Založ si blog

To teda bol víkend – neuveriteľný, napínavý, pesimistický aj boľavý. . .

Viete, v nedeľu večer som už toho všetkého, čím som mal nedeľu plnú doslova na prasknutie celkom dosť, bol som fyzicky aj psychicky vyčerpaný, nálada napriek dobrej temperatúre za otvoreným oblokom sa dala charakterizovať tým klasickým „pod bodom mrazu“ a prichytil som sa dokonca pri myšlienke celkom kriváckej – namiesto pozerania televíznych novín vleziem pod sprchu a potom rovno pod paplón, ale až toľko šťastia som napokon od osudu nedostal. Skype, mimoriadny, z Bratislavy, od človiečika, s ktorým som na kus reči nebol ani si nepamätám ako dávno a s výhovorkou, že za to všetko môže nielen náhoda, ale aj moja dcérenka, čo svoj štart do života po skončení UK prežila k sláve sa preberajúcemu Volkswagenu a mám si vraj dať záležať, čo mu teda poviem na tú jeho najdôležitejšiu a najzásadnejšiu otázku… A odmlčal sa, iba na mňa hľadel, tak akosi priveľmi zhlboka dýchal a celkom spoľahlivo som si domyslel, že je to voľačo celkom zásadné.

Pozri Zoro, prihovoril som sa mu teda ja, ak chceš vedieť, či sa máš rozvádzať, v tom ti naozaj neporadím, pekne sa dus vo vlastnej šťave, čo si si navaril, to si pekne spapkaj, ale ak ti mám radiť, či si máš dať urobiť bypass, nové zuby, či osadiť tie nové americké šošovky s pomocou lasera, lebo si to všetko už dlho pochvaľujem do aleluja, tak máš moje požehnanie a to ho predsa len prebralo. Naozaj sa neusmial, iba si zhlboka vydýchol a položil mi otázku, čo ma úprimne povedané prebralo just ako frčka do nosa – vraj vieš ty vôbec, s čím ja tu žijem,  čo ma  čaká, aké to môže mať konce a… A už zasa ticho, iba ten dych, až voľajako celkom nepríjemný a hodný obáv, ale v tej chvíli som všetkému čo malo nasledovať porozumel do poslednej bodky. Ježiško náš milovaný, veď ten zázrak práve teraz voľakedy štartuje ten ostrý štrajk, nedohodol sa so zamestnávateľom, všetko je to celkom na hrane noža a …

Dobrovoľne sa priznávam, bol to síce naozaj chlap z tejto fabriky, ale  s miestom v rebríčku zamestnancov  a naozaj nie „frajerských odborárskych amatérov“, čo sa v socializme naučili klamať tých, ktorých mali chrániť a teraz sa hrajú na majstrov sveta, čo môžu a smú celkom všetko, aj veru vlastnú skazu a celkom prvorado chcel vedieť, čo má radiť svojim blízkym v tej strašnej veci smrti ich syna, čo zomrel nevinne policajnou guľkou pri násilnom zastavovaní osobného automobilu, kde sa viezol ako pasažér na chatu, víkendovať. A fuj, fuj, v tej chvíli to bola vlastne celkom rovnaká dilema, radiť vo veciach dotýkajúcich sa zodpovednosti štátnej moci v tej sfére najvyšších poschodí veru nie je nič na závidenie a tak sme tak akosi účelovo aj tak najskôr zaoberali tým štrajkom o 16% rastu hrubého platu, čo je plus o cca 160€ a prezradím veru aj vám všetkým, že to v konečnom  poučení veru vôbec nie je voľačo až hriešne, lebo v nemeckej fabrike, nech je kdekoľvek,  by malo byť všetko s tým súvisiace celkom porovnateľné.

Našťastie však otázka života a smrti, dotýkajúca sa 17 ročného Tomáša z Malej Lehoty, ako som sa dozvedel, bola predsa len dominantnou v tom poradenstve a vôbec som nezaváhal  – ani na jediný okamih – či je treba podať trestné oznámenie vo veci usmrtenia nevinnej osoby, lebo čo ako spoľahlivé informácie sme postupne dostávali, bolo nad slnko jasnejšie, že život človeka je v každom ohľade priorita pred čímkoľvek v systéme oprávneného použitia streľnej zbrane, ak už v ničom inom, tak k sláve toho hesla, čo policajti svojou praxou celkom znehodnocujú – Pomáhať a chrániť – a žalobu už celkom iste pozostalí tej obete realizovali. Žiaľ a smútok to tým nešťastníkom vôbec nezľahčí, skôr naopak, v mnohom dostanú ponaučenie, že formálnosť predpisov a zľahčovanie si povinností zodpovedných je obrovským mementom zlých očakávaní a to viete, pošepkal som mu, aby rodičom nebohého Tomáša pripomenul tú streľbu spred roka pri Trnave, keď policajti tiež na unikajúce auto strieľali, vodičku postrelili, našťastie nie smrteľne, ale potom ju na zemi, vyvlečenú z auta dokopali a keď sa to všetko dokázalo  – zo záznamu z ich auta – verejnosť dostala uspokojivú informáciu, že už vraj nie sú policajtmi!!!

Lenže človek mieni a štátna moc mení, dozvedel som sa, že to všetko bola kačica zodpovedných, zneužívanie právomocí verejného činiteľa  je aj  v tom prípade absolútnych dôkazov iba fáma,  všetko je síce jasné, len rozsudok ešte stále nijaký a práve preto chcel vedieť, ako tú spravodlivosť prinútiť poslúchať.

Teda tak, voľačo ako začarovaný kruh, v ktorom je naozajstná spravodlivosť vzácnejšia ako zlaté zrnko v prachu našej všednej životnej cesty a tak som sa už iba z povinnosti dobrého spoluobčana spýtal – a čo ty, v utorok, štrajkuješ, alebo ako si sa rozhodol, lenže nula bodov, ako sa hovorí, pozrel sa na mňa celkom spiklenecky, rozlúčkovo žmurknul a bol fuč! Takže svoju povinnosť som formálne naplnil skutkom, o ktorý som bol požiadaný tak akosi skôr „iba ako“ než naozaj, svoju zvedavosť vo veci štrajku som tiež vôbec nevyriešil, televízne noviny už boli dávno minulosťou a jediné čo mi zostalo bola tá únava zo zbytočne namáhavej nedele a tak som sa rozhodol liečiť ju nahrávkou z RTVS, kde sa mi mal predviesť minister kultúry Marek Maďarič, ako sa on osobne pripravuje prežívať dnešok – teda tiež voľbu výberu, teda v podobe riaditeľa tej RTVS,  nie štrajku či štrajkozectva a svojim spôsobom mi pomohol prekvapujúcim poučením.

Vraj on je za Miku, ale ak je favoritom jeho partnerov Rezník, pokojne privíta aj jeho víťazstvo, ale tou ozajstnou masážou boľavých svalov a smutnej dušičky boli tie jeho „úprimné slová“, že keby mal žiť pod takým tlakom, ako jeho kolega z vlády Kaliňák, už by to bol dávno vzdal a odstúpil, lebo uznajte, to je voľačo naozaj neznesiteľné  a v nádeji, že mu to voľajako zázračne vsugeruje som spal pokojne veru až do rána…    

Mámil, ale neuspel, bola v tom viera aj presvedčenie

21.05.2018

Tento titulok som si pripravil ešte voľakedy v týždni pred 20. májom, keď sa redaktor z Markízy Michal Kovačič celkom presvedčivo predviedol verejnosti sľubom, že prezident Kiska verejnosti viac »

Obrat ako v rozprávke, vyznamenal sa však nielen Kočner!

20.05.2018

Budem v kontexte s týmto oznamom radšej opatrný, v hre je síce naozaj veľa miliónov, veru až 70, ich nádejným vlastníkom je ten všeobecne známy podnikateľ Kočner, čo ich vystavil na meno viac »

Prišiel čas aj v Čechách upratať. . .

19.05.2018

Pevne verím, že ste nikto nezabudli na tie chvíle, keď sa definitívny koniec vlády Fico III. zmenil na presvedčenie jej premiéra bojovať za podobu tej novej, v rovnakej podobe, ako vznikla po viac »

Euro, peniaze, kôš, kríza

Až 111 kg ročne. Toľko jedla vyhodí priemerný Slovák

21.05.2018 11:01

Každý piaty slovenský spotrebiteľ priznáva, že v domácnosti plytvá potravinami. Priemerný obyvateľ Slovenska vyhodí ročne 111 kg jedla ročne.

KĽDR, raketa, Kim Čong-un

KĽDR chce ukázať demontáž nepoužiteľnej strelnice. Neprijala však zoznam susedných novinárov

21.05.2018 10:59

Severná Kórea neprijala zoznam juhokórejských novinárov a reportérov, ktorí by mali pokrývať uzavretie jadrového testovacieho areálu Pchunggje.

Indonézia, sopka Merapi

Indonézsky vulkán sa prebudil k životu, Merapi chrlí popol

21.05.2018 10:44

Najaktívnejšia indonézska sopka Merapi v pondelok skoro ráno opäť vybuchla, pričom vychrlila dym a popol do výšky 1 200 metrov.

City, Londýn

Britskí poslanci vyzvali Mayovú, aby bojovala s ruskými špinavými peniazmi

21.05.2018 10:37

Ruskí "kleptokrati" napojení na Putina podľa poslancov využívajú britské finančné služby na pranie špinavých peňazí a obchádzanie sankcií proti Moskve.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,508
Celková čítanosť: 2574283x
Priemerná čítanosť článkov: 1707x

Autor blogu

Kategórie