Založ si blog

Vlastnosti či danosti ľudí sú v mnohom dobro a múdrosť obmedzujúce

Prečítať si v sviatočný deň príspevok v debate na tomto portáli v tej podobe, ako sa to stalo mne presne na Deň Vierozvestcov nie je nič príjemné, lebo jeden z tých mojich čitateľov, čo má vždy iba jediný sen – hodnotiť ma najradšej v podobe pľuvanca neúcty, zrejme aby si poliečil svoje plytké, nedozreté, čisto zelené ego ma odprezentoval ako seberovného barbara. Svoj príspevok som nazval presne tak, v akých súvislostiach sa narodil  – dostal som do daru knihu, čo v Česku rozdávali zadarmo, lebo je súčasťou predvolebnej aktivity strany ANO a ten nedouk, či ako ho pomenovať, ak si nevie ani len pospájať súvislosti posunuté mu informáciou napísal, že „patrím k tým, čo nevedia zrejme ani nikoho obdarovať bez podmienky a čo za to bude“…  Už som to v jeho réžii prežil častejšie, vždy som sa nad tú duševnú biedu povzniesol, ako sa hovorí, tú si treba skôr nevšímať, než ju akceptovať ako napríklad voľačo ako príležitosť na charitu, lebo sprostosť a bezcharakternosť naozaj nie je nešťastný  ľudský osud daný telesným či duševným postihom, no tentoraz to vyšlo v kontexte s vývojom spoločenskej situácie v našej domovine tak akosi celkom ináč!

Aby bolo jasné, u nás aj v Českej republike je prirodzené porovnávať to klasické – čo my a čo oni tak naozaj – v každom ohľade, podobe aj súvislostiach a tentoraz to prišlo v ponuke, že vraj sa čo sa dá robiť – autor bol český žurnalista – Slovensko sa stalo pre Česko príkladom… Svojim spôsobom klasika, bolo to v podobe proklamácie vraj pravdy vyznávanej v Prahe – Nemcov a Rakúšanov v Česku nikdy nedobehneme, rovnako tak, ako Slováci nikdy nedobehnú nás a kým to prvé tvrdenie je nespochybniteľné, v prípade Slovenska je to výhradne iba zvyšok našej pomýlenej namyslenosti.

Uznajte, pekné a povznášajúce, dal som si záležať – na rozdiel od toho svojho duševného oponenta – všetko dobre prečítať, všetkému porozumieť a nestať sa smiešnym a hoci to bolo naozaj povznášajúce čítanie, ten hrebienok národovectva a pýchy byť Slovákom povznášal myseľ a veru aj srdce viac ako som si s nadhľadom pripúšťal, no našťastie som v tom  napokon objavil predsa len voľačo ako paradox či výnimku a nedalo mi, práve túto tézu pána novinára Ľuboša Palatu z MF DNES chcem podrobiť internému overovaniu toho všetkého, čo sú nám v zemiach Českých povinní závidieť.

Budem pravdovravným, nikdy som o našich spolubratoch v národe u nás doma – to hovorím celkom adresne o tých, čo sa hlásia k maďarskej národnosti nikdy nezamýšľal v tej podobe, ako to samozrejme a bez výnimiek realizovali v „zemiach českých“ v kontexte s ich spolužitím so sudetskými Nemcami, keď ich bez zľutovania z krajiny, kde boli tiež doma neľútostne vyhnali a veru aj s ódou na prítomnosť, keď sa vraj integrácia „tých našich Maďarov posunula až do sféry vládnutia“, čo je voľačo úžasné a…  Nuž naozaj, aj keď o životných osudoch Bélu Bugára a tej národnostnej strany ktorej šéfoval aj predtým, nikto ako o vládnucom poste nehovoril, hoci to bez pochýb bola pravda,  veď bol súčasťou koalície s SDKÚ a tak som sa presne tejto problematike venoval viac ako len zodpovedne!

To viete, doma je doma, všetkému čo chcete a potrebujete vidíte naozaj až pod sukne a vnímať to Bugárove rozhodnutie – teda reč je o stratégii terajšej strany ktorej šéfuje – Most – Híd, aby sa stala zmluvným spoločníkom so Smerom a SNS je voľačo ako základná zmena myslenia, nové náboženstvo ich členstva, z pohľadu klasickej dedičnosti viery a postojov obyčajná zrada doterajších zásad a je mi jasné, že v Česku sa v takých nuancách reality vôbec nemusia správne orientovať!

História správy vecí verejných u nás je v svojej podstate totožná s tým, čo prežívali Češi doma v súžití s nemeckou, teda presnejšie sudetskou politikou a kultúrou, ani u nás nemalo nič slovensky presne špecifikované na ružiach ustlané a fakt, že sme to po roku 1945 nezneužili na ten povestný odsun svojich nepriateľov, ako to realizovala Praha je svojim spôsobom dôkazom, že sme predsa len mierumilovnejšie letory, než naši českí bratia a napriek všetkému – občas to aj tak nebolo iba jednoduché, sme prišli až do jari 2016, keď si to – budem celkom účelovým posudzovateľom reality – Béla Bugár  usporiadal do celkom novej filozofie svojej osobnej predstavy o spoluvládnutí s naozajstnou mocou nad rozhodovaním v štáte,  kde má byť tiež pánom!

Jeho koaličné myslenie v kontexte so spoluvládcami bolo od prvej chvíľky jeho koaličného podpisu celkom podmienečné, Smer a SNS  museli plniť podmienky, čo Bugár určil ako podmienku svojej spolupráce a je svojim spôsobom naozaj viac smiešne ako smutné, že členstvo v jeho strane žije v presvedčení, že sú doteraz presne tými občanmi, čo začali po vláde HZDS budovať demokratické Slovensko a ten svoj údel vlastne celkom neželaného pána u nás tu predstavujú ako keby omylom a mimochodom, lebo nič sa nedá robiť, zapredali všetko, čo ich v hodnotení histórie urobilo serióznou zložkou národa. Jasné, neznížim sa k tvrdeniu, či to v tej Prahe predsa len neurobili lepšie ako my u nás, keď sme národnostnú konkurenciu nechali celkom veľkomyseľne takpovediac naozaj doma a nevyhnali ich za Dunaj, čo by si svojim spôsobom možno aj celkom spravodlivo zaslúžili, lebo…

No veď, za dobrotu na žobrotu, hovorí sa a ak by to Bugár a členovia jeho strany boli po voľbách v roku 2016 zvládli rozumne, zhodne s vierou a filozofiou sebe vlastnou, bez túžby vrátiť sa zasa na piedestál moci tak, ako v historickej minulosti privykli, bolo by celkom iste všetko úplne ináč. Ambície Žitňanskej o dobre a naozajstnej spravodlivosti v jej riadenej sfére života spoločnosti sa dali uplatniť celkom prirodzene správnou voľbou partnera, ako sa hovorí rovnakej krvnej skupiny, vláda Fico III. by nevznikla  a naša demokracia tu mohla byť celkom bez príchute komunistického diktátu a ľudáckej falošnosti, čo by optimistom veru robilo aj mňa. A to by bolo ono…

Mámil, ale neuspel, bola v tom viera aj presvedčenie

21.05.2018

Tento titulok som si pripravil ešte voľakedy v týždni pred 20. májom, keď sa redaktor z Markízy Michal Kovačič celkom presvedčivo predviedol verejnosti sľubom, že prezident Kiska verejnosti viac »

Obrat ako v rozprávke, vyznamenal sa však nielen Kočner!

20.05.2018

Budem v kontexte s týmto oznamom radšej opatrný, v hre je síce naozaj veľa miliónov, veru až 70, ich nádejným vlastníkom je ten všeobecne známy podnikateľ Kočner, čo ich vystavil na meno viac »

Prišiel čas aj v Čechách upratať. . .

19.05.2018

Pevne verím, že ste nikto nezabudli na tie chvíle, keď sa definitívny koniec vlády Fico III. zmenil na presvedčenie jej premiéra bojovať za podobu tej novej, v rovnakej podobe, ako vznikla po viac »

Euro, peniaze, kôš, kríza

Až 111 kg ročne. Toľko jedla vyhodí priemerný Slovák

21.05.2018 11:01

Každý piaty slovenský spotrebiteľ priznáva, že v domácnosti plytvá potravinami. Priemerný obyvateľ Slovenska vyhodí ročne 111 kg jedla ročne.

KĽDR, raketa, Kim Čong-un

KĽDR chce ukázať demontáž nepoužiteľnej strelnice. Neprijala však zoznam susedných novinárov

21.05.2018 10:59

Severná Kórea neprijala zoznam juhokórejských novinárov a reportérov, ktorí by mali pokrývať uzavretie jadrového testovacieho areálu Pchunggje.

Indonézia, sopka Merapi

Indonézsky vulkán sa prebudil k životu, Merapi chrlí popol

21.05.2018 10:44

Najaktívnejšia indonézska sopka Merapi v pondelok skoro ráno opäť vybuchla, pričom vychrlila dym a popol do výšky 1 200 metrov.

City, Londýn

Britskí poslanci vyzvali Mayovú, aby bojovala s ruskými špinavými peniazmi

21.05.2018 10:37

Ruskí "kleptokrati" napojení na Putina podľa poslancov využívajú britské finančné služby na pranie špinavých peňazí a obchádzanie sankcií proti Moskve.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,508
Celková čítanosť: 2574317x
Priemerná čítanosť článkov: 1707x

Autor blogu

Kategórie