Založ si blog

Nič dobrého nás nečaká ani v zdravotníctve. . .

Svoju osobnú spomienku na zázrak, čo so mnou v kritickom období môjho života urobili ešte v starom Ústave Národného ústavu srdcocievnych chorôb pod vedením prof. Fischera som veru neprežíval jednoducho, dozvedel som sa, že to so mnou a s mojou životasprávou muselo byť celkom katastrofálne nezodpovedné, keď ma ešte pred šesťdesiatkou v tomto špičkovom zariadení vtedajšej medicíny museli reparovať operáciou 5 bypassov, čo ma spoľahlivo vrátilo do aktívneho života až doteraz, s plnením všetkých povinností občana, čo sú príslušné veku, ba viac, svoju pracovnú povinnosť v rezorte školstva som si dokončil aj s odložením odchodu do dôchodku o viac ako rok a čo ako sa budem vyhýbať povinnosti hodnotiť sám seba v pokročilej sedemdesiatke s ohľadom na súčasnú fyzickú aj duševnú kondíciu,  nemám žiadne výhovorky – všetko zvládam tak ako mám, ba presnejšie, ako to potrebujem, či ako sa mi to zažiada a to viete, fandím si, nech mi to ešte dlho a spoľahlivo takto aj vydrží.

Lenže klasika, ten jeden môj „dobrodinec“ ma opísal ako zvrhlíka, čo si bez ohľadu na rodové dedičnosti, či neuveriteľnú špecificnosť mojej roboty vo valcovni farebných kovov, kde som sa zamestnal po tom, keď už sa so mnou socializmus po auguste 1968 vyrovnal v tej „najsprávnejšej podobe spravodlivosti spoľahlivo domyslel, ako som sa k tomu problému so srdiečkom a jeho cievami dopracoval“ – to viete, celkom svojsky a tak sa mu musím priznať, že to fakt bolo celkom ináč! Na predvalci, čo bol stroj viac ako úctyhodných rozmerov sa spracovávali mosadzné a medené zliatiny po teplom valcovaní a následnom morení, keď už aj laik poznal, čo je to za materiál, lebo prítomnosť tých 300, 400 a 500 až 600 kilogramových kotúčov si veru vyžadovala prítomnosť iba takých zamestnancov, čo to zvládali nielen odborne, ale veru aj fyzicky a telesnou zdatnosťou, lebo keď som v novembri 1989 z tej práce odchádzal, môj majster, Fero Beník, ináč úžasný človek, sa so mnou lúčil slovami – že ešte nikto tam tak dlho a spoľahlivo, či bez problémov, predovšetkým zdravotných  nerobil ako ja, lebo to bolo naozaj voľačo ako rehoľa najvyššej záťaže. To sa vraj nedalo vydržať a mne sa to podarilo, ba vtedy som ešte vôbec nevedel, že ma to predsa len poznačilo, tak povediac s odkladom času ale…, ako vidíte. Je to OK, veď som ešte stále tu!

Ináč klasika, nielenže som sa to naučil zvládať fyzicky, profesionálne odborne – v priebehu roka som si zvýšil kvalifikačnú odbornosť na siedmu triedu, čo nemal nikto – to som obhajoval až v Třinci, ale potom som robil špecifickú robotu aj pre Výskumný ústav kovov v Bratislave, čo bola nová profesia v našej fabrike a len si to predstavte, ešte aj teraz, po rokoch, to bude mať pre mňa naozaj špecifický význam – som starodôchodca! Aby bolo jasné aj tým, čo si pod tým nič dobrého nepredstavujú tak poučenie – od 1. januára 2018  mi penziu konečne vypočítajú zásluhovo – teda podľa skutočného zárobku ktorý som si zaslúžil, čo bude oveľa viac, než u kolegov v branži, lebo ako valcér, aj ako riaditeľ školskej správy som to mal v podobe aj 3 či 4x viac než bola učiteľská realita a aj keď si zatiaľ ilúzie nerobím, závistlivcov už mám veru už aj dnes viac ako dosť!

Ale presne v tom to všetko malo svoju skrytú podstatu – tú robotu nemohol robiť ten, čo ju robiť chcel, lebo dobre vynášala, musel to byť veru aj taký, čo to zvládal, lebo fortieľ, kumšt, odvaha, sila a vytrvalosť v nej vydržať bolo málo, bolo tam neuveriteľne hlučno, horúco, nebezpečne a dobrodružne, lebo ten valcovaný plech sa z valca na dve strany preháňal veľa desiatok metrov, jeho teplota rástla a úcta k jeho energii a  efektom zvukovým bola  celkom nevyhnutým sprievodným znakom celej šichty tak akosi naviac, k tej neuveriteľnej drine, čo tomu všetkému predchádzala, lebo dostať ten materiál do stroja, to chcelo fortieľ a trénovanosť. Ba nič sa nedá robiť, aj obyčajnú výdrž a odvahu a ak si myslíte, že bolo jednoduché nájsť si do tejto profesie obyčajného pomocníka, to bolo viac ako výhra v lotérii! Poviem to takto –pre skvelý zárobok so mnou chcelo pracovať veľa kamarátov, lenže nevyhoveli v tom základnom – kým ja už som valcoval – čo bola ručná obsluha riadenia valcov udržať smer pohybu tej hmoty, čo dostávala predpísanú hrúbku a samozrejme aj požadovanú rovnosť vznikajúceho pásu už celkom nových vlastností materiálu, ich povinnosťou bolo v spolupráci s portálovým žeriavnikom pripraviť novú zásobu a kto si to nevie predstaviť, tomu je to naozaj ťažké vysvetliť!

Byť silným bolo málo, zakosíliť reťaz do svitku poltonové kovu bolo aj umenie, šikovnosť sa potom prezentovala zakladaním drevených hranolov tak, aby sa zamedzilo jeho zrolovaniu po vytiahnutí, na také najmenej 4 metre do výšky, aby sme ho mohli dostať do valcov stolice a vtedy sa dalo najspoľahlivejšie pochopiť, čo je to za senzačný nástroj taký obyčajný oceľový pajzer, bez ktorého sa nedalo robiť naozaj vôbec nič!  A veru aj to finále, vyrovnať ten stočený začiatok svitku tak, aby sa po vytiahnutí žeriavom do výšky dal do tých valcov vôbec zasunúť, to už bola súhra partnerov, bol to viac ako poriadny telocvik a kumšt, kedy sa všetko nedokonale urobené muselo vylúčiť, lebo ináč by bola na svete katastrofa celkom neuveriteľných podôb a poviem to takto, zjednodušene, tých, čo chceli dobre zarábať bolo naozaj veľa, ale tých, čo to vôbec robiť mohli bolo menej ako šafránu.

No nič, už som sa s tým pokonal, ľudia sú naozaj stvorení „od výmyslu sveta“ a ak ten dobroprajník simon 22 urobil zo mňa zvrhlíka, čo ničí sám seba už som si povedal nech, stačí ak tomu všetkému rozumiem sám, ale tá miera jeho neokrôchanosti bola potom mnohonásobne prekročená v tej chvíli, keď z profesora Fischera urobil ľudsky nehodnú osobu – teda jedinca, čo podľa jeho slov všetko podriaďoval úplatkom a nie prospechu svojich pacientov a keď som sa k tomu blogom vyjadril už vtedy, keď tá aféra vypukla v origináli, bola veru väčšina známych reakcií akurát taká, ako nás, jemu neskonale vďačných pacientov, od ktorých nikdy nič iné, iba vieru v svoje zručnosti a vedomosti  nežiadal a na tom nezmenila vôbec nič ani  prítomnosť, ktorá mu ako mužovi hodnému celospoločenskú úctu a vďačnosť celkom nezaslúžene ukradla! No len mi skúste vysvetliť, kde ten človek, čo o mne bez váhanie napíše – hoci o mne nevie naozaj nič a ani o robote, čo som „pre slávu socializmu vykonával celkom samozrejme, lebo to je povinnosť a potreba každého, čo nechce iba kradnúť či žobrať“ naberie vôbec odvahu o dobrodincovi ľudstva verejne napísať, že je to grázel, čo si pýta úplatok bez bázne a hany a nemá na to žiaden dôkaz??!

Je to s odpustením svedok v podobe strašiaka do maku a nie zodpovedného občana, fakt, že som sa v svojom živote s prof. Fischerom stretol je pre mňa šťastným riadením osudu, viem, že je to celkom iste čestný chlap s životnou filozofiou športovca, čo pravidlá v ľudskej spoločnosti v tej akurátnej podobe uznáva bez výnimiek a výhovoriek a tá zlá chvíľa, čo mu život obrátila celkom naopak je skôr nešťastná náhoda a réžia v osudovom nešťastí tej „zlej chvíľky v živote“, ako sa hovorí a nič iné, takže ten, čo si v takejto chvíli iba vymýšľa je pre mňa úbožiak, viac nič!

Ba aj mu poradím, ako sa z toho zla, v ktorom sa ocitol vyslobodí, v tom zdravotníctve je práve teraz voľačo ako frmol z extra dôležitých udalostí, just z toho Ústavu, kde bol jednotkou dobra pre národ prof. Fischer dalo výpoveď 11 zamestnancov, z toho 9 odborníkov v profesii lekár a tak akosi na okraj mu pripomeniem, že z odborných kruhov profesie je známe, že v tejto sfére je u nás celkom iste viac chýb, omylov a neporiadku, než pohody a veru aj dostatku financií – čo si ľahko a spoľahlivo overí k nášmu spoločnému prospechu a nemusí byť  na svete za chlapa, čo je vlastne iba sprostá klebetná baba! Lebo čo už, človek človeku bratom je to múdrejšie v našom živote než byť druhým, predovšetkým tým celkom neznámym, nepriateľom…

Deň boja za slobodu a demokraciu – prekvapujúco iný, ako boli o ňom predstavy

18.11.2017

Ešte veru ani nebolo poriadne rozvidnené – to je reč o piatku 17. novembri, teda celkom presne včera, čo podporila tak akosi celkom samozrejme nízka oblačnosť a nepríjemne sychravá vizáž viac »

Mať pravdu v parlamente EÚ a v Štátnej dume Ruska je vylúčené

17.11.2017

Náš minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák si na zasadnutí vládneho kabinetu, kde bol naozaj 15. novembra osobne prítomný, viac ako len rozhorčene posťažoval na ústavných činiteľov viac »

Z politickej stálice sa zrodil padajúci satelit bez vážnosti a dôležitosti

16.11.2017

Aby bolo jasné, súčasná situácia na našom domácom politickom jarmoku, alebo menej pejoratívne, radšej trhu, ako s nadhľadom môžeme pomenovať našu politickú scénu po skončení toho zemetrasenia viac »

krym, ukrajina, vojaci

Čečenca, hľadaného pre vraždu novinára v Moskve, zatkli na Ukrajine

18.11.2017 17:26

Podozrivý Čečenec podľa SBU utiekol z Ruska a stal sa členom zločineckej skupiny, ktorá vydierala podnikateľov na Ukrajine.

gaza, egypt, priechod, pasmo gazy, rafah

Egypt otvoril priechod s Pásmom Gazy, odchádzajú tisíce Palestínčanov

18.11.2017 16:25

Otvorenie hranice medzi Pásmom Gazy a Egyptom je podľa pozorovateľov veľkým testom praktického napĺňania novej dohody medzi Hamasom a Fatahom.

boniecki

Poľský 'disidentský' kňaz má opäť zákaz vyjadrovať sa v médiách

18.11.2017 15:37

Adam Boniecki dlhé roky riadil poľské vydanie vatikánskeho denníka l'Osservatore Romano.

fico

Fico: Dubček je stelesnením odvahy a statočnosti

18.11.2017 15:06

Premiér na úrade vlády prijal na spoločnom obede 18 študentov z vysokých škôl z celého Slovenska, s ktorými hovoril o viacerých témach.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,303
Celková čítanosť: 2117814x
Priemerná čítanosť článkov: 1625x

Autor blogu

Kategórie