Založ si blog

Sme národ svojský, nedemokratický, ale predsa len hodný lásky

Prežil som na Slovensku, teda v krajine, čo je nielen mojim domicilom v tej najšpefickejšej charakteristike, ako musím určiť národnosť v tom väčšinovom zastúpení Slovákov v rode, s výnimkou stredovekého poľského šľachtica, čo v protitureckých bojoch dostal od koruny do daru chotár Jaslovských Bohuníc za hrdinstvo a víťazstvá, presťahoval sa tam, cez rodinné vzťahy sa rýchlo poslovenčil, presťahoval sa do Trnavy a jeho potomok cez medzivojnovú históriu, to už je reč o mojom dedovi Jánovi, sa presťahoval do USA, do aglomerácie NY a tam sa v Perth Amboy, v roku 1914 narodil aj môj otec – tiež Ján. Svoju lásku k reči, národu, k jeho histórii a predovšetkým túžby žiť doma, podľa všetkých pravidiel a zásad, ako slovenský občan sa spolu s povojnovým rozdelením Európy rozhodol po vyhlásení ČSR v roku 1918 vrátiť domov, vzdať sa výnosného emigrantského chlebíka a než som sa narodil ja – to bolo v roku 1941, bol už naozaj dlho a spoľahlivo váženým a cteným občanom Trnavy.
Žiaľ, nič netrvá večne, čo je dávna a mnohonásobne potvrdená pravda, pri svojom múdrení a dospievaní už sme boli rodina s predikátom potomstvo kulaka, našťastie bol ocko futbalista vysokej výkonnosti, čo nám všetkým v jeho spoločnosti predsa len dovoľovalo žiť presne tak, ako spoľahlivo sociálne etablované rodiny prvoligových futbalistov a reprezentantov a s nadhľadom dodnes priznávam, že tá exkluzivita bytia – byť nepriateľom ľudovodemokratickej a potom aj socialistickej spoločnosti a aj napriek tomu nestáť pri múre a cítiť pušky jej ochrancov namierených na seba boli výnimkou, čo mne a veru aj sestričke, o dva roky mladšej, dovoľovali žiť slušne, v intenciách takmer naozajstnej nezávislosti, čo som si časom premenoval na slobodu s podmienečným odkladom a až po roku 1968, keď sa moje myslenie a presvedčenie už vôbec nedalo kamuflovať vôbec ničím – hrdosť a násilná pokora pred komunistom mi nedovolili dať sa zdeptať či zlomiť a práve naštartovaná kariéra v povolaní a spoločnosti ma urobili rebelom nehodným dôvery štátnej moci a stal som sa zo deň na deň valcérom farebných kovov v hutnom závode v Považskej Bystrici.
Celkom prekvapujúco vôbec nie tým, čo je armádou bezmenných robotníkov, rýchlo som sa profesionálne zdokonalil, svoju kvalifikáciu som sa v spolupráci s Ostravskom a jeho hutníckou doménou vari v celom svete stal nositeľom najvyššej odbornosti a vďaka letore spravodlivých a priateľských i rovnocenných zásad – to nedaj sa a neboj sa, ak máš pravdu ma špecifikovalo ako dobrého parťáka a až do konca svojej kariéry v tejto profesii, čo sa skončila v novembri 1998, keď ma delegovali moji spolupracovníci z celého vtedajšieho obrovského okresu – dnes sú to okresy tri, Považská Bystrica, Púchov a Ilava – za predstaviteľa VPN a čestné slovo som si potom mohol vybrať, čo budem robiť tak naozaj a pre mnohých dosť prekvapujúco som ohŕdol postom poslanca v Prahe a aj v Bratislave a vrátil som sa k svojej životnej láske – ku školstvu.
Jasné, mohol by som v opise svojich životných zážitkov smelo pokračovať, lenže zbytočne, už som to prezentoval pri iných príležitostiach a s takým obrovským časovým odstupom je to aj tak celkom zbytočné, lebo uznajte, v kontexte s tým titulkom svojej dnešnej úvahy som sa rozhodol charakterizovať akurát postoje tých, čo sa so mnou nikdy nestretli, dozvedeli sa o mne až vtedy, keď som sa stal autorom portála denníka SME a potom, s vedomím si výnimočnosti toho rozhodnutia denníka Pravda, lebo filozofia ľavicovej orientácie v živote ma spoľahlivo obišla už v čase príchodu na svet a má to potom akurát takúto podobu!
Pre tých, čo sú na portáli Pravdy doma celkom prirodzene a z presvedčenia som voľačo ako anachronizmus, každá moja klasifikácia reality spoločenského bytia v plynutí času, čo dostala podobu písomnej úvahy, alebo blogu je zásadne nepodobná ich myšlienkovým pochodom, lebo takáto klasifikácia aspoň v nikom nezainteresovanom neevokuje povinnosť hodiť do mňa kameň, ale nič sa nedá robiť, pre tých, s prívlastkom verní príslušníci portálu sa celkom vylučuje možnosť nereagovať a keďže sa teda absolútne nepoznáme, vieme o sebe navzájom skôr ilustratívne než reálne, stal som sa spoľahlivým terčom ich ohováračských slovných cvičení, s jedovatou slinou v každom použitom slove a poskytujú nesmrteľný dôkaz, že sme naozaj stále a väčšinovo národ s celkom nedokonalou duševnou výbavou.
Aby bolo jasné, netrpím ilúziami, že stačí slovo a bude to verejne akceptované, lebo pravda môjho reálneho života je verejne známa, stal som sa pevnou súčasťou jeho histórie v plynutí času a v spoločenstve ľudí, kde som bol doma a čo ma poznajú celkom spoľahlivo a pokojne tvrdím, že v jeho komplexnom zhrnutí som si až do seniorskej súčasnosti nepreniesol nič také, čo by bolo poznačené nepochopením, odmietaním, nebodaj voľajakou alergiou či až nepriateľstvom, alebo až nenávisťou a práve preto ma tá anonymná brutalita, týchto individualít, čo radšej naozaj nebudem žiadnym prívlastkom klasifikovať, až šokuje účelovosťou ohovárania! A len si to predstavte, za svoj vianočný príspevok, venovaný deťom, čo sú mojimi susedmi v činžiaku kde teraz bývam a poznáme sa doslova v rodinnej podobe, ten vzťah označovali ako úchylku v podobe pedofílie a tá zvrhlosť, označiť „akurát takto adresne“ dobrého otca troch vlastných detí, profesionála, čo práci s deťmi venoval nielen povinnosti, ale aj voľný čas a získal si uznanie spoločnosti i rodín s praktickými skúsenosťami a život s takouto dobrovoľnou špecifikáciou a obsahom je mu jednoducho všetkým, o čom samozrejme najlepšie svedčí bezúhonnosť života, som bol doslova donútený ozvať sa! Majiteľom portálu prednostne, aby nemali o mne žiadne pochybnosti a samozrejme, je vylúčené, aby sa hriechy ktoréhokoľvek občana v profesii pod kontrolou verejnosti dali obísť či dokonca ignorovať – to život sám spoľahlivo vylučuje a už ako voľačo celkom extra dôležité sa pripomínam aj tým, čo sa akurát takto neuveriteľne hriešne predvádzajú, kroťte sa, miernite sa, vzdajte sa nenávisti, čo nemá žiadnu príčinu a je vymyslená celkom hriešne, lebo v kontexte s mojou osobnou vierou, že sme národ dobrých vlastností, ktoré by celý svet mal čo najskôr objaviť nášmu kreditu osobne škodíte. Lebo pravda je väčšinovo jasná – to čím sa prezentujú to nie je žiadna debata, v ničom, to je voľačo celkom neľudské a kruté, lebo je to nič menej a nič viac než podlosť charakterov a prezentácia nenávisti.
Tá myšlienka o kvalite vlastností národa Slovákov nie je moja, požičal som si ju od jednej herečky, čo je naozaj slávna a iba o kúsoček odomňa mladšia, čo tvrdí, že na ten fakt, že sme dobrým národom, svet príde čo nevidieť, objaví, že sme jednotky a potom už nás budú akceptovať v každom ohľade, s uznaním a láskou a tento objav sa stane naším národným dobrom!

Veci verejné sú v podaní zodpovedných nezodpovedne prezentované

22.01.2018

Samozrejmosť, s akou mi verejne s takýmto tvrdením dovoľuje vystupovať môj obyčajný občiansky štatút seniora v tejto spoločnosti je v prvom rade občianska skúsenosť – mám na to všetko viac »

Téma na nedeľu – vzdelávanie v školách je problém aj horor

21.01.2018

Tak akosi nenápadne a celkom prirodzene sme sa po svojom posune medzi štáty s príslušnoťou k EÚ naučili porovnávať sa svojou výkonnosťou v každej oblasti života s okolitým svetom a tak akosi viac »

Zákaz diskutovať na portáli platí pre tému práva Rómov

20.01.2018

Zvláštne, keď som sa dozvedel o aktivitách prezidenta Andreja Kisku po pracovnom stretnutí stretnutí so splnomocnencom vlády pre rómsku problematiku Ravaszom a bolo mi jasné, že sa tým štartuje viac »

Taiwan, Japonsko, lode, sporné ostrovy

Ropná škvrna sa po nehode iránskeho tankeru strojnásobila

22.01.2018 15:09, aktualizované: 15:22

Do nedele sa škvrna rozšírila na 332 kilometrov štvorcových.

Angela Merkelová

Nemecký parlament schválil rezolúciu za zintenzívnenie vzťahov s Francúzskom

22.01.2018 15:08

Proti schváleniu rezolúcie hlasovali v nemeckej metropole poslanci Alternatívy pre Nemecko (AfD) a časť poslancov strany Ľavica.

Ústavný súd

V kauze Slanských lesov sa rozhodne o trestoch

22.01.2018 15:00

Dvadsaťročná trauma Slanských lesov, keď štát prišiel o obrovské pozemky a získal ich späť až na súde, sa stále nekončí. Kolotoč súdnych pojednávaní bude pokračovať.

porosenko, ukrajina

Porošenko: Zákon o reintegrácii Donbasu neprotirečí minským mierovým dohodám

22.01.2018 14:57

Ruské ministerstvo zahraničných vecí deklarovalo, že spomínaný zákon možno považovať za prípravu na novú vojnu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,373
Celková čítanosť: 2250742x
Priemerná čítanosť článkov: 1639x

Autor blogu

Kategórie