Založ si blog

Tieto oslavy štvrťstoročia boli a sú raritou

Celkom rád by som vedel tak akosi z prvej ruky údaj, koľko mojich rodákov sa v pondelok usilovalo zistiť, čo za seminár to v novej budove Národného múzea v Prahe organizuje Inštitút Václava Klausa, ba keď som si s neterou, čo žije už dlhé roky v tejto metropole Česka už cez víkend dohováral možnosti mať čo najviac a najčerstvejších informácií prekvapilo ma, že veď ani tam sa zvedavosť národa v tomto ohľade nedá nazvať presvedčivou. Aby bolo jasné, blíži sa 25. výročie Dňa vzniku SR a Dňa obnovy samostatného českého štátu, tým dňom bude 1.január 2018 a tú osobnú iniciatívu Václava Klausa, českého politika, premiéra vlády v tejto časti histórie ešte spoločnej ČSR a neskôr aj prezidenta ČR som akceptoval ako voľačo celkom pochopiteľné! Je to sviatok v živote oboch národov, s pevným miestom v kalendári, plný spomienok na dlhočizné roky v živote občanov a veru už aj v tom mojom a prisahám, ten čas, čo tomu predchádzal, s pomenovaním novembrové udalosti v roku 1989 boli voľačím, čo mi dali zabudnúť na moc komunistov a vrátiť ma do života v tej podobe, ako som doň vkročil, teda slobodne a s možnosťou dať mu a udržiavať ho v tej podobe života, čo som si osobne zvolil…
Nech vám to vôbec neznie voľajako tajomne, realita takejto záhady je celkom jednoduchá, rebelov, čo sa nedokázali pokonať s realitou životných osudov po auguste 1968 bolo treba „vychovávať“, z učiteľského chlebíka sa stal mojou životnou postaťou ten hutnícky – naozaj v ničom mu podobný a presne to, čo viedlo Klausa k myšlienke to výročie si voľajako verejne pripomenúť, je aj mojim mementom a Marcelka – to je tá moja neter žijúca v Prahe ma s dôslednosťou zásad života váženej bankovej úradníčky pochopila v celom rozsahu mojej prosby. Už ráno som mal k dispozícii jej depešu mailom, že sláva sa veru môže začať, Vladimíra Mečiara po 19 rokoch mohli konečne osobne privítať v Prahe, interes prejavený verejnosťou bol vraj skôr vlažný než zaujímavý, ale než sa pondelok skončil a než sa prvé reakcie na túto spomienkovú akciu dali nájsť aj v slovenských médiách, mal som k dispozícii celkom slušnú zásobu informácií o všetkom, čo a ako to v tej Prahe naozaj bolo.
V mojom osobnom živote je história v kontexte s údajmi o mieste môjho reálneho rodiska paradoxom, napriek tomu štvrťstoročiu osláv Dňa vzniku samostatnej SR mám takýto údaj aj v svojom rodnom liste, narodil som sa počas dôb vojnového Slovenského štátu, čo si pre mnoho s fašizmom spojených udalostí vyslúžil klasifikáciu takzvaný
a teda dnes celkom zabudnutý, čo to všetko posúva do roviny celkom extra spomienok a nezazlievajte mi, že som bol úprimne zvedavý, čo si o tom všetkom čo spôsobili, vymysleli či až „spískali“ pamätajú, alebo pamätať si chcú práve tí dvaja, v inkriminovaných časoch rokov 1991 – 1992 premiéri národných vlád, lebo dnes je ich podiel na vzniku dvoch samostatných štátov už dávno voľačím celkom prirodzene akceptovaným. Tá historka, že to všetko v ich hlavách skrslo pri debate pod stromom v záhrade brnenskej vily je literárna fáma, všetci vieme celkom spoľahlivo, ako sa naše sny o vlastnej samostatnosti a národnej originalite posúvali históriou ľudstva tak naozaj a veru aj to, že to všetko bolo celkom prirodzene nápadom Slovákov.
To už je Klausova spomienka z toho seminára, v Česku sa dominanta historických zemí brala ako samozrejmosť a naopak, ten údel večne druhého, menšieho a slabšieho dominoval Slovensku a vraj presne takáto charakteristika Mečiarových postojov ho prinútila akceptovať tie celkom zvláštne myšlienky o rozvode spoločného štátu tak akosi až k finálnemu rozchodu. Jednoduchá pravda má potom v jeho informácii podobu istoty, že samostatnosť našich krajín je práve Mečiarov objav a pokojne to ozdobil aj špecifikáciou, že to bol jeho vklad k prospechu rozchodu našich krajín a bez týchto atribútov by to vraj celkom isto nebolo tak dobre dopadlo!
Nuž nie je ani dnes jednoduché voľačo na tento štýl vysvetľovania príčin konca spoločného štátu akceptovať, je síce k dispozícii historická skúsenosť daná rozchodom krajín Jugoslávie a veru aj Sovietskeho zväzu, čo boli svojim spôsobom doslova tragédie v živote tých spoločenstiev, ba Klaus to v realite toho seminára osviežil o súčasnosť charakterizovanú brexitom a „vojnou o samostatnosť Katalánska“, takže je v tom cítiť tie originálnosti ľudských potrieb v každom ohľade, ale predsa len, jedna vec mi bola a navždy aj zostane voľačím až smrteľne dôležitým a mal ju na svedomí náš vtedy ešte spoločný prezident Václav Havel. Neviem odhadnúť, ako dobre si pamätáte a predovšetkým uvedomujete, k čomu sa v svojej, celkom pomýlenej nenávisti k slovenskej realite o zbrojnom priemysle na Slovensku táto osobnosť odhodlala, keď na medzinárodnom fóre sľúbil, akože za trest pre svoju fašistickú minulosť Slovensko potrestať jeho likvidáciou a dnes Klaus tvrdí, že to bolo cca vari 100 tisíc zamestnancov, ale Mečiar ho opravil, vraj to bolo až 360 000 pracovných miest a podľa toho, čo sme vtedy prežívali v Považskej Bystrici v realite a čo ako následky tam pociťujú dodnes, potvrdzujem z vlastnej skúsenosti a poviem to takto – Havla ako dramatika akceptujem, ale ako politika, občana, s výkonom právomocí nenávidím a je to voľačo absolútne pochopiteľné! Slovensku svojim rozhodnutím doslova „vykrútil krk priemyselnej produkcii“, skopol ho do prízemia z vrcholku špecifikácie a ak si ešte aj dnes, po tých naozaj dlhých rokoch porovnávam, čo bola fabrika v tom meste pre Slovensko vtedy a čo je ten zvyšok, čo po nej zostal dnes, je to neuveriteľný rozdiel, finančne, spoločensky, vedecky celkom nevyčísliteľný a nič sa nedá robiť, tak ako sa Mečiar dá chváliť za to, že sme sa oslobodili od poplatnosti k všeobecnej českej nadradenosti, v každom ohľade porovnávania – on osobne to dnes nazýva útekom od českého prsníka – nemám pre jeho význam na udržanie si výkonnosti našej vlasti ani len jediné dobré slovo, lebo nás všetkých celkom zapredal Havlovej pomýlenej filozofii pomsty, čo tomuto národu naordinoval celkom nespravodlivo ako výmysel svojej zvrátenej viery v humanizmus!
Teda tak, rodáci moji, je to v každom ohľade správne, ten dátum si pamätať, to výročie oných udalostí si spoľahlivo pripomínať, ale veru nikdy nesmieme ani zabudnúť, čo to bola za krivda, lebo čo už, nie všetko s tým spojené bolo k nášmu prospechu…Lenže nič sa nedá robiť, aj tak je pravdou predovšetkým fakt, že na svete niet viac takých dvoch národov, čo majú k sebe tak blízko ako Česi a Slováci, v každom ohľade spolunažívania, partnerstva a cítenia, veru aj v podobe vzájomnej lásky, takže nech je to najradšej práve v tejto réžii. Potvrdili to pri rozlúčkovej návšteve prezidenta Zemana u nás pred prezidentskými voľbami v ČR páni prezidenti takpovediac unisono, ba Zemanova nadsádzka, s využitím znalosti výrazu v kapurkovej réžii bola viac ako len vtipná, lebo len si to predstavte, v svojej odvahe byť v každom ohľade vždy sám sebou, to zdokumentoval týmto citátom, čo si zaslúži dostať čestné miesto v našich spoločných dejinách.
Slovenský a český národ položili dôkaz o svojej dokonalej spolupráci a vzájomnom porozumení predovšetkým teraz, keď sa českým premiérom stal Andrej Babiš a napriek istote, že vyrieknutá poučka má svoj pôvod v jeho vtipkárskej letore rozšafného Moraváka, všetko jedno, je to viac a ozajstnejšie než len ten krik, s touto udalosťou spojený…

Mámil, ale neuspel, bola v tom viera aj presvedčenie

21.05.2018

Tento titulok som si pripravil ešte voľakedy v týždni pred 20. májom, keď sa redaktor z Markízy Michal Kovačič celkom presvedčivo predviedol verejnosti sľubom, že prezident Kiska verejnosti viac »

Obrat ako v rozprávke, vyznamenal sa však nielen Kočner!

20.05.2018

Budem v kontexte s týmto oznamom radšej opatrný, v hre je síce naozaj veľa miliónov, veru až 70, ich nádejným vlastníkom je ten všeobecne známy podnikateľ Kočner, čo ich vystavil na meno viac »

Prišiel čas aj v Čechách upratať. . .

19.05.2018

Pevne verím, že ste nikto nezabudli na tie chvíle, keď sa definitívny koniec vlády Fico III. zmenil na presvedčenie jej premiéra bojovať za podobu tej novej, v rovnakej podobe, ako vznikla po viac »

Euro, peniaze, kôš, kríza

Až 111 kg ročne. Toľko jedla vyhodí priemerný Slovák

21.05.2018 11:01

Každý piaty slovenský spotrebiteľ priznáva, že v domácnosti plytvá potravinami. Priemerný obyvateľ Slovenska vyhodí ročne 111 kg jedla ročne.

KĽDR, raketa, Kim Čong-un

KĽDR chce ukázať demontáž nepoužiteľnej strelnice. Neprijala však zoznam susedných novinárov

21.05.2018 10:59

Severná Kórea neprijala zoznam juhokórejských novinárov a reportérov, ktorí by mali pokrývať uzavretie jadrového testovacieho areálu Pchunggje.

Indonézia, sopka Merapi

Indonézsky vulkán sa prebudil k životu, Merapi chrlí popol

21.05.2018 10:44

Najaktívnejšia indonézska sopka Merapi v pondelok skoro ráno opäť vybuchla, pričom vychrlila dym a popol do výšky 1 200 metrov.

City, Londýn

Britskí poslanci vyzvali Mayovú, aby bojovala s ruskými špinavými peniazmi

21.05.2018 10:37

Ruskí "kleptokrati" napojení na Putina podľa poslancov využívajú britské finančné služby na pranie špinavých peňazí a obchádzanie sankcií proti Moskve.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,508
Celková čítanosť: 2574264x
Priemerná čítanosť článkov: 1707x

Autor blogu

Kategórie