Založ si blog

Prejaviť poctu a vzdať úctu je rozdiel – aj na Slovensku

Iba včera som prežil v svojej korešpondencii na skype voľačo až neuveriteľne také originálne svojim obsahom a pritom aj tak podobné si ako „vajce vajcu“, že som neodolal a ten príbeh, čo tieto udalosti vo mne evokovali ako voľačo nezabudnuteľné, ma prinútili o tom napísať. Je to v každom prípade príbeh o ľuďoch a pre ľudí, daný napríklad tým, že pochádzajú z rovnakého prostredia, spája ich vzájomnosť rodáctva, voľajaká celkom svojská osobná vlastnosť či nebodaj priamo sláva a pre súčasníkov je to príležitosť svojej rodnej hrude navždy pripomenúť, že ten a ten tu bol, patrí k nám, sme hrdí na to, že bol náš aspoň v myšlienkach a nech je medzi nami na veky vekov, lebo…

A veď presne v tom jedinom, čo všetko mi až dych vyrážalo, v tej dvojjedinej správičke v nedeľnej ponuke skypovej nádielky na mojom počítači to bolo ukryté a  malo to na svedomí tento presný rešerš udalostí. Jedna klebietka prišla z Trnavy, teda presnejšie zo Zelenča, kde mám už veľa rokov kamarátov na veľa, preveľa podôb spoločných interesov a tá druhá, takpovediac premiérová, z Dunajskej Stredy, kam sa iba nedávno, do sociálneho zariadenia pre seniorov prisťahoval kamarát z branže telocvikárov, čo v súvislosti s pôsobením času „osirel“ a začalo sa mu žiť viac ako smutno a nedôstojne a ako som už uviedol, bol v tom jednoducho naozaj jeden a ten istý príbeh!

Problém sa s tým pokonať s dôstojnosťou a predovšetkým ľudsky presne ma zamestnával viac a nástojčivejšie, než si viete vôbec predstaviť, lebo celkom šokujúco, príčinou vo veci bola udalosť, že v Zelenči na verejnom priestranstve odhaľovali bustu a v bohatej dedine s maďarským obyvateľstvom s názvom Vydrany tiež a kým v „Linči“ si svojho rodáka Jozefa Bednárika, divadelníka telom aj dušou, s láskou vítali v bronzovej podobe na kamennom podstavci vďační rodáci, ten môj rovesník prišiel pred kostol vo Vydranoch protestovať proti buste maďarského štátnika Miklósa Horthyho, spolu tiež s inými rodákmi – vraj ich bolo celkom iste viac ako 50 a vôbec nevie, ako mi to má opísať a predovšetkým, čo si o tom má myslieť, lebo ten kamenný podstavec s tabuľkou tam pred kostolom síce stále stojí, ale busta zloducha Horthyho je pod kuratelou farárky v tom kostole a tam im vstúpiť a nebodaj aj protestovať vôbec nedovolili!!!

To viete, divadlo na Slovensku mi bolo a je na veky vekov voľačo viac ako ako osudová láska, od detstva, keď sa polovička hereckej generality hneď po vojne nasťahovala do Divadla pracujúcich v Považskej Bystrici, čo bola veru naozaj prvá vidiecka profesionálna scéna v SR – hoci len nakrátko a potom prešla do postupne obnovených scén, ale kamaráti pre rodinu už zostali realitou až dodnes a mojou pamiatkou na krásu a plnosť vzťahu –pokiaľ som ešte zvládal cestovanie a povinnosti naviac, lebo potreba a túžba o divadle a predovšetkým o jeho ponuke pre verejnú inscenáciu dramatického kumštu písať ma zamestnávala dlho a s láskou… Takže Jožka Bednárika som dobre poznal, z domácej i hosťovských scén, smútil som, keď sa ako 65 ročný plný elánu a skvostných daností slúžiť Tálii predčasne pominul a dnes už mám teda doma aj fotografiu tej sochy, teda presne, bronzovej busty v takej tej nadrozmernej veľkosti, čo je dobrá charakteristika jeho veľkého kumštu a presne viem, aká atmosféra tam bola a môj vinš všetkým k tej pohode a krásnym spomienkam na toho dokonalého umelca sadol tak presne, ako jedna, tá moja, čo len iluzórna ružička lásky a obdivu do ich velikánskej kytice vďaky!

To všetko však, s čím sa mi predstavil kamarát Péter, teraz už celkom osirelý senior, bolo neradostné a bolestné. Vo Vydranoch má jeho rodina viac hrobov, tým hlavným bol jeho starší braček Feri, čo sa stal obeťou II. svetovej vojny presne v réžii toho Horthyho, čo sa postavil po bok Hitlerovi a poslal ho na „východný front“, ale ktorého si vôbec nepamätá, ktorého už nikdy nenašli, je iba v spomienkach a ktorému naozaj nikto nikdy nevysvetlí, prečo má mať Horthy u nich pamätnú sochu, prečo k nim prišiel z Maďarska na jej slávnostné odhalenie celý autobus jeho následovníkov v jobbikovských uniformách, prečo sa tá farárka Reformovanej katolíckej cirkvi rozhodla ich nielen pred rozhorčenými občanmi, čo im dávali najavo predovšetkým skandovaním hesiel o fašistoch, že sú tu nevítanými  návštevníkmi ich chrániť a prečo je Horthyho busta už inštalovaná iba v priestoroch bohostánku a čo ako som sa usiloval pomáhať aspoň slovom, bolo to ako keby nič…

Prejaviť úctu a česť naozaj nie je fá formálnosť a vonkajší prejav toho aktu, najspoľahlivejšie sa o tom presvedčím osobne, keď sa do Zelenča kedykoľvek, ak budem môcť vyberiem sám a naopak, prečo žiaden príslušník slovenskej národnosti nikdy nebude mať potrebu vzdať hold tomu fašistovi, čo našich rodákov posielal na smrť a predovšetkým, prečo tu vôbec nejakú tú sochu ako vraj pamiatku má, prečo ju tá cirkevná hodnostárka chráni, prečo si ani starosta obce Vydrany s tým nevedel ináč poradiť, len ako ten smutný Peti, čo prišiel iba protestovať s plagátom nesúhlasu v rukách a vôbec nie s verdiktom zásahu štátnej správy, priamo zákazom, policajným zásahom, súdnou obštrukciou…

Teda tak, teraz už presne viete, aké reality tu doma, na svojom vlastnom území musíme riešiť, aké sú to nehodné dilemy reálnej podoby všedného života a dávam si záväzok, že okrem toho osobného, prísť sa k buste Bednárika pokojne a tíško pozhovárať a zaspomínať si, čo SME SI A AKO SME SI“, budem bytostne zvedavý potom aj na pokračovanie tých udalostí vo Vydranoch, lebo čo sa dá robiť, správa vecí verejných na zvrchovanom území Slovenska je výhradne domácou povinnosťou! Ako sa povie, naša vec a podľa toho sa potom musíme celkom zvrchovane a dôstojne veru vždy aj správať…

Deň boja za slobodu a demokraciu – prekvapujúco iný, ako boli o ňom predstavy

18.11.2017

Ešte veru ani nebolo poriadne rozvidnené – to je reč o piatku 17. novembri, teda celkom presne včera, čo podporila tak akosi celkom samozrejme nízka oblačnosť a nepríjemne sychravá vizáž viac »

Mať pravdu v parlamente EÚ a v Štátnej dume Ruska je vylúčené

17.11.2017

Náš minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák si na zasadnutí vládneho kabinetu, kde bol naozaj 15. novembra osobne prítomný, viac ako len rozhorčene posťažoval na ústavných činiteľov viac »

Z politickej stálice sa zrodil padajúci satelit bez vážnosti a dôležitosti

16.11.2017

Aby bolo jasné, súčasná situácia na našom domácom politickom jarmoku, alebo menej pejoratívne, radšej trhu, ako s nadhľadom môžeme pomenovať našu politickú scénu po skončení toho zemetrasenia viac »

krym, ukrajina, vojaci

Čečenca, hľadaného pre vraždu novinára v Moskve, zatkli na Ukrajine

18.11.2017 17:26

Podozrivý Čečenec podľa SBU utiekol z Ruska a stal sa členom zločineckej skupiny, ktorá vydierala podnikateľov na Ukrajine.

gaza, egypt, priechod, pasmo gazy, rafah

Egypt otvoril priechod s Pásmom Gazy, odchádzajú tisíce Palestínčanov

18.11.2017 16:25

Otvorenie hranice medzi Pásmom Gazy a Egyptom je podľa pozorovateľov veľkým testom praktického napĺňania novej dohody medzi Hamasom a Fatahom.

boniecki

Poľský 'disidentský' kňaz má opäť zákaz vyjadrovať sa v médiách

18.11.2017 15:37

Adam Boniecki dlhé roky riadil poľské vydanie vatikánskeho denníka l'Osservatore Romano.

fico

Fico: Dubček je stelesnením odvahy a statočnosti

18.11.2017 15:06

Premiér na úrade vlády prijal na spoločnom obede 18 študentov z vysokých škôl z celého Slovenska, s ktorými hovoril o viacerých témach.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,303
Celková čítanosť: 2117806x
Priemerná čítanosť článkov: 1625x

Autor blogu

Kategórie