Je nepoučiteľný, jeho tvrdenia a pravdy chcú byť doménou. . .

11. októbra 2018, stanislav41, Nezaradené

 

 

Nuž bol som úprimne zvedavý, ako ten svoj dávnejší oznam o obedoch pre škôlkarov v poslednom roku dochádzky a všetkých žiakov základných škôl tomuto národu, ale predovšetkým poslancom parlamentu už ako povinnosť to schváliť v podobe zákonnej normy pripomenie predseda strany Smer Robert Fico a tak som si jeho avizovanú tlačovku v sprievode ministra Richtera  a poslanca za SMER v parlamente Erika Tomáša pozrel v utorok naozaj na vlastné oči. V kontexte s titulkom, ako som ten zážitok pomenoval, to bolo neuveriteľne presvedčivé, trojnásobný expremiér SR si osobuje naozaj presvedčivo vystupovať na verejnosti výhradne podľa vlastného scenára  a tak sa jeho beseda o „obedoch zadarmo v schvaľovaní parlamentu“ zmenila na voľačo iba ťažko pomenovateľné a aj napriek istote, že ten jeho divadelne hraný dešpekt voči novinárom, adresovaný predovšetkým redaktorovi RTVS Ladislavovi Ďurkovičovi, sprevádzaný ironickým smiechom bol fakt iba teatrálnym pokusom  veci ním nastolené spochybniť, no malo to napokon celkom iné konce!

Ale stojí v každom ohľade byť aj ináč iba časovo presným, tá tlačovka o „obedoch pre deti v tomto štáte zadarmo“ sa začala Ficovým útokom na členov dobrovoľnej organizácie Za slušné Slovensko, čo po dlhšom čase zasa zorganizovali protestné zhromaždenia a pochody spojené s hrôzou vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice a to veru aj napriek faktu, že realita spáchaného násila už sa podriaďuje vyšetrovaniu oficiálnych orgánov ministerstva spravodlivosti a všetko je takpovediac v tomto ohľade celkom kompetentné! A svojim spôsobom teda aj fakt, že ten novinár z RTVS, bol v kontexte s uverejnenou správou, že údajným objednávateľom vraždy Kuciaka mal byť podnikateľ Marian Kočner zvedavý aj na potvrdený chýr, že celkom dlho bol Ficovým susedom v tom extra sídle s názvom Bonaparte a jeho zvedavosť, keďže je investigatívnym žurnalistom v relácii Reportéri dokumentovaná otázkou, či si „celkom náhodou voľačo zvláštne na jeho správaní nevšimnul“ vyvolala to Ficove pohoršenie! A náhoda chcela, že akurát v sobotu predtým, sa v relácii Sobotné dialógy stalo redaktorovi Dobšinskému, že svoju reláciu časovo a teda aj organizačne nezvládol, čo ho viedlo k skončeniu pracovnej zmluvy z RTVS, čo Ficovi nahralo do jeho hanobiaceho scenára   a dal tomu takúto podobu!

Takže vy ste z RTVS? No to sa teda vôbec nečudujem, že tá sobotná relácia dopadla tak, ako dopadla a to veru aj napriek faktu, že verejnosť sa vôbec nedozvedela, čo bolo príčinou Dobšinského zlyhania, lebo škodoradosť osudu býva naozaj až voľačo chrapúnsky zlomyseľné… V každom prípade však pokojne skonštatujem, že ak Fico o tom nevedel nič konkrétneho, tak ako my, nepoučená verejnosť, bol predčasne nespravodlivým, alebo naopak, ešte voľačo horšie, ale to už nechám na vás…

A prišlo veru aj pokračovanie, k slovu sa dostal aj redaktor rozhlasového spravodajstva Zoltán Rácz a celkom bez bázne sa šéfa strany Smer spýtal, ako je to vôbec s jeho bývaním v tej rezidencii Bonaparte, veď už tam býva dlho, ako premiér vlády, právnik a teda strážca poriadku, čo je, uznáte, naozaj viac ako zvláštne, lebo jej budovateľ a majiteľ Bašternák bol obvinený z daňového podvodu, ba z opakovaných podvodov, ale bol obratom a s nadhľadom poučený, ako to musí akceptovať!

Pán redaktor, ako predseda vlády som mal právo prenajímať si byt za štátne , ale ja som si ho platil sám a platím ho takýmto spôsobom až doteraz a vy sa radšej starajte sami o seba, v prvom rade sa zamyslite nad tým, čo ste to vystrájali v sobotu a svoju verejnú debatu bez akýchkoľvek formalít skončil, ako verejne urazená a celkom nevinná osobnosť…

To viete, celkom prirodzene som si pripomenul naše prvé spoločné stretnutie na schodoch starého parlamentu, keď mi ho ako veľkú nádej exkomunistov v SDĽ predstavil jeho kolega Ftáčnik, čo mi robil sprievodcu pri plnení povinností, nájsť v radoch poslancov podporu pri prijímaní nových školských zákonov, teda už demokratických a on ma s prehľadom až snobským odmietol s vyhlásením, že na také veci nemá čas, stará sa výhradne o svoju kariéru v európskom rozmere ako právnik a nebyť zmierlivého svedka Ftáčnika, náš rozhovor by mal oveľa horšie konce, než obojstranný krik a moju urazenú občiansku česť  či oprávnený hnev funkcionára rezortu, s priamym poverením ministra školstva Pišúta a dodnes je mojou peknou spomienkou, ako sme s Ftáčnikom sedeli na zemi pod obrazovou výzdobou vo voľaktorej z tých miestností, čo tam boli a ako trpezlivo tejto persóne robil advokáta, že akože je mladý, neskúsený, nezodpovedný, ale ako vidím dnes, jednoducho ho nemal vtedy dobre „prečítaného“, lebo nič sa nedá robiť, v pokračovaní svojich životov už voľačo ako priateľský vzťah k sebe veru vôbec neobjavili!!! Ale uznávam veru aj to, že ma to vôbec, ale naozaj aj spoľahlivo vôbec neprekvapuje…