Založ si blog

Som naozaj pamätníkom, ale nič zlého v tom nevidím

Reč je a bude o politike, presne o tej, čo formuje podoby nášho občianskeho bytia v  reálnom živote prítomného času a presne v tej chvíli, keď som si uvedomil, aká je to história, čo všetko je v nej ukryté, poväčšinou veru už aj zabudnuté, až ma napadli aj hriešne myšlienky. Je vôbec treba, priznávať sa k takejto nostalgii…?

Lenže nič sa nedá robiť, vyrastať v rodine, kde sa po meči aj po praslici vyznávala výhradne sloboda myslenia, preferencia vzdelania, osobnej hrdosti i cti a veru aj samozrejmosť logiky následníctva v správnom spoločenskom vývoji – predovšetkým v pokroku celého spoločenstva – voľačo na tento spôsob dedičstva  sa  nedá a nesmie sa obchádzať !

Bolo to pre mňa, veru aj celkom nechtiac, v kontexte so súčasnosťou a s mojim detstvom až neuveriteľne preukazné, lebo politika správ vecí verejných, v tzv. Slovenskom štáte, pod kuratelou politiky „ľudákov“ je v kontexte s návratom tej filozofie do našej reality cez Kotlebovu ĽSNS voľačo viac ako len dramatické, s čím sa táto spoločnosť usiluje bojovať ako keby v jednote názorov, ale žiaľ, iba diletantsky, lebo nič sa nedá robiť, už dávno aj Kotleba a jeho verní zistili, že byť nositeľom tej filozofie vládnutia, to nie je láska k tej gardistickej uniforme a k symbolike dvojkríža, či vyznávanie priateľstva k nemeckým fašistom prednostne pred ruským komunizmom, lebo ono Za Boha, za národ je použiteľné naozaj aj dnes! Dnes je v tom z ničoho nič naozaj iný obsah a iné božie prikázania, čo nás čo nevidieť v podobe neočakávaných úspechov tejto strany môžu v župných voľbách priviesť zasa až k sklamaniu, lebo nie sme vôbec zodpovedným občianstvom a spravodlivo – keby len to bolo tým obídeným poučením a zanedbaným múdrom?!

Väčšinu svojho života som prežil pod kuratelou komunistov, svoju nechuť sa s tým dobrovoľne pokonať som vymenil v celkom krátkej mizanscéne svojho života v spojení s Dubčekom a jeho nespokojnosťou s takouto realitou, čo naozaj rýchlo skončila mojou revoltou voči zásahu „vojsk socializmu“ až k mojej spoločenskej defenestrácii zo školstva do hutnej výroby a našťastie sa to potom, s pomocou tvrdohlavej stálosti môjho negatívneho postoja k tomu diktátu červenej moci v novembri 1989 predsa len vrátilo k spravodlivosti a už viac ako zrelý občan som sa mohol vrátiť do takého života, čo mi dovolil sa realizovať s vlastným rozhodovaním sa, ale celkom zodpovedne môžem tvrdiť, že to aj tak nebolo trvalým poučením sa!

Jasné, neveríte, preto zasa bude pomáhať retrospektíva – prišla k moci politika HZDS a jeho vodcu Mečiara, čo už je našťastie tiež iba prachom zapadaná epizóda nášho obdobia nešťastnej podoby spoločenskej reality, ale nič sa nedá robiť, veru ani to nie je amen tej kľukatej cestičky k nášmu konečne stálemu napredovaniu! Kdeže, progres a pokrok v riadení spoločnosti, čo priniesla pravicová koalícia s SDKÚ na čele sa dočkal voľačoho ako ortieľ smrti cez Richarda Sulíka a jeho strany SaS, čo vládu Ivety Radičovej spláchol v žumpe dejín s pomocou nepochopených poučiek eurovalu a prišla éra strany Smer a jeho proroka, či ak chcete, tak vodcu Fica, ktorá trvá až dodnes  a poviem vám to už iba v skratke, mám šťastie v svojom pokročilom penzijnom veku, ináč by som bol dnes „nepriateľom socialistickej spoločnosti“ ako v tých rokoch vlády komunistov v minulom storočí – iný termín to presnejšie klasifikovať som naozaj nenašiel, lebo ak mi náhodou neveríte, prečítajte si moje hodnotenia v debate na tomto verejnom portáli a bude vám to jasné do poslednej bodky! Ba keby len to, lebo nič sa nedá robiť, Smer v dirigovaní svojich koaličných partnerov vo vláde, SNS a Most – Híd, to doviedol až do podoby takmer rovnakého diktátu ako ich komunistickí učitelia  v dobách našej veľkej neslobody a nič sa nedá robiť, mám povinnosť sa napriek všetkému, čo mi osudovo nepraje byť voľačím čo len trošku mocným a radikálnym predsa len zazvoniť na poplach!

V novembri, už štvrtého, celkom osudovo, naozaj iba v pokračovaní sviatku kresťanskej pospolitosti Slovenska, s menom Sviatok všetkých svätých a potom aj Dušičiek, ako voláme Pamiatku zosnulých, čo považujem za dobré znamenie, sú u nás voľby do krajských parlamentov a výzva na vysokú volebnú účasť voličov, s ktorou verejne vyrukovali pravicové politické strany už teraz – 10. 10. 2017 a kiež by to bola pre tento národ predzvesť konečne dobrých správ… Pred mikrofón sa naozaj viac ako presvedčivo postavili politici štyroch aktívnych pravicových strán – Sulík, Remišová, Hlina a Kaník, dobre pripravení, názorovo zjednotení a národne presvedčiví a ak nič iné, tak je to konečne voľačo ako dôkaz, že slovenský národ a vernosť tradíciám naozaj nie je žiadna fáma!

Dobrovoľne to rozvediem, priznávam sa, že to odvolávanie sa na naše národné kresťanské tradície vôbec nie je náhoda, kdeže, KDH, čo bolo od prvých chvíľ našej samostatnosti prirodzenou súčasťou demokratickej správy našich verejných záležitostí, teraz naozaj nie je viditeľnou silou v našej národnej politike – je iba spomienkou, že jej poslanci boli prirodzenou a aktívnou zložkou parlamentu, ale našťastie, v tejto chvíli, pred tými regionálnymi voľbami ktoré nás čakajú, už sú znova v povedomí národa a ich 8% voličská podpora by mala byť pozitívne preukazná! Viete, štyri pravicové strany sa teda verejne prezentovali ako tí, čo sa dali inšpirovať výzvou do volebnej aktivity o boj na pozície županov a župných poslancov verejne – akože hľa, zasurmili surmity, volič vstúp do našich radov a rád všetkým celkom nástojčivo pripomeniem, že medzi nimi má svoje miesto nielen tá „odstrčená KDH“, ale veru aj možno už poučená SaS, čo sa neváha prezentovať ako subjekt konečne pravicovej politiky, ba Sulík sa ako jej reprezentant nehanbí do očí jej voličov pozerať, hoci len cez kamery, bez hanby a výčitiek svedomia, lebo oľutovať a predovšetkým opraviť svoje chyby a vinu nikdy nie je neskoro.

Viete, bol by som úprimne šťastný, keby sa Slovensku tento môj príspevok pozdával byť voľačím, čo je predzvesť dobrých pokračovaní, lebo uznajte, v tých reálnych predstavách je to ako dobrá novina vecí budúcich spoľahlivo cítiť, že to naozaj môže mať konečne pre tento národ pocit viac, ako je iba dobré očakávanie či nádej a uznajte, optimizmus potom vyzerá akurát takto…

Kauza zmenky v Markíze – som nevinný. . .

22.06.2018

Hovorí sa to už celkom nahlas, ba NAKA už od stredy popoludní toho hlavného hrdinu takýchto vyhlásení Mariana Kočnera zadržala a keď sa to celkom pochopiteľne, predovšetkým v Bratislave a viac »

Spolupráca v podobe bratskej samozrejmosti

21.06.2018

Po summite v Singapure medzi Trumpom a Kim – Čongh – unom sa medzinárodná politická scéna poriadne „rozhýbala a tak trošku veru aj zneistela úvahami na tému celkom prvoradú“, či sa prezident viac »

Poľnohospodári SR sa rozhodli konať vo vlastnej réžii

20.06.2018

Chcem veriť realite, že keď sa situácia v našom poľnohospodárstve dostala do celkom neudržateľnej podoby v dôsledku neprávostí tých s mocou, voči tým, čo majú na svojej strane zákon a viac »

protest Za slušné Slovensko - Predvečer svadby

Na pochode Za slušné Slovensko vystúpia v Bratislave herci či novinári

22.06.2018 14:54

Okrem hlavného mesta sú plánované podujatia aj v Banskej Bystrici a Košiciach so začiatkom o 17:00.

Stretnutie rodín na kórejskom polostrove.

Stretnutie rodín rozdelených kórejskou vojnou bude v auguste

22.06.2018 14:36

Naposledy k podobnému stretnutiu rodín došlo v októbri 2015.

Angela merkelová sa hrá s migrantmi

Merkelová si v Libanone v škole so sýrskymi utečencami hádzala loptu

22.06.2018 14:05

Nemecká kancelárka im aj rozdávala dresy nemeckého národného futbalového tímu, ktorý momentálne súťaží v Rusku na majstrovstvách sveta.

adrenalinova pumpa

Alergici v strese. Chýbajú adrenalínové perá

22.06.2018 14:00, aktualizované: 14:40

Život zachraňujúci liek pre alergikov chýba po celom Slovensku. Ide o adrenalínové perá, ktoré úplne zmizli z lekární aj u distribučných spoločností.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,547
Celková čítanosť: 2649019x
Priemerná čítanosť článkov: 1712x

Autor blogu

Kategórie