Založ si blog

Dilema súčasnosti – kde je väčšia hanba, v Česku či u nás?

Pochopiteľne, musím byť dôslednejší, takáto až pateticky znejúca a celkom osudová otázka by mala byť koncipovaná spravodlivejšie, lebo je celkom iste účelovo nepresná, ten titulok by mal byť presnejšie sformulovaný, lebo aj keď sa radikálne kritizovaná podoba správy štátnej problematiky v súčasnosti spája skoro so všetkými krajinami sveta, viac či menej aktuálne, naše epigónstvo k pamiatke ČSSR, ale veru aj Poľsko a Maďarsko dnes a predtým, to už je voľačo predsa len preukaznejšie, lebo skúste si do takejto dedičnosti zakomponovať ten náš spoločný prívlastok krajiny V4 a bude vám nazaj všetko oveľa zrozumiteľnejšie. Ak som takto skomponovaný titulok zredukoval polovične, vôbec to neznamená, že Varšava a Budapešť sú na tom voľajako naozaj lepšie, alebo že sú menej svetu na poľutovanie či odsúdenie, alebo aspoň iba na smiech, než Praha a Bratislava, tak by som si vymýšľal, lebo sme si nielen dedične blízke spoločenstvá, ale veru podobné si ako keby sme boli od jednej matere, čo je samozrejme pravda celkom nespochybniteľná, ale nič sa nedá robiť, jednoduchšie je to akurát vtedy, ak je to porovnávanie v podobe striedmejšej – najlepšie teda buď alebo, biela či čierna, alebo čihí a hota a čo ako to vyzerá byť v tej racionalizácii nádejné, je toho aj tak viac ako len primnoho.
Tak trošku zo zotrvačnosti sme si u nás privykli nechávať priority Česku, zrejme s vedomím, „zeme historické si to zaslúžia“, lenže čo ako by som sa usiloval voľačo na tento spôsob argumentácie obhájiť, neuspel by som, v ničom za svojimi partnermi v jednotnej republike nezaostávame a hoci sme už akosi viac špecificky si nepodobnými, to viete, reč, mentalita, temperament, zvyky, kultúra, ale veru aj podoba či reakcie jednotlivcov na veci verejné sú špecifikum dané históriou. Je chybou, ak sa v porovnávaní s tým, čo žijú oni a my utiekame k tvrdeniu, že Bohu chvála, tá ich realita je voľačo násobne horšie než to naše, síce tiež hanba aj utrpenie, ale vraj menej preukazné, menej viditeľné, ba dokonca aj jednoduchšie riešiteľné.
Spravodlivé je teda začať doma, bez tendencie voľačo zveličovať, alebo naopak, zľahčovať, lebo v každom prípade je toho zlého, či aj ináč, galiby na mnoho spôsobov až priveľa a celkom šokujúco nás čas, čo by mal prinášať riešenia a východiská neoslobodzuje, skôr naopak, je hrobárom nádejí. Nebudem sa opakovať, všetko spojené s takýmto konštatovaním nechám v individuálnej réžii čitateľa a viac vám naznačím, čo je to vlastne realita s názvom ČESKÁ KRÍZA a hoci to naozaj nie je voľačo pre krajinu a národ smrteľne nebezpečné, ako to bolo v čase definitívneho konca vlády premiéra Nečasa, čo bolo absolútne dno vládnej správy Česka, aj tak sa nám to zdá byť voľačo horšie, než žijeme my.
To viete, podliehame sebaklamu, možno akurát práve preto, že je za mnohým celkom extra v českej politike ten slovenský syndróm značky Andrej Babiš, čo svoj talent v správe financií doviedol až od sfér politickej strany a slávy v podobe ANO, má v svojich službách viac ako len štvrtinu občianskej podpory, lebo to naozaj nikto z tých domácich nezvláda lepšie a viac ako zákonite sa jeho úspech stal prekážkou v jeho akceptovateľnosti pre konkurenciu. Prednostne tú koaličnú, víťaz volieb, v ktorých sa narodila súčasná vláda s premiérom Sobotkom a ČSSD, od chvíle poznania, že je to pre nich nezvládnuteľná konkurencia a všetko sa uberá cestičkou k víťazstvu Babiša a ANO v jesenných voľbách začal súkromnú vojnu s týmto súperom – jasné, nezmieriteľnú, verejne dôkladne a presvedčivo sformulovanú – Babiš nás klame a okráda, čo je motto aj krédo celkom účelové a aby toho nebolo iba tak málo, tak je v tom z ničoho nič aj osoba ešte väčšieho kalibru a vy už viete, že reč je o prezidentovi ČR Zemanovi. Ten je v tomto spore iba ako keby persóna nezávislá, úžasné výsledky finančnej sféry štátu pod kuratelou ministra financií Babiša mu konvenujú, sú mu dôkazom, že jeho správa rezortu je voľačo skôr hodné obdivu než kritiky a odvolávania z funkcie a všetci sme svedkami, že Sobotkovi a jeho nápadom, v tomto ohľade všetko vyriešiť odvolaním Babiša z funkcie celkom radikálne znemožnil!
Parlament v ČR to celý deň riešil v stave nervozity a nepochopenia, z ničoho nič sa rokovalo v podobách až neuveriteľných, najviac ma upútala kauza, čo je prioritou, Ústava či koaličná dohoda, lebo Sobotka a Babiš spoluvládnu, no večer toho dňa sa všetko mohlo skončiť možným zmierom, lebo Zeman si koaličné spoločenstvo pozval celkom interne na „kus reči“. Tie konce poznáte, kdeže, ani len náhodou, vykričal svetu Sobotka a ak prezident Babiša neodvolá ako požadujeme, má na krku súd, nech si vyberie, lebo my vyhráme a ten termín, že to musí byť verdikt do polovičky mája, keď sa vráti z návštevy v Číne je skalopevný, dôsledky potom bude znášať už iba sám, bez podpory verejnej mienky. Jasné, pridal sa k nemu Senát, tá hrozba Ústavným súdom bude mementom pokračujúcej vojny predovšetkým v parlamente, ale celkom iste aj vo verejnej sfére, teda takpovediac na ulici a najviac ma trápi fakt, že na to všetko doplatí národ, príde možnosť straty priazne strany ANO aj Babiša a je viac ako len možným očakávaním, že aj prezident Zeman sa v súvislosti so zotrvaním v svojich postojoch dostane do pozície politického samovraha, čo sa môže celkom samozrejme dočkať chvíle, keď mu stoličku pod slučkou šibenice odkopne práve Sobotka, čo to všetko v snahe ratovať sám seba až do vojny buď alebo doviedol vo vlastnej réžii.
Taká je teda realita v Česku a nič im nezáviďme. V čom sme menej nebezpeční, alebo ak chcete tak až zázračne extrovnejší než normálne spoločenstvo, veríte tomu, že všetky tie konflikty, vedomé švindle, podvody, klamstvá a mocenské spory nespôsobia v tejto spoločnosti voľačo celkom iste aspoň hriešne a hanebné, ak nie až rovnako nebezpečné, ako to je v tej českej ponuke? Naozaj, bude to všetko iba v podobe, „veď sa nedeje vôbec nič zvláštneho, nebojme sa“, to všetko čo robí trpiteľa a osobu obetovanú z Matoviča, hriešnika a zbojníka z Kaliňáka, pomýleného a celkom vedome nezodpovedného z Fica, či z parlamentu spoločenstvo na život a na smrť znepriatelených persón nad nami prehrmia ako neškodná porucha počasia a nestane sa nikomu nič? Nuž teda ak chcete, tak verte, až taký nevšímavý k našim osudom byť nedokážem a je mi nad slnko jasnejšie že čo sa má stať, nech sa teda stane, lebo ak to má priniesť finálne riešenie a predovšetkým koniec toho ľudského zla, zákernosti a zlých úmyslov, nech je to u nás ba i v Česku aj boľavé, lebo čo už, štastie a slobodu národa je normálne aj oplakať, verdikt slzy šťastia je nám a aj tam pojem celkom normálny.

Iný už nebude, má to v krvi. . .

15.07.2018

Nič sa nesnažím zahovárať či kamuflovať, nemusíte vôbec hádať, o kom mám potrebu sa s verejnosťou porozprávať – uhádli ste, ak tipujete že naozaj o trojnásobnom expremiérovi Ficovi, viac »

Vzťahy USA verzus KĽDR dostali novú podobu aj garancie. . .

14.07.2018

Celkom iste to dobre poznáte z ponuky normálnych medziľudských vzťahov, ak sa pripravuje voľačo naozaj dôležité je celkom normálne, že sa o tom na mnoho spôsobov vopred špekuluje, prognózy viac »

Celosvetovo najlepší kšeft je stále armáda v mieri. . .

13.07.2018

Ten nákup stíhačiek, čo nazaj dlho a v režime neuveriteľného napätia zamestnával súčasnú vládu SR a predovšetkým ministra národnej obrany Gajdoša, nominanta strany SNS, čo má v osobe viac »

Trump, Putin

Čo povie Trump Putinovi o Kryme?

15.07.2018 20:00

Možno sa skamarátia, možno sa pohádajú a možno sa budú na seba raz usmievať a chvíľami zazerať. Obaja však ubezpečujú, že im ide o zlepšenie vzťahov.

Vladimir Putin, Viktor Orbán

Putin a Orbán hovorili v Moskve o futbale, energetike a hospodárskych vzťahoch

15.07.2018 19:27

Majstrovstvá sveta vo futbale, investície do energetiky a hospodárske vzťahy boli témami stretnutia ruského prezidenta Putina a maďarského premiéra Orbána.

Mária Patakyová, Pride

Ombudsmanka Patakyová: Práva LGBTI neohrozujú manželstvo

15.07.2018 19:00

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová tvrdí, že od minulého roka sa nič nezmenilo a štát stále nerešpektuje právo na uznanie a ochranu práv párov rovnakého pohlavia.

New York, Manhattan, Chrysler building, panoráma, mesto, mrakodrapy

Bežní Američania clá zatiaľ nepocítili, to sa však môže zmeniť

15.07.2018 18:37

Len veľmi málo Američanov zatiaľ pocítilo zavedie ciel v USA, ale ak sa budú obchodné spory zhoršovať, väčší účet môžu čakať na jeseň.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,571
Celková čítanosť: 2704311x
Priemerná čítanosť článkov: 1721x

Autor blogu

Kategórie