a jej manžel Jared Kushner

Žiadne tajné dohody s Rusmi neboli, tvrdí Kushner

24.07.2017 20:06

Zať a poradca amerického prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner trvá na tom, že žiadny z jeho kontaktov s Rusmi nebol nevhodný.

kamión, ťažká technika, pole, nákladiak

Prevádzačovi v USA, v ktorého prívese našli mŕtvoly a dehydrovaných ľudí, hrozí trest smrti

24.07.2017 19:03

Šofér nákladného auta, v ktorého prívese našli policajti 39 dehydrovaných ľudí na pokraji smrti a ďalších osem osôb, ktoré už boli mŕtve, by mohol podľa texaských zákonov dostať aj trest smrti.

Libra, Británia

Finančná situácia britského obyvateľstva sa rapídne zhoršuje

24.07.2017 18:00

Finančná situácia britských domácností sa v júli zhoršila najrýchlejším tempom za tri roky. Domácnosti si nemôžu dovoliť veľké nákupy.

vlajka, Londýn, Veľká Británia, Westminster

Britskí rodičia smrteľne chorého dieťaťa boj za liečbu vzdávajú

24.07.2017 17:06

Britskí rodičia nevyliečiteľne chorého 11-mesačného Charlieho Garda už netrvajú na experimentálnej liečbe a chcú sa s lekármi dohodnúť na tom, ako by ich synovi mohlo byť umožnené zomrieť.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,180
Celková čítanosť: 1905457x
Priemerná čítanosť článkov: 1615x

Autor blogu

Kategórie