Založ si blog

Ligu majstrov som oželel, chcem predsa len viac spravodlivosti

Neviem, aký program ste na sobotný večer mali naplánovaný presne vy, čo tieto riadky v pondelok na portáli Pravdy čítate, ale máte moje čestné slovo, že svoj zážitok z futbalového prenosu finále Ligy majstrov vo futbale z Cardiffu som mal v pláne priblížiť vám cez svoje osobné zážitky v podobe takej voľajakej eseje, lebo súboj Juventusu Turín a Realu Madrid sľuboval byť zážitkom nad iné, lebo kvalita talianskych a španielskych futbalových  majstrov svojich krajín to garantovala a keby len to, tá výnimočnosť udalostí, v kontexte s medzinárodným dianím, čo aj v Európe vyvolávajú teroristické aktivity extrémistov motivované islamom, mala podobu hororu najvyššieho rangu!

Usporiadatelia finále mali informácie o útoku dronov s nákladom bômb v priebehu stretnutia a predstava hororu, ak sa štadión s návštevou 75 tisícov fanúšikov stane terčom takejto zákernosti ma mrazila svojou možnou hrôzou a ten štadión sa rozhodli chrániť strechou, čo majú k dispozíii a všetko hrôzostrašné radšej hneď celkom negujem – malo to našťastie v každom ohľade dobré konce! Útok sa nekonal, futbal bol v každom ohľade voľačím absolútnym v svojej mnohostrannej dokonalosti všetkého čo priniesol v plynutí času a verte mi, že ak by mal štadión kapacitu danú počtom záväzných objednávok vstupeniek, musel by mať aspoň milión miest, lebo len pol milióna žiadostí prišlo z Madridu a 250 tisícok z Turína a len si to predstavte, už mesiac vopred to všetko, čo sa dalo predať, malo svojich vlastníkov! Víťazstvo Realu Madrid mi prinieslo osobný zážitok viac ako len radostný, ba až nekontrolovaný, napriek večernému času pokoja som štyri razy skríknul gól a nebál som sa, že ma prídu strestať, lebo tá zvuková kulisa bola celkom zborová  a moje väčšinové fandenie Realu aj „naša chalupa“ spoľahlivo potvrdila ako slovenský syndróm, takže výsledok 4:1  bol spoločnou radosťou vari na všetkých jej 8 poschodiach, lebo pravda celkom neodškriepiteľná  bola zvukovým efektom doložená slušnými decibelmi.

Ako však vidíte, tú radosť a pohodu vyplývajúcu z toho senzačného zážitku som napokon oželel, vedome a účelovo, lebo čo sa dá robiť, rovnakú radosť v politickom dianí u nás doma mi spôsobil aj verdikt NS Slovenskej republiky, čo na svojom neverejnom  rokovaní definitívne rozhodol – v pléne všetkých desiatich sudcov, čo ho v súčasnosti akurát v takejto podobe reálne tvoria, v pomere 8:2 – že kauza takzvaných Mečiarových amnestií vo veci únosu syna vtedajšieho prezidenta SR Kováča sa stáva definitívne  minulosťou, je zrušená a vyšetrovanie všetkého, čo je jej obsahom, sa stáva predmetom práce sudcov na OS Bratislava III.

Aby som bol celkom presným informátorom, tak táto podoba mojej radosti je celkom podmienečná, svojim spôsobom naozaj očakávane, lebo svoje osobné rozhodnutie, vlastné blogy ponúkať verejnosti na portáli Pravda, kde nie som takpovediac doma, ale trpenou návštevou, lebo sme krajinou s platnými pravidlami demokratického spolunažívania a voľačo na tento spôsob spoločenskej participácie je niečím viac ako prirodzeným – je to norma a samozrejmosť – takže mám priestor a potom aj povinnosť dodržiavať pravidlá, čo majú kredit ich vlastných…, čo teraz vysvetlím celkom interným spôsobom. Pochopte, zložkou portálu je priestor s názvom debata a v nej sa môj postoj k realite v našej spoločnosti zásadne odlišuje od  tých, čo produkujú tí čitatelia, čo sú tu doma a ich filozofia hodnotenia našej reality bytia je naozaj iná a teda hodná očakávania poriadneho iskrenia v názorovej rovine na život a jeho podoby u nás, lenže realita, alebo lepšie, ozajstná pravda nie je zaručená pravidlami čo v týchto súvislostiach vyprodukoval admin portálu.

Ak sa cítim byť dotknutý hodnotením v debate, nedajbože  priamo urazený či priamo prefackaný a znevážený až pod čiernu zem, mám nárok protestovať písomnou výhradou a naopak, ak svoj temperament nesúhlasu pretavím do voľajakého neslušného výroku v debate, dostanem dištanc a jeho podoba mi zaručuje celkom spoľahlivo mlčanie v priestore písomnej repliky, teda žiadna debata, nulová diskusia a kým spočiatku som mal s tým dosť problémov – držal som sa zásady, kto do mňa  kameňom, nech je to teda jeho voľba mojej odvety – čo bolo viac ako dosť stopnutí debatovať, ale z núdze cnosť ma naučila byť opatrnejším. A nech už ma debatér na portáli aj v hneve a zúrivosti počastuje menom či pohanou, čo v osobnom živote pre svoj prirodzený temperament riešim najčastejšie metódou, aká pôžička taká splátka, v debate už bol dlho pokoj, som právne poučený a bol som si istý, že už mi naozaj žiaden dištanc nehrozí, budem sa môcť brániť, chrániť, obhajovať svoje názory na spoločnosť a ľudí v nej, no nebolo to voľačo celkom spoľahlivé. Na tie nejhoršie nadávky, vyhrážky a pľuvance aj kameňovanie som odpovedal sloganom – pasuješ sa za znalca, ale podľa reality si iba neborák a hlupák a budem nútene čušať až voľakedy do septembra a aktivity vôbec nepomáhajú – moje informácie, žiadosti a oznamy zrejme nikto nečíta, lebo voľačo ako spätná väzba nie je vôbec v ponuke.  Adminom je celkom jedno, že diskusia je presne tým, čo rozdiely v názoroch ľudí posunie bližšie k realite než čokoľvek iné a napríklad teraz, keď sa koniec platnosti takzvaných Mečiarových amnestií stal voľačím, čo postoje tejto vlády a jej priaznivcov posunul do priestoru zásadných pochybností v jej filozofii správy vecí verejných, ba aj horšie, lebo to falošné – kto má moc má veru aj pravdu  je mi otĺkané o hlavu tvrdením hneď dvomi z mojich nemilosrdných kritikov z počtu, čo ja viem desať suma sumárum, že som to a to a ešte aj horšie ak mám odvahu tvrdiť, že verdikt v tom kritizovanom verdikte vyniesol NS, lebo to si iba vymýšľam, pravda je vraj ÚS a keby som bol mohol diskutovať, celkom ľahko by som to bol vysvetlil v tej chvíli, keď sa obsah blogu stal verejným majetkom.

Vtedy som mal odvahu napísať, že rozhodovanie NS v Košiciach, kde je ináč podľa Ústavy doma bolo pre mňa výnimočné, parlament zasadal a verdikt rokovania NS  si zaslúžil mať rovnaký domicil s potrebou aktualizácie v čo najväčšom možnom rozsahu, aby to bolo centralistickou informáciou v podobe takpovediac už aj, pre všetkých a bez čakania a dnes sa, čo ja viem, „môj nepriateľ Pazi či Peterko BBB“ stále pasujú za znalcov reality, že som…., lebo… a nemá im kto povedať, že nech už je to v akejkoľvek podobe pravdy, ten môj výrok, čo to ich zlyhanie celkom slušne charakterizoval, je aj tak pravda a na škodu vecí sa budú môcť poučiť možno až potom, keď sa k ich posmechu pripojí celá krajina.

Aj všedný život zaslúžilého seniora môže byť voľačo na mnoho spôsobov. . .

15.10.2018

Budem dôveryhodný, s ohľadom na vzťahy so svojim pokrvným potomstvom je môj život stále voľačím celkom plnohodnotným, dve dcéry už sú nielen perfektné maminy mojich štyroch vnúčat, ale viac »

Ako dobre, že vo vláde má SR aj akceptovaných diplomatov. . .

14.10.2018

Jasné, keď sa čitateľ tejto úvahy nad tým konštatovaním čo len máličko zneistí aj prekvapí a začne triediť a rátať, kto sú to a koľko ich teda máme rýchlo objaví, že klasika poučky viac »

Prezidentov krajín V4 sme mali u nás na školení. . .

13.10.2018

To viete, hovorí sa tomu klasika zveličovania, občas sa to píše aj v uvodzovkách, aby sa čitateľovi prezentovala povinnosť autora takéhoto textu predviesť mu celkom presvedčivo, že si naozaj viac »

jemen, saná, dievčatko, cholera

Jemen je podľa OSN na pokraji 'storočného' hladomoru

15.10.2018 19:34

Na pokraji smrti sa môže ocitnúť 12 až 13 miliónov ľudí.

Pavlo Klimkin

Klimkin naznačil pokrok v rokovaniach s Maďarskom o Zakarpatskej oblasti

15.10.2018 18:33

Maďari sa sťažujú na jazykovú a kultúrnu diskrimináciu zo strany ukrajinských úradov.

BRITAIN-EU/

Nikto nevie ako. Ale o brexite sa musí rozhodnúť

15.10.2018 18:25

Nikto nechce a nemôže cúvnuť. Bez veľkého kompromisu sa však rokovania o brexite blížia k nedohode.

parlament, danko,

Ťahanice o Dankovu rigoróznu prácu

15.10.2018 18:23

Na zverejnenie práce vyzval predsedu Národnej rady aj rektor banskobystrickej UMB.