Založ si blog

O veciach dôležitých mlčať nedokážem. . .

To viete, netvrdím, že je to voľačo jednoznačne dobré, ba preferované, ako prednostná reakcia v každom okamihu jestvovania slovenskej reality, lebo ak už nič iné, tak vlastná bezpečnosť či uprednostňovaná taktika všetkého, čo bude nasledovať ako budúcnosť nás všetkých si strategicky sem – tam predsa len vyžadujú aj výnimku, ale v konečnom dôsledku som aj tak radšej rozprával než krotko čušal. To viete, je v tom naozaj veľký rozdiel, predovšetkým v závažnosti k predmetu pochybností, či priamo sporu, ku ktorému musí, alebo teda mal by človek ako osoba celkom originálna to svoje stanovisko povedať bez škrupulí, pochybností, alebo čo ja viem, iba zo strachu o svoje ego a jeho komfort, alebo priamo slobodu či spravodlivosť a tak teda v skratke história tých mojich naozaj zásadných rozhodnutí je radšej hovoriť, než mlčať, nech to stojí čo to stojí!
Život v Československu sa v rokoch nášho členstva v tábore socialistických štátov pod kuratelou Sovietskeho zväzu skomplikoval presne v tej chvíli, keď sa u nás, v kontexte so zmenami na domácej politickej scéne stali pre našich susedov a prednostne pre Moskvu celkom neakceptovateľné, predovšetkým tie heslá o novej podobe života v ČSR, jeho pravidlá v kontexte s osobnými právami a humánnymi zásadami spolužitia boli až priveľmi voľnomyšlienkárske a málo sa podriaďujúce vyšším princípom socialistických zásad platných v tom spoločenstve štátov Varšavskej zmluvy, až prišiel august 1968. To viete, nebol som v svojej viac ako len dobrej počuteľnosti a viditeľnosti osamotený, ale predsa len, ešte ako mladý a ako sa vtedy hovorilo v mnohom perspektívny káder, som mal viac ako dostatok príležitostí a predovšetkým priestoru to preukázať a konce to malo celkom predpokladané – kdeže káder s prísľubom peknej kariéry a úspechov, veď hľa, je to nepriateľ socializmu, treba mu to spočítať a stalo sa! Až do novembra 1989 som bol hutníkom vo valcovni farebných kovov a mal som aspoň to šťastie, že mojim dvom ratolestiam to v živote nezariadili tak ako mne, lebo predstavte si to – vyštudovali, do života vykročili tak akosi s nádejou a dnes už je to pre nás všetkých iba ak spomienka, ako som sa naučil aj v socializme dobre zarábať, stať sa obľúbeným, aj keď ma režim štátnej správy nenávidel a len si to predstavte, ak sa dožijem, tak sa v januári 2018 možno dočkám ešte aj satisfakcie takpovediac ex post, lebo pre tie vysoké zárobky v hutnej profesii som ako starodôchodca v očakávaní, že moja penzia sa dočká zvýšenia, lebo v dobe odchodu do penzie sociálna sféra SR takýto záväzok v požadovanom rozsahu splniť nedokázala!
Už v dobe nasledujúcej ma voľačo na ten spôsob hovoriť či mlčať postihlo aj v športovej kariére, to viete, ako „rebel s politickým krojom“ som musel zabudnúť na kariéru jednej z tých osobností, čo si zaslúžia byť vo vedení tejto ľudskej záľuby a špecializácie ako osobnosť s miestom vo vedení napríklad klubu či športového zväzu a tak som sa špecializoval ako basketbalový rozhodca. Jasné, špičkový, rýchlo a presvedčivo a ešte takpovediac skôr, než som sa vyšplhal až na vrchol svojej kariéry, som sa stal súčasťou voľačoho celkom mimoriadneho, čo svojho času ináč pokojné vody tohto nášho športu rozvírilo až k neskutočnosti! V súboji o postup do najvyššej súťaže sa stretli kluby z Košíc a Banskej Bystrice, bol z toho program až s neuveriteľnou reklamou a vari ešte väčším očakávaním, ale nič sa nedá robiť, vtedy to malo tak akosi nazaj aj celkom špecifické politické pozadie!
Vysvetlím, presne tak, ako to bolo naplánované a ako sa to realizovať malo, zodpovední rozhodli, že postúpi Banská Bystrica, to viete SNP a história komunizmu k tomu a všetko bolo treba pripraviť akurát tak, aby to malo iba podobu serióznu a vieryhodnú – o čom som veru nevedel vôbec nič až vlastne do tej chvíle, keď ma deň pred stretnutím SBZ telegramom na stretnutie delegoval ako rozhodcu, čo som v akejsi naivnej pýche považoval za svoj úspech, lebo nič sa nedá robiť, moja kariéra aj v tejto sfére mojich životných povinností bola sľubná! V krátkosti, už pri ubytovaní sa v najlepšom hoteli, kde ma čakal kolega z Bratislavy som dostal poučenie, že na stretnutí bude celé vedenie SBZ, naozaj všetci, musíme to zariadiť presne tak, aby domáci zvíťazili, očakáva odomňa serióznu spoluprácu na tej politickej povinnosti – takáto bola špecifikácia toho pripraveného podvodu na poli športovej cti a uznajte, bol to pre mňa šok!

Všetko bolo tak, ako povedal, ten úvod stretnutia však už vôbec nie! Jeho prvý verdikt v zápase bol nepresný, dal loptu domácim, lebo ju pri ceste do autu tečoval košický hráč a prinútil ma jeho verdikt zmeniť – bolo to presne naopak! Nuž a v tej chvíli sa mi dostalo poučenia, že to bude celkom márne úsilie slúžiť pravde a športovej cti, lebo kolega zaťatou päsťou zasignalizoval košickým hráčom faul, pozrel sa na mňa pohľadom celkom nenávistným a v nasledujúcej chvíli som sa stal z pozície vlastnej vôle účastníkom hry s prívlastkom neschopný. Zranenie, katastrofálneho rozsahu, rozhodovať je pre mňa celkom vylúčená povinnosť a odišiel som nielen do šatne, ale potom veru aj domov, lebo vedeniu SBZ, čo za mnou do šatne prišlo skôr zo zvedavosti než so snahou ma ratovať, som svoje presvedčenie o ich vierolomnosti vykričal celkom bez obalu! Videli, že mi tak naozaj nie je vôbec nič, ale bez pochybností veru aj to, že ten podvod pod ich záštitou realizovať naozaj nebudem a mal som potom od ich „starostlivosti“ naozaj na dlhší čas pokoj! Ale predsa len to bolo celkom iné, ako v premiére, už v tom nebolo nič radikálne a rozhodné, už v tom bola iba hanba a ani pomsta, v ničom sa nepripomínali, ničím nevyhrážali, nič si nepotrebovali so mnou vysvetľovať – celkom stačilo, že som po tom výbuchu zlosti a nadávok na ich vierolomnosť už iba v svojej púti za spravodlivosťou nepokračoval až do čias, keď už sa o tom dalo celkom bez zábran hovoriť!
A taký je už aj tento príbeh, reálny a akurátny predovšetkým tým, že sa dotýka osobností s miestom na druhom a treťom piedestáli našej národnej dôležitosti – teda o predsedovi nášho parlamentu Andrejovi Dankovi a premiérovi slovenskej vlády Robertovi Ficovi, ktorých spoločníkom sa tak akosi nechtiac, či spravodlivejšie, vis major, stal podpredseda SNR Béla Bugár a čestné slovo, o ich činoch, rozhodnutiach a falošnej logike ich myslenia by som tak akosi viac ako prirodzene tiež mohol iby mlčať, ale nedá mi, musel by som sa sám pred sebou hanbiť!
Je to dané verejným priznaním sa premiéra Fica, že všetko sa začalo už vlastne pri jeho vstupe do veľkej politiky a začiatku jeho osobnej kariéry ešte v roku 2006, keď sa hospodárenie SR stalo voľačím ako povinným mementom šetrnosti, veru aj s tým, čo odvtedy nesie prívlastok zmrazovanie miezd verejných činiteľov, s výnimkou sudcov a prokurátorov – čo vždy zdôrazní a potom to pokračuje na rôzne spôsoby kurately osobnej moci až po ten diaľkový befel z Afriky, aby sa jeho koaliční vládni partneri a členovia ich politických strán spamätali a čo od nich bez výnimiek žiada nech plnia, lebo s vládou bude amen!!!
Teda tak, národ to všetko sledoval presne tak, ako sa to ušlo aj mne – takpovediac v priamom prenose, aj s reakciami tých oslovených a aby bolo jasné, už vtedy som neodolal a reakcie tých zo SNS, teda poslanca Hrnka prednostne a aj Bugára zo strany Most – Híd som sa nebál priblížiť Slovensku akurát v tej podobe, aby celkom vynikla ich neuveriteľná kontrovernosť a falošná jednota činov i myslenia, lebo tak, ako sa v pondelok postavili pred mikrofón v TA3, sa stali dôkazom farizejstva v tej neuveriteľnej podobe nesúcej rozkaz – o tom sa v tomto národe mlčať veru nesmie! Ani za nič na svete, lebo je to k našej spoločnej škode, lebo uznajte, ak nás ako spoločnosť s akým takým kreditom pred svetom majú viesť politici, čo sa správajú tak neuveriteľne falošne až zákerne ako oni traja – v priamom prenose a len si to predstavte, ako partneri, čo sa predvádzajú ako priatelia so spoločnými záujmami, toľko odvahy o tom mlčať som v sebe naozaj nenašiel!
Našťastie, nič viac už predvázať nevládali, to máme sa radi a rozumieme si povedali ako naučenú repliku z komédie o našom živote a utiekli – bolo im šuma fuk, kto si o tom z tohto národa čo myslí, ale v každom prípade budem úprimne rád, aby to väčšinovo malo tú presnú podobu našich očakávaní – politici sú pre potreby národa a celkom iste nie naopak! Ľudia bdite to naozaj nie je to pravé orechové, čo sa sem hodí a čo našim potrebám vyhovuje, ale odpustite mi, nič historicky presnejšie som v našej zemepisnej šírke nenašiel…

Hľadanie pravdy ako nadplán a márnosť

14.12.2017

Potreba predsedu Národnej rady SR Andreja Danka, definitívne vyriešiť kauzu, vyvolanú rozhodnutím prezidenta Andreja Kisku vymenovať troch chýbajúcich sudcov Ústavného súdu v tej réžii a viac »

Rozhodnutie Maďariča odísť z funkcie v strane je správne. . .

14.12.2017

Aby bolo jasné už od prvého riadku tejto úvahy, ten výrok nie je v žiadnom prípade môj, upútal ma v hodnotení tejto udalosti jednou zo špičiek vedenia strany Smer – podpredsedu strany a ministra viac »

Tieto oslavy štvrťstoročia boli a sú raritou

13.12.2017

Celkom rád by som vedel tak akosi z prvej ruky údaj, koľko mojich rodákov sa v pondelok usilovalo zistiť, čo za seminár to v novej budove Národného múzea v Prahe organizuje Inštitút Václava viac »

Salzburg, advent, vianočné trhy,

Čertov v Piešťanoch má zastaviť primátor Tamajka

14.12.2017 18:02

Nepredpokladali sme, že nevinné detinské divadielko môže vyvolať takú vlnu emócií, uviedli organizátori prvého ročníka Pochodu čertov.

Miloš Klátik

Podporí evanjelická cirkev Istanbulský dohovor?

14.12.2017 17:59

Istanbulský dohovor, ktorého hlavným cieľom je ochrana žien pred násilím, sa dočkal zatiaľ jedinej oficiálnej podpory z náboženských radov.

Šajgal

Odvolali zatykač na Igora Šajgala

14.12.2017 17:39

Spis v kauze Polomka sa vrátil na Okresný súd v Banskej Bystrici a sudca zrušil zatykač na Igora Šajgala.

dom, Nazaret

Nazaret pre Trumpovo uznanie Jeruzalema ruší vianočné oslavy

14.12.2017 17:21

"Rozhodnutie (Donalda Trumpa) nás pripravilo o radosť zo sviatkov, preto oslavy tento rok zrušíme," povedal starosta Nazaretu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,333
Celková čítanosť: 2167476x
Priemerná čítanosť článkov: 1626x

Autor blogu

Kategórie