Založ si blog

Dobrovoľné rozhodnutie s úžasnou stimuláciou

Včerajšok už teda bol sviatkom, kým od rána sa všetko k tomu svätému Večeru, ako sme sa to naučili nazývať my, dospeláci, čo bol nástup celej rodiny, teda rodičia a predovšetkým deti k vysvietenej a vyzdobenej jedličke s darčekmi pod ňou, to viete, celkom pre všetkých, lebo sme sa po celý rok mali navzájom radi a deti poslúchali, posúvalo voľajako lenivo a nedočkavo, potom, keď sa zotmelo a v byte bolo treba svietiť, naše dcérenky, v tej krásnej dobe detstva, keď im čas a hodiny nehovorili vlastne vôbec nič dôležité, ale potom už to začalo byť aj tak nervózne. Mamina ich akože zamestnávala, na slávnostne prestretý stôl pomáhali ukladať šikovne poskladané servítky, čo v priebehu popoludnia ich síce šikovné, ale aj tak iba detské rúčky skúšali napodobovať po jej profesionálnom výkone a keď už sa s nimi nedalo vydržať, hoci ešte nebolo ani pol piatej a večera bola naplánovaná na osemnástu, lebo televízna rozprávka o ôsmej patrila k tomu rituálu viac ako prirodzene, vybral som sa s nimi pod jedličku pri kostole, kde bol aj Betlehem a sviečky, čo sme sa chystali pod ním rozsvietiť za všetkých našich vlastných už na večnosti, boli skvelým riešením ich nepokoja.
To všetko ostatné si už pripomíname vlastne všetci takmer v spoločnej podobe, rozsvietená jedlička, tajomný zvonček, čo nás k nej zavolal, modlitby, pieseň – u nás sa podľa rodinnej tradície spievala tá – Narodil sa Kristus Pán a potom už prišlo to, pre ne najdôležitejšie – rozbaľovanie darčekov. Nepochybujem, že vlastne aj táto klasická podoba radosti je nám všetkým dospelákom známa takpovediac in natura, všetko bolo vždy v réžii diktujúcej splnenie očakávaní, čo si „naše baby vysnívali“, to si veru pod stromčekom aj našli a to teraz, čo už nie je spomienka, ale život plynúci síce prirodzene, ale celkom v iných spoločenstvách, teda ponajviac u susedov, ktorých je síce veľa, lebo osem poschodový vežiačik so šiestimi bytmi na jednom podlaží ich poskytuje širokú ponuku, už jednoducho vôbec nie je to, čo ma robilo rovnako nedočkavým a v radostnom očakávaní, lebo čo ako sme skvelé spoločenstvo, koľko krásnych chvíľ si v chode času v kalendárnom roku doprajeme a ako sme šťastní, keď nikomu pod tou našou strechou vôbec nič nechýba, presne také dietky ako ma tešia v každej vianočnej spomienke, mám v susedstve iba dve…
Princeznú z prízemia, ešte nie štvorročnú, čo má teraz nedávno narodeného bračeka a maminu, čo je na materskej, zamestnaného ocka, čo je mladý muž senzačných vlastností do tej domácnosti priženený a nie je ťažké uhádnuť, že tam s nimi bývajú aj starí rodičia, čo dali život mame tých detí, čo sú pre tento činžiak iba zázrak, lebo okrem nich už tu máme iba dva takéto zázraky ako batoľatá a možno vás to až šokuje, tých, už školákov, je tu síce ešte osem, ale už s prívlastkom stredoškoláci a dnes to už vlastne vôbec nie sú deti, čo sa prezentujú svetu ako zázrak budúceho človečenstva.
Tá druhá ozdoba z môjho podlažia je prvák, kamarátime sa už viac ako tri roky, rozumieme si ako vlastná rodina aj celkom bez slov, je ozdobou nášho dorastu, doteraz je vlastníkom 28 jednotiek a neprebernej ponuky pochvál na veľa podôb a spôsobov a žiaľ, teraz už sa nevídame denne! Kým predtým, keď bol ešte škôlkar, tu bol doma každý deň, mamina, ozdoba slovenskej armády ho ráno odviezla do škôlky na našej ulici, odkiaľ ho babka popoludní doviedla k sebe a bol náš
, ako sme sa všetci na spoločnej chodbičke pýšili, lebo mamina si ho do vlastného bydla vodila až podvečer, ale Adam, ako sa ten Prorok volá tak naozaj sa vôbec neostýchal priznávať, že lepšie je mu s nami! Mňa už medzitým na dobrého ocka syna vycepoval môj junior, čo už je teraz vysokoškolák na Masarykovej univerzite v Brne a obom je nám viac ako jasné, že sa „potatil “, čím priznávam, že aj on sa vie spoľahlivo rozdávať a deliť o život a jeho radosti aj povinnosti s generáciami mladších, lebo už dva roky je účastníkom vedomostnej súťaže stredoškolákov vo funkcii porotcu v medzinárodnej súťaži v moduse anglickej komunikácie v sfére spolunažívania komunít sveta, teda takmer čistá politika a s úspechmi! Senzačnými, už bol delegovaný na súťaž nielen do Bratislavy, ale aj do rodného Prešova, samozrejme Prahy, veľmi si cení svoj tohtoročný triumf, keď bol nominovaný do Turku vo Fínsku a bavorského Mníchova ako vedúca persóna a môj optimizmus, že malý Adam je mudrlant presne na tento spôsob užívania si všedného života tak naozaj nepochybuje nikto, kto s ním strávi čo len kúsok spoločnej cesty.
Mám teda svojské šťastie, čo ako máličko takých detí je na svete okolo mňa – lebo ak neviete, je to prekliatie našej spoločnosti, rodí sa ich menej ako je žiadúce, lebo…, no radšej na túto tému nechám dumať profesionálov, veď je to pre slovenskú prítomnosť voľačo ako začiatok zlého konca, lebo Princezná a Prorok sú v mojom živote celkom samozrejme doma, robia mi radosť, záleží im na mne, na všetky ich a aj moje potreby máme dokonalé postupy pre ich múdrenie a veru aj spoločnú radosť a osoh, ba môžete banovať, že prirodzená múdrosť a logika komunikácie s nimi je pre vás tabu, lebo verte mi, sú to v mojom živote akurát tie súčiastky, čo ho robia zázračným!
Ten sviatok vianočný v tomto roku bol pre mňa dokonalým predovšetkým v tom, ako som si užíval všetko to dodržiavanie zvykov, čo sú nielen dohodnuté, odskúšané, overené, prinášajúce radosť a pohodu vo všetkých podobách ľudskej, fyziologickej aj psychickej výbavy, čo robí život lepším aj krajším a potom prišiel ten koniec v podobe zlatej bodky. Tieto dva zázraky našej budúcnosti mi vinšovali šťastné a veselé Vianoce osobne, dali mi zázrak spoločnej životnej radosti, svoje darčeky vnímali ako zázrak v svojom živote a čo je na tomto zážitku to najúžasnejšie je fakt, že už naozaj presne vedia, čo je to láska v ich živote a potom aj to, že o tom vedia premýšľať a krásne rozprávať, čo ich celkom iste privedie do budúcnosti svojho šťastného života, na nádhere ktorého sa už teraz celkom originálne podieľajú. Teda uznajte, to šťastné a veselé Vianoce som si užil do sýtosti a to ešte vôbec neviete, že počítač a skype lámali rekordy dobrých správ a krásnych vinšov, s nikým milovaným sme sa neobišli a len si to predstavte, v pondelok a v utorok to bude mať reprízu v podobe osobnej návštevy tých najonakvejších z nich – až štvornásobnej a ako to už býva v mojej vekovej kategórii – bude to voľačo celkom extra zázračné…

Pravda a radnica Prešova sú držiteľmi plakety Senior Friendly. . .

22.10.2018

Tú svojim spôsobom nenápadnú správu som dostal ešte v piatok večer po slávnosti v Bratislave, v priestoroch Zichyho paláca, kde organizácie, spoločenské inštitúcie, výrobné podniky a združenia, viac »

S Vietnamom skôr čarujeme než rokujeme – k našej hanbe!

21.10.2018

Kauza únosu vietnamského občana z územia Nemecka, kam sa ešte v roku 2017 s pasom znejúcim na meno Trinh Xuan Thanh ako podnikateľ uchýlil pred trestným vyšetrovaním v svojej domovine a podal viac »

Komunálne voľby sú za rohom, ale motivácia účasti v nich je nepreukazná. . .

20.10.2018

Nuž v prvom rade musím všetkým spoluobčanom pripomenúť, že v komunálnych voľbách sa pre obce a mestá, čo sú osídlenia v tomto ohľade klasifikované počtom v nich žijúcich obyvateľov, viac »

SR NRSR EÚ parlamentný summit členské štáty BAX

Slovensko vysiela v zahraničnej politike protirečivé signály

22.10.2018 10:00

Rozporné stanoviská môžu podľa expertov postupne viesť k strate dôveryhodnosti mena krajiny.

pištoľ, zbraň, lúpež, krádež, zlodej

Čerpaciu stanicu v Šuranoch vylúpili s detskou pištoľou dvaja študenti

22.10.2018 09:59

Pri lúpeži vznikla celková škoda za takmer 720 eur.

pečivok, rohlík, obchod

Vzbura pekárov voči reťazcom. Čerstvé rožky na Vianoce možno nebudú

22.10.2018 09:49

Pekári pohrozili, že už počas tohtoročných Vianoc nedodajú čerstvé výrobky do zahraničných obchodných reťazcov.

SR Bratislava Nehoda Dopravná BAX

Na ceste z Bratislavy do Rovinky sa zrazili tri autá a kamión

22.10.2018 09:35

Hasiči vyslobodili jednu zakliesnenú osobu z vozidla a poskytujú viacerým osobám prvú pomoc.