Založ si blog

Vlastnosti či danosti ľudí sú v mnohom dobro a múdrosť obmedzujúce

Prečítať si v sviatočný deň príspevok v debate na tomto portáli v tej podobe, ako sa to stalo mne presne na Deň Vierozvestcov nie je nič príjemné, lebo jeden z tých mojich čitateľov, čo má vždy iba jediný sen – hodnotiť ma najradšej v podobe pľuvanca neúcty, zrejme aby si poliečil svoje plytké, nedozreté, čisto zelené ego ma odprezentoval ako seberovného barbara. Svoj príspevok som nazval presne tak, v akých súvislostiach sa narodil  – dostal som do daru knihu, čo v Česku rozdávali zadarmo, lebo je súčasťou predvolebnej aktivity strany ANO a ten nedouk, či ako ho pomenovať, ak si nevie ani len pospájať súvislosti posunuté mu informáciou napísal, že „patrím k tým, čo nevedia zrejme ani nikoho obdarovať bez podmienky a čo za to bude“…  Už som to v jeho réžii prežil častejšie, vždy som sa nad tú duševnú biedu povzniesol, ako sa hovorí, tú si treba skôr nevšímať, než ju akceptovať ako napríklad voľačo ako príležitosť na charitu, lebo sprostosť a bezcharakternosť naozaj nie je nešťastný  ľudský osud daný telesným či duševným postihom, no tentoraz to vyšlo v kontexte s vývojom spoločenskej situácie v našej domovine tak akosi celkom ináč!

Aby bolo jasné, u nás aj v Českej republike je prirodzené porovnávať to klasické – čo my a čo oni tak naozaj – v každom ohľade, podobe aj súvislostiach a tentoraz to prišlo v ponuke, že vraj sa čo sa dá robiť – autor bol český žurnalista – Slovensko sa stalo pre Česko príkladom… Svojim spôsobom klasika, bolo to v podobe proklamácie vraj pravdy vyznávanej v Prahe – Nemcov a Rakúšanov v Česku nikdy nedobehneme, rovnako tak, ako Slováci nikdy nedobehnú nás a kým to prvé tvrdenie je nespochybniteľné, v prípade Slovenska je to výhradne iba zvyšok našej pomýlenej namyslenosti.

Uznajte, pekné a povznášajúce, dal som si záležať – na rozdiel od toho svojho duševného oponenta – všetko dobre prečítať, všetkému porozumieť a nestať sa smiešnym a hoci to bolo naozaj povznášajúce čítanie, ten hrebienok národovectva a pýchy byť Slovákom povznášal myseľ a veru aj srdce viac ako som si s nadhľadom pripúšťal, no našťastie som v tom  napokon objavil predsa len voľačo ako paradox či výnimku a nedalo mi, práve túto tézu pána novinára Ľuboša Palatu z MF DNES chcem podrobiť internému overovaniu toho všetkého, čo sú nám v zemiach Českých povinní závidieť.

Budem pravdovravným, nikdy som o našich spolubratoch v národe u nás doma – to hovorím celkom adresne o tých, čo sa hlásia k maďarskej národnosti nikdy nezamýšľal v tej podobe, ako to samozrejme a bez výnimiek realizovali v „zemiach českých“ v kontexte s ich spolužitím so sudetskými Nemcami, keď ich bez zľutovania z krajiny, kde boli tiež doma neľútostne vyhnali a veru aj s ódou na prítomnosť, keď sa vraj integrácia „tých našich Maďarov posunula až do sféry vládnutia“, čo je voľačo úžasné a…  Nuž naozaj, aj keď o životných osudoch Bélu Bugára a tej národnostnej strany ktorej šéfoval aj predtým, nikto ako o vládnucom poste nehovoril, hoci to bez pochýb bola pravda,  veď bol súčasťou koalície s SDKÚ a tak som sa presne tejto problematike venoval viac ako len zodpovedne!

To viete, doma je doma, všetkému čo chcete a potrebujete vidíte naozaj až pod sukne a vnímať to Bugárove rozhodnutie – teda reč je o stratégii terajšej strany ktorej šéfuje – Most – Híd, aby sa stala zmluvným spoločníkom so Smerom a SNS je voľačo ako základná zmena myslenia, nové náboženstvo ich členstva, z pohľadu klasickej dedičnosti viery a postojov obyčajná zrada doterajších zásad a je mi jasné, že v Česku sa v takých nuancách reality vôbec nemusia správne orientovať!

História správy vecí verejných u nás je v svojej podstate totožná s tým, čo prežívali Češi doma v súžití s nemeckou, teda presnejšie sudetskou politikou a kultúrou, ani u nás nemalo nič slovensky presne špecifikované na ružiach ustlané a fakt, že sme to po roku 1945 nezneužili na ten povestný odsun svojich nepriateľov, ako to realizovala Praha je svojim spôsobom dôkazom, že sme predsa len mierumilovnejšie letory, než naši českí bratia a napriek všetkému – občas to aj tak nebolo iba jednoduché, sme prišli až do jari 2016, keď si to – budem celkom účelovým posudzovateľom reality – Béla Bugár  usporiadal do celkom novej filozofie svojej osobnej predstavy o spoluvládnutí s naozajstnou mocou nad rozhodovaním v štáte,  kde má byť tiež pánom!

Jeho koaličné myslenie v kontexte so spoluvládcami bolo od prvej chvíľky jeho koaličného podpisu celkom podmienečné, Smer a SNS  museli plniť podmienky, čo Bugár určil ako podmienku svojej spolupráce a je svojim spôsobom naozaj viac smiešne ako smutné, že členstvo v jeho strane žije v presvedčení, že sú doteraz presne tými občanmi, čo začali po vláde HZDS budovať demokratické Slovensko a ten svoj údel vlastne celkom neželaného pána u nás tu predstavujú ako keby omylom a mimochodom, lebo nič sa nedá robiť, zapredali všetko, čo ich v hodnotení histórie urobilo serióznou zložkou národa. Jasné, neznížim sa k tvrdeniu, či to v tej Prahe predsa len neurobili lepšie ako my u nás, keď sme národnostnú konkurenciu nechali celkom veľkomyseľne takpovediac naozaj doma a nevyhnali ich za Dunaj, čo by si svojim spôsobom možno aj celkom spravodlivo zaslúžili, lebo…

No veď, za dobrotu na žobrotu, hovorí sa a ak by to Bugár a členovia jeho strany boli po voľbách v roku 2016 zvládli rozumne, zhodne s vierou a filozofiou sebe vlastnou, bez túžby vrátiť sa zasa na piedestál moci tak, ako v historickej minulosti privykli, bolo by celkom iste všetko úplne ináč. Ambície Žitňanskej o dobre a naozajstnej spravodlivosti v jej riadenej sfére života spoločnosti sa dali uplatniť celkom prirodzene správnou voľbou partnera, ako sa hovorí rovnakej krvnej skupiny, vláda Fico III. by nevznikla  a naša demokracia tu mohla byť celkom bez príchute komunistického diktátu a ľudáckej falošnosti, čo by optimistom veru robilo aj mňa. A to by bolo ono…

Hľa, zodpovednosť môže byť taká a aj onaká!

16.01.2019

Táto informácia je voľačo neuveriteľne dôležité, lebo verejnosti celkom jednoznačne pripomína jeden z najväčších úspechov polície, akým sa mohla pochváliť v svojej súčasnej podobe, viac »

Takéto diplomatické sústo doteraz nezvládol nikto, čo to spraví s nami?

15.01.2019

Keď sa 1. január roka 2019 stal dátumom vstupu Slovenskej republiky, teda predovšetkým jej diplomatickej sféry v oblasti medzinárodnej politiky namiesto povinností Talianska v OBSE, čo je organizácia viac »

Nuž inú možnosť som nemal, iba sa dnes predviesť na portáli ešte raz!

14.01.2019

Tá prvá príčina je daná oznamom podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča pre verejnosť SR, že „silno zvažuje kandidatúru na prezidenta“, čo mu verejne prezentovanou ponukou adresoval viac »

výbuch, sýria, izrael

Irán ani napriek hrozbám Izraela nestiahne vojakov zo Sýrie

16.01.2019 14:59

Izraelský premiér pohrozil, že izraelské jednotky budú na iránskych vojakov útočiť dovtedy, kým zo Sýrie neodídu.

Šufliarsky

Šufliarsky nevylúčil úniky informácií z GP, jeho popravu si mohol objednať aj Kočner

16.01.2019 14:27, aktualizované: 14:53

Prvý námestník generálneho prokurátora Šufliarsky informoval o prípade, v ktorom vystupuje ako poškodený. Mala sa pripravovať fyzická jeho likvidácia.

Británia, EÚ, brexit,

VIDEOKOMENTÁR: Riziko tvrdého brexitu je veľké

16.01.2019 14:24

Prehra premiérky Theresy Mayovej dostala členské krajiny únie do chaosu. Riešenie je v rukách Británie, tvrdí komentátor denníka Pravda Andrej Matišák.

Eurotunnel, Calais, Lamanšský prieliv

Na brexit bez dohody sa pripravuje aj Eurotunnel

16.01.2019 14:11

Spoločnosť Eurotunnel, ktorá prevádzkuje železničné spojenie pod kanálom La Manche, podniká kroky, aby sa tvrdý brexit neodrazil na prevádzke.