Založ si blog

Retrospektíva pre tých, čo stratili pamäť. . .

No čo už, mám svojim spôsobom smolu veru aj pre dostatok tých, čo ma neobľubujú, ba na ponuke portála priamo nenávidia, lebo pre voľačo, čo s porozumením a veľkoryso pomenujem zábudlivosť – aj napriek istote, že tak sa správajú výhradne účelovo, lebo nič sa nedá robiť, prisudzujú mi veru veci a vlastnosti, ktoré mi nikdy nepatrili. Jasné, mať možnosť tak  jednoduchú, že do  debaty ako svoju odpoveď napíšem repliku, celkom adresne – ty hlava deravá, nesmieš si vymýšľať, celkom by to stačilo, lenže to nemám a tak sa s tým problémom vysporiadam nielen povinne, adresne, ale aj výkonnejšie, lebo je to v podobe príspevku pre všetkých a som si celkom istý, že väčšinovo to bude aj tak iba celkom márne a zbytočné, lebo curiculum môjho bytia je dostatočne známe a potrebu ho zneužívať majú iba tí, čo si z toho spravili životnú lásku zneužívania samých seba…

Aby ste mi rozumeli, miesto v školskom systéme a v osobnej kariére úspešného občana spoločnosti som stratil naozaj prirodzene po auguste v roku 1968, keď som všetky prejavy svojho nesúhlasu s tým, ako sa na nás vyvŕšila sovietska moc neváhal prezentovať nahlas a presvedčivo naozaj celospoločensky, bez výnimiek, či s voľajakými  výnimkami a hoci ma stratená kariéra v profesii a aj v športe neuveriteľne bolela, na druhej strane mi bolo jasné, že s mojimi fyzickými danosťami sa v žiadnom prípade nebudem mať horšie, skôr naopak, veď už vtedy som bol persóna fyzicky nezničiteľná!

Rýchlo som sa dozvedel, že špičkový plat v příbramských uránových baniach nebude mojim osudom, lebo profesionál rozhodol miesto mňa – s kŕčovými žilami  čo sú dodnes „zdravou ozdobou mojich lýtok“ to celkom vylúčil a tak sa môj orginálny výber, stať sa valcérom farebných kovov rozbehol celkom prirodzene a veru aj celkom úspešne! Ani nie do mesiaca som sa stal na Predvalci majstrom, po rýchlom zaučení , mal som naozaj výhodu v tom, že k múdrosti rozhodovania ma skvele dopĺňala aj fyzická zdatnosť a nikdy nemôžem zabudnúť na to, ako ma  hlavný majster hrubého valcovania, ujo Fero  Beník, čo bol vo veku môjho ocka, ani nie po mesiaci vyznamenal, že vo valcovni je doma už cez 20 rokov, ale takého robotníka ešte nikdy nemal!

To viete, bolo to preukazné aj ináč, rýchlo som sa začal interesovať o možnosti mať výučný list, mať odbornosť v triede 6 a viac bola povinnosť a odmenou bol skvelý zárobok a Feri báči, ako som svojho hlavného majstra mohol titulovať, mi v tom cez svoje kontakty v Třinci a v Ostrave pomohol ani nie za rok! Jasné, lásky moje pred katedrou a v telocvični sa stali minulosťou, šport sa zredukoval na tenis a stolný tenis, no predovšetkým na pískanie basketbalovej ligy, ale treba predsa len vedieť, že rodine som bol naozaj užitočný  násobne viac!  Hádajte sami, prečo asi a hoci som sa o tom ako starodôchodca presvedčil vlastne až teraz, keď mi ako jednému z prvých v republike celkom iste  znova prepočítali výšku dôchodku a začali mi ho vyplácať už od januára roka 2018, čo je voľačo príjemné a vlastne som hromžil iba na skutočnosť, že ma táto sociálna starostlivosť okradla o toľko financií iba preto, že keď som v roku 1991 už s ročným presluhovaním odchádzal do dôchodku vedel som, že jeho výška nie je zodpovedná, lebo štát s takou biednou sociálnou výbavou na to nemal a ten rozdiel mi vraj už nikdy nevrátia!

No nič a potom som zasa celkom náhodou z valcovne odišiel, ako sa hovorí ako profesionál s vysokým kreditom v branži vynútene, presvedčili ma prísť brigádovať na lisovanie tiel rakiet toho typu SA, čo sú potomkami ešte vojnových Kaťúš, všetko sa v priebehu mesiaca vykrištalizovalo presne tak, že som sa stal vedúcim BSP, mojim stálym pracovným miestom oprava kazov vnútra tých raketových tiel a potom už to malo rýchlu podobu úspešnosti! Myslite si čo chcete,  ale naša BSP naozaj rýchlo a spoľahlivo dostala titul, celá naša partia sa stala ozdobou špeciálnej výroby a k tomu som sa z ničoho nič stal aj  uznávaným dopisovateľom podnikových novín Gottwaldovec!

A to už bol vlastne začiatok toho môjho kariérneho rastu, čo síce ničomu oficálnemu v spoločnosti neprospieval, ale v svete všedných spolupracovníkov to malo cveng odvahy hovoriť aj v novinách iba pravdu a z ničoho nič som získal punc rebela a pomenujem to na plnú hubu“, nepriateľa toho socialistického vládnutia! Pamätám si celkom presne, ako sa to začalo, dlho avizovaná návšteva premiéra Štrougala v našom podniku sa začala „organizačným lapsusom“, lebo keďže sa nevedel čas jeho príchodu k nám, vo vestibule správnej budovy, krásnej, ešte vtedy celkom novej budovy stáli oba výťahy  s otvorenými dverami a s kobercom ako ozdobou a kto nevie, ako to prežívali tu zamestnaní ľudia nech iba háda, ale môj článok v Gottwaldovci bola bomba, teda môj úspech, ale hanba pre tých, čo sa takto v očiach národa zdiskreditovali svojou falošnou podlízavosťou moci a keď sa potom onedlho zodpovedné vedenie nedohodlo, či je môj veľkonočný článok o zázrakoch účel a nie „sranda“, noviny sa museli takmer celé stornovať, lebo to bola naozaj sranda a vtedy šéfredaktora vrátili do kancelárie ekonómov. Nehneval sa, bol to kolega spopod vysokých košov a rozišli sme sa v dobrom a už vtedy som sa stal v mnohom reprezentantom tých, s režimom nespokojných a v novembri 1989 ma okresné výbory, teda predovšetkým tie z fabrík, delegovali bez pripomienok za šéfa VPN!

A ešte niečo, v čase svojej robotníckej misie som každý rok chodil na dovolenku do Juhoslávie, najradšej k moru do Chorvátska to mi doteraz všetci tí do socializmu zamilovaní nevedia odpustiť, lebo vraj to bolo smrteľníkom vylúčené, to bolo vraj iba za zásluhy udavačstva a eštébackych praktík, ale kdeže, za všetkým bol vždy iba kredit mojej roboty, nič viac a čestné slovo mi to nikto a nikdy nevyčítal, bola to samozrejmá odmena za výkony v profesii…

Teda to všetko je mi teraz výčitkou, a pritom som to dosiahol ako trestanec toho režimu, aj na to je dôkaz, po dovŕšení povinností spojených s prevratom toho komunistického vládnutia som si mohol vybrať, kde budem poslancom, ale neuhádli, nič iné než návrat do školstva ma nelákalo a poviem to celkom presne, ak by bol Ján Pišút ministrom školstva zostal, bol by som v tandeme s ním celkom iste až do dôchodku, lebo  naša vzájomnosť a oddanosť k vzdelávaniu a výchove mladých bola pre nás celkom všetko! Ale aj tak, nič nebanujem a aj táto opakovaná spomienka je tu iba preto, že zlorečenosť tých mojich nepriateľov je celkom neuveriteľná!

Aj dôkaz na to je k dispozícii, ešte v dobe vládnutia HZDS a Mečiara som uverejnil jeho kritiku v podobe pamfletu s titulkom Milý Vladimír a každý kto to čítal vedel, aká je pravda napriek tomu osloveniu, lenže čo už, kým vtedy to vysvetliť bolo jednoduché, každá výčitka v besede dostala odpoveď – veď si to prečítaj a všetkému porozumieš, dnes k tomu nemám možnosť!  Žiaľ, ale tým, čo to dodnes nečítali je ten titulok dávno zabudnutého blogu šancou spraviť zo mňa služobníka toho môjho tiež nepriateľa, čo ma dokonca aj z funkcie odvolal, ale neuspel, svoj kredit som si v opakovaných voľbách spoľahlivo obhájil a teraz som ako vidíte musel vysvetľovať svoju bezúhonnosť aj v iných škaredých klebetách, lebo napríklad nikdy som nikoho neudával, nešpehoval a nezrádzal,  teda voľačo ako klamstvo o mojej službe „eštábáka“ je voľačo neuveriteľne falošné a vymyslené a len si to predstavte, brániť sa nemám ako, ani len tým odmietnutím v debate, lebo moja cestička tam  je kumštom admina celkom zarúbaná! Žiaľ,taká je teda moja realita bytia a ak už ináč nie tak verte aspoň tomu, že osobné stretnutie  s takým niekým, čo ma takto ohovára by celkom iste skončilo mojou spoľahlivou obhajobou dobrého mena a cti, lebo napriek vykročeniu do 78 roku svojho žitia, čo sa stalo teraz na Dušičky, si všetko čo treba zvládam riešiť vo vlastnej réžii a verím tomu, že ma ten život s námahou v hutiach priviedol v dobrej fome až do týchto dní… Dobre som si to ustrážil aj tým, čo dostalo meno vzorná životospráva, nepijem, nefajčím, jem iba to čo sa jesť má či musí a fyzicky sa udržujem ešte stále tak, že ma revizor v trolejbuse kontroluje poctivo a vždy, aj napriek tomu, že u nás sa už od sedemdesiatky cestuje zadarmo a poviem pravdu, robí mi to radosť. Ako vidíte, napriek všetkému a spolu so vzájomnou láskou s mojim vlastnými a verným priateľstvom tých, s ktorými si rozumieme je radosť žiť napriek všetkému, takže to všetko zlé, čo si na mňa chystáte je nielen márnosť, ale veru aj trest čo ich čaká a nech teda spoľahlivo vedia, že tie pekelné muky budú ich zaslúženou odmenou…

Stalo sa voľačo zvláštne a spravodlivosti nehodné. . .

20.11.2018

Policajný prezident Milan Lučanský sa svojim vyznaním a následnou zmenou verdiktu o povinnostiach Národnej kriminálnej agentúry NAKA, vo veci vyšetrovania aktivistov iniciatívy Za slobodné Slovensko viac »

Nuž stalo sa, už sa to aj verejne akceptuje a bude to poučením. . .

19.11.2018

To viete, žiadalo by sa mi dodať to zázračné slovíčko – pre všetkých, lenže to naozaj ešte neznamená ani len tvrdenie, že všeobecne väčšinové, lebo nič sa nedá robiť, vo voľbách viac »

Ich nenávisť je ako lož s krátkymi nohami. . .

18.11.2018

Svoj dávny článok pomenovaný titulkom Aká otázka – taká odpoveď, čo bolo ešte v auguste roku 2012, som venoval spomienke na svoj čas bytia a žitia už pod kuratelou voľačoho, čo v širokom viac »

Ivanka Trumpová

Ivanka Trumpová používala súkromný e-mail na vládne účely

20.11.2018 06:34

Sám prezident Trump v kampani pred prezidentskými voľbami kritizoval Hillary Clintonovú za používanie súkromného serveru na služobnú e-mailovú poštu.

nákup, supermarket, potraviny

Regulácia cien na pultoch?

20.11.2018 06:00

Päť percentný rast cien potravín začína čoraz viac zaujímať politikov. Po tom, čo koaličná SNS prišla s návrhom odvodu pre reťazce, predkladá svoju predstavu do parlamentu aj Most-Híd.

policia, usa, policajna zatarasa, paska, strelba

Po streľbe v nemocnici v Chicagu štyria mŕtvi

20.11.2018 00:03, aktualizované: 06:19

Streľba sa začala na parkovisku pri nemocnici "ostrým slovným sporom".

kňaz, farár, modlitba, kňazi, cirkev, kostol

Španielska katolícka cirkev priznala zneužívanie mladistvých kňazmi

19.11.2018 23:23

Zneužívanie zo strany cirkevných zamestnancov je v prevažne katolíckej krajine systematicky zatajované.